Zo zvolenej osmičky sa dajú vybrať štyria ústavní sudcovia, favoritom osobností je advokát Ivan Fiačan

Ivan Fiačan. Foto - TASR| dennikn.sk | 6. apríla 2019 11:25 | Veronika Prušová |

Ivan Fiačan. Foto – TASR

Aktualizované 7. 4. (doplnené o stanovisko predsedníčky Súdnej rady) – Poslanci vybrali namiesto osemnástich mien len osem, z nich asi najznámejšia je predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová. To však nemusí byť zárukou, že sa dostane na Ústavný súd.

Jeho meno nepatrilo ani v prvej, ani v druhej voľbe kandidátov na ústavných sudcov k jasným favoritom. Advokát Ivan Fiačan patril skôr do priemeru, pri ktorom si odborníci hovorili, že ak prejde výberom v parlamente a neskôr aj tým prezidentovým, nebude to „žiadna hanba“.

Nami oslovení odborníci síce nechceli priamo hovoriť, koho by oni na Ústavný súd poslali, no pri odpovediach mimo záznamu sa zhodujú práve na mene Ivana Fiačana. Argumentom v jeho prospech je aj 112 hlasov získaných v parlamente, čo znamená, že zaňho hlasovala koalícia aj opozícia.

Okrem neho poslanci prezidentovi vybrali predsedníčku Najvyššieho súdu Danielu Švecovú, predsedu Špecializovaného trestného súdu Michala Trubana či šéfa okresného súdu v Galante Ľuboša Szigetiho. Do osmičky sa dostal tiež advokát Rastislav Kaššák, ktorý je aj vysokoškolským pedagógom. Dlhé roky už prednáša právo aj úspešný Peter Molnár, ktorý je súčasne aj exekútorom.

Šesticu vymenovaných kandidátov doplnil vo štvrtok advokát a pedagóg Miloš Maďar, ako aj advokát a správca konkurznej podstaty Pavol Malich.

Z týchto ôsmich mien by mal prezident Andrej Kiska vybrať štyroch ústavných sudcov. Avizoval, že je na výber pripravený.

Koalícia už dodržala dohodu, Kiskovi posiela osem kandidátov na Ústavný súd (+profily

Tentokrát sa volilo tajne. foto N - Vladimír Å imíček| dennikn.sk | Veronika Prušová | Miro Kern | 4. apríla 2019 17:53 |

Tentokrát sa volilo tajne. foto N – Vladimír Šimíček

K šiestim kandidátom zvoleným v stredu podvečer pribudli vo štvrtok ďalší dvaja. Na Milošovi Maďarovi a Pavlovi Malichovi bola koalícia dohodnutá už pri prvom hlasovaní, len táto dohoda celkom nefungovala.

Na druhý pokus to už koaličným poslancom vyšlo. Vo štvrtkovom hlasovaní sa im podarilo zvoliť ďalších dvoch kandidátov na ústavných sudcov. Sú to advokáti Miloš Maďar a Pavol Malich.

Koalícia mala vo štvrtok tesnú väčšinu 75 hlasov, predseda Mosta-Híd Béla Bugár na voľbe chýbal, je stále na péenke. Ráno sa síce v parlamente objavil, ale vopred hovoril, že na hlasovanie nepríde.

Celkovo na hlasovaní bolo 141 poslancov, tri hlasovacie lístky boli neplatné. Na zvolenie potrebovali kandidáti získať aspoň 71 hlasov. Malich ich mal 83 a Maďar 77. Znamená to, že si získali aj opozičné hlasy.

Kiska: Hanba demokracie, hanba ústavnosti

Spolu tak už v posledných dvoch dňoch poslanci zvolili osem kandidátov. Stále je to však málo na to, aby mohol Ústavný súd naplno fungovať. Od polovice februára má namiesto trinástich sudcov len štyroch.

Prezident Andrej Kiska parlament tvrdo skritizoval za to, že stále nedokázal zvoliť všetkých 18 kandidátov. „Je to taká hanba demokracie, hanba ústavnosti, keď ústavný orgán nenapĺňa to, na čo je určený,“ povedal Kiska. Išlo pritom už o druhú voľbu, vo februári mali poslanci na výber z 37 mien. Vtedy ešte kandidoval aj Robert Fico a po obštrukciách Smeru nezvolili poslanci nikoho.

Zvolili šesť kandidátov na ústavných sudcov, prezident môže vybrať troch (profily úspešných)

Koalícia sa tentoraz dohodla. Foto N - Vladimír Å imíček| dennikn.sk | Veronika Prušová | Miro Kern | 3. apríla 2019 18:21 |

Koalícia sa tentoraz dohodla. Foto N – Vladimír Šimíček

Niekoľko hodín pred hlasovaním nebolo vôbec jasné, na čom a či vôbec je koalícia dohodnutá.

 

Poslanci na druhý pokus zvolili šesť kandidátov na ústavných sudcov a prezident Andrej Kiska troch z nich môže poslať na Ústavný súd. Voľba sa však nekončí, parlament bude pokračovať aj vo štvrtok.

Poslanci vybrali predsedníčku Najvyššieho súdu Danielu Švecovú, šéfa Špecializovaného trestného súdu Michala Trubana, advokáta Ivana Fiačana. Do prvej šestky sa dostal aj pedagóg a advokát Rastislav Kaššák, ktorý bol v minulosti asistentom poslanca Alojza Hlinu, či predseda Okresného súdu v Galante Ľuboš Szigeti. Je medzi nimi aj pedagóg a exekútor Peter Molnár.

Na rozdiel od februára sa rozhodovalo v tajnej voľbe a pred hlasovaním zasadla koaličná rada, po ktorej bolo zrejmé, že medzi vládnymi stranami prišlo k dohode. Pri tajnej voľbe však nie je zrejmé, kto za koho hlasoval a ukázalo sa, že dohoda úplne neplatila.

Najviac hlasov získal Fiačan – 112 zo 148 hlasujúcich. Zvyšných piatich kandidátov zvolili poslanci len tesne, potrebných bolo aspoň 75 hlasov. Peter Molnár ich dostal 77, Rastislav Kaššák, Ľuboš Szigeti a Daniela Švecová získali hlasov 76. Za Michala Trubana bolo 75 poslancov.

Miroslav Beblavý upozorňuje, že traja zo 6 kandidátov prešli len vďaka hlasom poslancov PS/Spolu, a dohoda v koalícii tak nefungovala. Ide o Molnára, Kaššáka aj Szigetiho, ktorí uspeli len tesne.

Stojíme o Ústavný súd (vyhlásenie 94 právničiek a právnikov)

undefined| dennikn | 28. marca 2019 | 

Takmer stovka právničiek a právnikov, vrátane bývalých ústavných sudcov, ombudsmanky či rektora Univerzity Komenského podpísala výzvu pre poslancov, aby k voľbe kandidátov na ústavných sudcov pristúpili zodpovedne. Vyzývajú ich, aby voľbou opäť obnovili funkčnosť Ústavného súdu.

Ústavný súd patrí občanom, nie politikom. Patrí všetkým, nie mocným. Má nezastupiteľnú úlohu v tom, aby hodnoty našej ústavy ako sloboda, rovnosť a dôstojnosť, neplatili iba na papieri. Aby sme mali skutočný priestor pre naše životy a nemuseli sa báť, že to, čo budujeme, naša rodina, naša práca či náš majetok, môžu byť bezdôvodne preč, lebo niekto silnejší tak rozhodol.

Poslancov volíme preto, aby zodpovedne chránili a vykonávali ústavné hodnoty. Majú tak robiť transparentne, pretože nás nenahrádzajú, ale zastupujú. Zodpovednosti výberu ústavných sudcov preto svedčí skôr verejná voľba, ktorá je tiež demokratická a ústavná. Rovnako je dôležité, aby zvolení ústavní sudcovia mali širokú a nadstranícku podporu.

Harabinovu sťažnosť na voľby dostal neexistujúci ústavný sudca

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Veronika Prušová | 27. marca 2019 22:26 |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Podanie, ktorým Štefan Harabin napadol ústavnosť a zákonnosť prezidentských volieb, pridelila elektronická podateľňa náhodným výberom sudcovi, ktorý v Košiciach ešte nie je.

Elektronická podateľňa Ústavného súdu pridelila volebnú sťažnosť neúspešného prezidentského kandidáta Štefana Harabina „fiktívnemu“ sudcovi. Sudca Najvyššieho súdu medzi prvými zažíva, čo znamená nefunkčný Ústavný súd, na ktorom sú namiesto trinástich len štyria sudcovia.

Jeho podanie, v ktorom spochybnil to, že boli zákonné okolnosti toho, ako sa Robert Mistrík vzdal v prospech Zuzany Čaputovej, si nemá kto naštudovať a pripraviť tak pre všetkých sudcov podklady na rozhodnutie. Zároveň to znamená, že ak je podanie Harabina nedostatočne kvalifikované a opodstatnené, nemá kto vyhodnotiť, že sa týmto prípadom nebude Ústavný súd zaoberať.

Ako sa však vlastne stalo, že o takej vážnej veci nerozhoduje niekto zo štyroch sudcov, čo v Košiciach zostali?

Harabinov útok na prvé (druhé) kolo volieb prezidenta je výstrel do tmy

undefined| dennikn.sk | Ján Mazák | 27. marca 2019 9:37 |

Autor je poradca prezidenta republiky, bývalý predseda Ústavného súdu

Podľa dostupných informácií podal neúspešný kandidát Štefan Harabin na Ústavný súd návrh na začatie konania vo volebných veciach. Poviete si, na čo taký návrh, ak Ústavný súd má štyroch sudcov, plénum nie je funkčné (a zjavne tak skoro ani nebude), pričom len ono môže rozhodovať o takom návrhu.

Okamžite sa rozhojnili diskusie o zmysle takého návrhu, čo sa ním sleduje, aký bude jeho osud, kto bude zodpovedať za neúplné plénum a za neposkytnutie súdnej ochrany ohrdnutému kandidátovi na hlavu štátu atď.

Pár informácií o konaní vo volebných veciach

Od 1. marca 2019 platí nový zákon o Ústavnom súde. Upravuje aj konanie vo volebných veciach. Na začatie takého konania je potrebný kvalifikovaný návrh obsahujúci všetky náležitosti. Bez takého „kvalitného“ návrhu sa nedá vo veci konať a rozhodovať.

Jedna z rozhodujúcich a podstatných náležitostí návrhu na začatie konania vo volebných veciach je označenie účastníka, proti ktorému návrh smeruje. A to je kandidát, ktorý bol zvolený za prezidenta (§ 160 ods. 1 písm. a/ nového zákona o Ústavnom súde). Prezident však zatiaľ nebol zvolený. Preto návrh Štefana Harabina nemôže byť v skutočnosti návrhom na začatie konania.

Nedostatok náležitosti spočívajúcej v označení osoby, ktorá bola zvolená za prezidenta, sa nedá ničím nahradiť. Ani uvedením dvoch kandidátov, ktorí postúpili do druhého kola prezidentských volieb. Prečo? Lebo zákon vyžaduje meno a priezvisko zvolenej hlavy štátu.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Domov

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri