Stanovisko CCJE k previerkam sudcov

 

 

CCJE-BU(2014)4

 

Štrasburg, 1. júla  2014

Prezídium poradnej rady Európskych sudcov

(CCJE-BU)

Pripomienky k niektorým ustanoveniam Ústavného zákona zo 4. júna 2014, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky

 

Dokument pripravený Prezídiom Poradnej rady Európskych sudcov

Úvod:

Slovenská členka Poradnej rady Európskych sudcov (ďalej len “CCJE”) informovala CCJE listom z 11. júna 2014 o Ústavnom zákone, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, ktorý bol prijatý 4. júna 2014. V zmysle listu nové ustanovenia porušujú základné princípy týkajúce sa postavenia sudcov a ich nezávislosti.  Rovnaké znepokojenie k novej právnej úprave vyjadrili Plénum Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Európska asociácia sudcov.  Členka  CCJE za Slovensko uviedla, že slovenskí politici ohlásili potrebu „radikálnej očisty slovenskej justície“.  Zmenou ústavy sa má docieliť, aby všetci sudcovia podliehali “bezpečnostným previerkam”, ktoré budú podložené informáciami policajných zložiek a Národného bezpečnostného úradu.   Členka CCJE za Slovensko žiadala CCJE o stanovisko, či sú tieto zmeny ústavy v súlade s medzinárodnými štandardmi týkajúcimi sa fungovania súdnictva   v demokratickom štáte.

Prezídium CCJE sa v súlade so svojou pôsobnosťou, zameranou na poskytovanie spolupráce na základe žiadosti iných orgánov Rady Európy, členského štátu, sudcov, združení sudcov alebo členov CCJE, zaoberalo ústavným zákonom zo 4. júna 2014, ktorého anglický preklad mu bol predložený.  Nasledujúce pripomienky sa vzťahujú len na tie  časti zákona, ku ktorým boli podané otázky zo strany členky CCJE za Slovensko. Prezídium  CCJE nemalo k dispozícii  dôvodové správy, resp.  podporné materiály vysvetľujúce dôvody zavedenia novej právnej úpravy.

Obsah novely:

Do ústavy bol vložený novelou nový článok, ktorého prvé tri odseky boli v anglickom jazyku predložené CCJE:

„154d (1) Predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, sa vzťahujú aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014. O prijatí stanoviska o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti podľa prvej vety sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014 rozhoduje na základe podkladov od štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností a vyjadrenia sudcu Súdna rada Slovenskej republiky uznesením. Podrobnosti o rozhodovaní Súdnej rady Slovenskej republiky o prijatí stanoviska o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, vrátane spôsobu vyjadrenia sudcu k podkladom, ustanoví zákon.

 

(2) Proti uzneseniu Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 možno podať sťažnosť, o ktorej rozhodne ústavný súd; podrobnosti ustanoví zákon.

 

(3) Ak sudca ustanovený do funkcie pred 1. septembrom 2014 nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, podľa právoplatného uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 alebo podľa právoplatného rozhodnutia ústavného súdu, ktorým sťažnosť podľa odseku 2 zamietol, Súdna rada Slovenskej republiky navrhne prezidentovi odvolať sudcu. Nesplnenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, je dôvodom na odvolanie sudcu“. 

 

Takisto je zmenený článok 147, ktorý stanovuje, že prezident Slovenskej republiky “odvolá” sudcu, doplnením vety v prvom odseku. Podľa uvedeného, predpokladom na “odvolanie” sudcu je aj odsudzujúci rozsudok za spáchanie trestného činu sudcom  alebo rozhodnutie  disciplinárneho senátu za konanie, ktoré je nezlučiteľné s výkonom funkcie sudcu, zdravotné problémy, dosiahnutie veku 65 rokov alebo strata voliteľnosti do národnej rady; toto ustanovenie stanovuje:  

 (Článok 147, posledná veta:) „„Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky odvolá aj sudcu, ktorý nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, na základe právoplatného uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 154d ods. 1 alebo na základe právoplatného rozhodnutia ústavného súdu, ktorým sťažnosť podľa čl. 154d ods. 2 zamietol.“.

Zmenou článku 141a (vzťahujúceho sa na Súdnu radu Slovenskej republiky) a článku 129     a 133, bola udelená právomoc Súdnej rade Slovenskej republiky, aby navrhla odvolanie sudcu podľa článku 154d. Uvedenými zmenami právnej úpravy bola tiež udelená právomoc ústavnému súdu, aby rozhodol o opravnom prostriedku proti takémuto rozhodnutiu súdnej rady.  

Článok 141a odsek 5, ktorý stanovuje právomoci súdnej rady, jej  zavádza nové právomoci:   

(Článok 141a odsek 5)

písm. b) “prijímať stanovisko, či kandidát na vymenovanie za sudcu spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne,”  a

písm. i) “dohliadať, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas trvania funkcie sudcu,

 

Článok 141a deleguje nasledujúcu právomoc zákonodarcovi:

“Článok 141a ods. (11) Podrobnosti o voľbe a odvolávaní predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o jej pôsobnosti, o zastupovaní predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, o organizácii a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy, ako aj o spôsobe dohliadania, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas výkonu funkcie ustanoví zákon.”

K predpokladom na vymenovanie kandidáta za sudcu nový zákon pridáva nevyhnutnosť spĺňať “predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne”.  Ustanovenie ďalej uvádza, že ďalšie podmienky môžu byť stanovené zákonom.

 (Článok 145 ods. 2 v novom znení): “Za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 30 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne. Ďalšie predpoklady na vymenovanie za sudcu a jeho funkčný postup, ako aj rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.“

 

Tieto zmeny právnej úpravy možno zhrnúť nasledovne:

Právna úprava zavádza nové kritérium pre vymenovanie kandidáta za sudcu  “…spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne”. Toto kritérium je uvádzané ako ústavná požiadavka.  Špecifikácia toho, ako je možné preveriť spĺňanie tohto kritéria, ako aj stanovenie nových kritérií je zverené zákonodarcovi. Táto požiadavka sa bude vzťahovať nielen na novovymenovaných sudcov, ale na všetkých sudcov, ktorí boli vymenovaní a vykonávajú svoju funkciu a títo sudcovia musia podstúpiť bezpečnostné previerky. Ústavný zákon stanovuje obligatórnu formu preverovania na základe podkladov od štátnych orgánov, ktoré plnia úlohy ochrany  utajovaných skutočností a stanoviska sudcu, ktorý je preverovaný. Rozhodovacia právomoc v danej veci je udelená súdnej rade. Proti uvedenému rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Ak právoplatné rozhodnutie navrhuje odvolanie sudcu, prezident republiky je povinný sudcu “odvolať” ( článok 147 ods. 1 ”odvolá”). 

 

Stanovisko  CCJE a identifikácia problémov:

Preskúmanie týchto ustanovení vo svetle Európskych štandardov prináša nasledujúce obavy:

  1. Stále funkčné obdobie:

Základným prvkom sudcovskej nezávislosti, ktorý je predpokladom zachovania  právneho štátu a základnou garanciou spravodlivého súdneho konania[1], je daná práve stálym funkčným obdobím sudcu.

Záruka stáleho funkčného obdobia a neodvolateľnosť sudcu sú kľúčové aspekty nezávislosti sudcov.[2] Stále vymenovanie sudcu do funkcie môže byť ukončené len             v prípade závažného disciplinárneho previnenia alebo spáchania trestného činu alebo      v prípade, keď sudca nemôže naďalej vykonávať svoju funkciu.[3]  Vo všetkých týchto výnimočných prípadoch sa musia dodržiavať presné procesné pravidlá. Takéto konania majú byť vedené nezávislým orgánom alebo súdom, ktoré musia plne zaručiť spravodlivý proces. Procesné normy musia oprávniť sudcu na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ako aj proti uloženej sankcii. Disciplinárne sankcie by mali byť primerané[4].

Tieto medzinárodné štandardy, ktoré sú nevyhnutným prvkom nezávislosti sudcov, budú porušené rozšírením podmienok o možnosť “odvolania” sudcu z funkcie v prípade, ak sa povie, že sudca “.....nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne“ (nové znenie článku 147). Nekvalifikované termíny “predpoklady sudcovskej spôsobilosti” a “riadne vykonávanie funkcie” nie sú dostatočne presne definované v zmysle vyššie uvedených medzinárodných štandardov.  Tieto vágne ustanovenia otvárajú dvere širokým možnostiam výkladu, aj keď nebudú vzaté do úvahy problémy spojené so silnou požiadavkou “záruky”.  Takéto nebezpečné a nevhodné rozšírenia nie sú potrebné  na zabezpečenie nevyhnutných a proporcionálnych opatrení v prípade, ak dôjde k  spáchaniu trestného činu alebo vážneho disciplinárneho previnenia konkrétnymi sudcami.

2.) Lustrácie všetkých sudcov:

 

Podľa nového článku 154d všetci sudcovia, ktorí už boli menovaní a sú vymenovaní do  funkcie nastálo, budú musieť podstúpiť bezpečnostné previerky, aby sa mohlo rozhodnúť,  či spĺňajú kritérium " sudcovskej spôsobilosti, ktorá dáva záruku, že funkciu sudcu budú vykonávať riadne".  Toto obligatórne ustanovenie spôsobí lustrácie, alebo preverovacie procesy. Takéto procesy, ktoré sú zamerané na vylúčenie osôb s vážnym deficitom čestnosti, aby sa opätovne vytvorila občianska dôvera, môžu byť využité po zmene vládneho systému z totalitného režimu na demokratický štát[5]. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy odporúča, aby za trestné činy, ktoré boli spáchané, boli páchatelia trestne stíhaní a potrestaní podľa bežného trestného zákonníka[6], a že akýkoľvek lustračný proces musí spĺňať štandardy, ktoré sa  očakávajú od demokratického právneho štátu[7]. Požiadavky stáleho  funkčného obdobia v právnom  štáte sú  vysvetlené vyššie. CCJE  zdôrazňuje skutočnosť, že k pádu komunistického režimu na Slovensku (Československu) došlo už dávno, že Slovensko je už dlhú dobu členom Rady Európy v dôsledku čoho sa oddalo cieľom a princípom tejto medzinárodnej organizácie a že pred niekoľkými rokmi sa Slovensko stalo členom Európskej únie. Pri tejto príležitosti sa skúmal stav súdnictva (okrem mnohých iných vecí, ktoré sa vyžadujú pred poskytnutím členstva) a zistilo sa, že súdnictvo dostatočne vyhovuje štandardom Európskej únie. Na základe týchto historických faktov je okamžite jasné, že v nedávnej minulosti nedošlo k žiadnemu prechodu od totalitného režimu k demokratickému systému, a preto neexistuje žiadny priestor pre lustračný proces alebo proces prešetrenia. Je možné, že existujú sudcovia, ktorí už nevykonávajú svoje povinnosti riadne, alebo ktorí zneužívajú svoje postavenie, ale títo by sa mali zodpovedať podľa  existujúcich ustanovení trestného práva,  alebo disciplinárnych konaní.

 

 

 



[1] Stanovisko CCJE č. 1(2001) ods. 10; Odporúčanie CM/Rec (2010)12ods. 3, 11; CCJE Magna Carta sudcov (2010) ods. 2 atď.

[2] Odporúčanie CM/Rec (2010)12 ods. 49.

[3] Odporúčanie CM/Rec (2010) 12 ods. 50; pozri tiež Základné princípy OSN o nezávislosti súdnej moci, ods. 18.                 

[4] Odporúčanie CM/Rec (2010) 12 ods. 69; pozri tiež Stanovisko CCJE č. 3(2002) ods. 77 iii) až vi)

[5] Vysoký komisár OSN pre ľudské práva  „Nástroje právneho štátu pre lustrácie v  po-revolučných krajinách operatívny rámec“ 2006 a Rezolúcia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy („PACE“) 1096(1996) „Opatrenia na zlikvidovanie dedičstva bývalých komunistických totalitných systémov“.  

[6] Rezolúcia PACE  1096(1996) ods. 7.

[7] Ods. 13 tamtiež

 

 

3.) Dokumentácia od štátneho orgánu vykonávajúceho ochranu utajovaných skutočnosti ako podklad rozhodnutia:

 

Článok 154d ustanovuje, že súdna rada zakladá svoje rozhodnutie o tom, či sudca môže zostať vo funkcii na dokumentácii a informáciách  získaných  od štátneho orgánu  vykonávajúceho ochranu utajovaných skutočností. Sudcovi sa má poskytnúť možnosť pripomienkovať túto dokumentáciu. Ako je uvedené vyššie, rozhodnutia, ktoré môžu viesť k prepusteniu sudcu vyžadujú spravodlivé a transparentné konanie, ktoré je v súlade s článkom 6 Dohovoru a teda zaručiť, že dotknutá osoba sa bude môcť účinne brániť voči akýmkoľvek obvineniam. Typickou črtou tajných služieb je, že informácie získavajú utajeným spôsobom, ktorý, v zmysle definície, nie je transparentný.  Veľmi často zdroj informácií zostáva utajený, aby mohol poskytnúť ďalšiu spoluprácu. V mnohých krajinách sú ustanovenia upravujúce pravidlá a postupy pre zhromažďovanie informácií vágne (CCJE nemá žiadne informácie o právnych ustanoveniach, ktoré v tomto ohľade existujú na Slovensku). Preto spravidla materiál poskytnutý tajnou službou (samostatne a bez ďalších informácií o jeho zdroji) nebude stačiť, aby bol použitý ako dôkaz v súdnom konaní.

 

Činnosť tajnej služby za normálnych okolností  predpokladá existenciu určitého ohrozenia, ktoré vyžaduje pozorovanie potrebné na zabránenie tomuto nebezpečenstvu. Ústavné zmeny a doplnenia vytvárajú predpoklad, že všetci sudcovia musia byť sledovaní, aby sa zabránilo nejakému nebezpečenstvu. Takýto základný predpoklad a dôsledok sledovania každého jedného sudcu kladie neprimeraný tlak na súdnictvo, ktorý je v základnom rozpore s jeho nezávislosťou a navyše porušuje zásady prezumpcie neviny. 

 

Všeobecné zhromažďovanie informácií o sudcoch tajnou službou a využitie takto získanej dokumentácie ako základu pre rozhodnutie súdnej rady je preto nevhodné a neprijateľné.

 

4.) Deľba moci:

 

Tajná služba je súčasťou výkonnej moci. Zmenený a doplnený článok 154d ústavy dáva rozhodujúci vplyv orgánom štátu vykonávajúcim ochranu utajovaných skutočností (ako "základ" rozhodnutia súdnej rady). Ústredným princípom právneho štátu je účinná deľba moci. Ústava Slovenskej republiky to pripúšťa v prvom článku, ktorý sa zaoberá súdnictvom: článok 141 odsek 2 hovorí, že  "Súdnictvo sa vykonáva  na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov". Nové ustanovenie účinne umožňuje silný vplyv výkonnej moci na súdnictvo a to odporuje základnému princípu, čím vážne poškodzuje rovnako dôležitý princíp nezávislosti súdnictva.

 

5.) Delegovanie právomoci na zákonodarcu:

 

Ústavné zmeny a doplnenia prenechávajú širokú škálu podrobností na zákonodarcu. Medzi týmito prvkami sú "spôsoby dohľadu či sudca spĺňa požiadavky" (článok 141a odsek 11), "podrobnosti o rozhodovaní Súdnej rady Slovenskej republiky na účely prijatia stanoviska k splneniu požiadaviek" (článok 154d) a "spôsob vyjadrenia stanoviska sudcu k dokumentácii" (článok 154d). Vzhľadom k tomu, že vyššie uvedené zmeny a doplnenia týkajúce sa preverovania všetkých sudcov sú v rozpore s medzinárodnými normami, je obzvlášť nebezpečné, že podrobnosti, ktoré môžu zúžiť alebo rozšíriť toto porušenie nie sú pevne stanovené a takto zakotvené na ústavnej úrovni.

 

ZHRNUTIE:

 

CCJE uzatvára:

 

  • Stále funkčné obdobie sudcov, ktoré je základným prvkom ich nezávislosti, je neprimerane spochybnené a ohrozené, ak sú bez konkrétneho a dôvodného podozrenia  iniciované previerky sudcov.
  • Lustrácia všetkých sudcov vo výkone funkcie nie je v súlade s medzinárodnými normami. Slovenská republika je už dlhé roky právnym štátom a v súčasnej dobe neexistuje žiadna porevolučná zmena od totalitného režimu k demokratickému štátu, ktorá by použitie týchto prostriedkov vo výnimočných prípadoch mohla ospravedlniť.    
  • Je nevhodné, aby sa materiály zhromaždené tajnou službou používali v procese rozhodovania,  či sudcovia spĺňajú nevyhnutné požiadavky jasne stanovené právnymi predpismi. Akýkoľvek pokus o použitie materiálov získaných tajnými službami, spôsobom, ktoré tieto inštitúcie obvykle používajú, proti sudcom, je nepochybne  vážnym porušením nezávislosti súdnictva.
  • Vplyv tajnej služby, ktorá je súčasťou výkonnej moci štátu, na výkon funkcie  a kariérny postup sudcov bude v rozpore so zásadami deľby moci.

 

 

Leave your comments

0
terms and condition.
  • No comments found
You are here: Home Home Slovenské kategórie Dokumenty Stanovisko CCJE k previerkam sudcov

Contact


e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.

 

Our partners