Kandidát na sudcu Všeobecného súdu, minister spravodlivosti a lietajúca holubička

Na snímke minister spravodlivosti SR Gábor Gál (Most-Híd) počas rokovania 45. schôdze NR SR 10. mája 2019 v Bratislave. Foto – TASR/ Jakub Kotian| dennikn.sk | Ján Mazák | 4. júna 2019 14:04 |

Na snímke minister spravodlivosti SR Gábor Gál (Most-Híd) počas rokovania 45. schôdze NR SR 10. mája 2019 v Bratislave. Foto – TASR/ Jakub Kotian

V každom právnom štáte sa minister spravodlivosti vyjadruje spôsobom, ktorý potvrdzuje, že vie, o čom hovorí. Gábor Gál už neraz porozprával veci, ktoré nemali zmysel.

Autor je bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ,
poradca prezidenta republiky,
bývalý kandidát na sudcu Všeobecného súdu EÚ

Poradný panel Rady EÚ neodporučil ani štvrtého kandidáta na sudcu Všeobecného súdu EÚ. Minister spravodlivosti Gábor Gál sa ostro ohradil proti takému výsledku. Podľa neho poradný panel koná a rozhoduje netransparentne. Nikto nevie, prečo naši poslední dvaja kandidáti boli odmietnutí. Žiadne dôvody. Cíti za tým diskrimináciu Slovenskej republiky. Oplatí sa ešte zacitovať z jeho nárekov o postupe poradného panelu:

Komentár Daga Daniša: Harabin sa opäť rozbieha do politiky

Å tefan Harabin| aktuality.sk | Dag Daniš | 4.6.2019 |

Štefan Harabin a Vladimír Mečiar počas konferencie Právny štát alebo právo na pravdu, v Bratislave 27. septembra 2017.

Sudca Štefan Harabin sa chystá kandidovať v parlamentných voľbách. Už od začiatku môžeme predpokladať, za koho bude kopať. Medzi jeho podporovateľmi by mali byť mečiarovci a hlavne lexovci.  

Harabin v rozhovore pre Pravdu naznačil, ako si to predstavuje. Nechce vstupovať do politiky priamo, ako zakladateľ či člen strany.

Formálne chce vystupovať ako „nezávislý“, resp. ako trestný sudca. Podobne ako v roku 2006, keď prišiel do Ficovej vlády za HZDS.

Reálne však pôjde o Harabinovu stranu. Jej predvoj už existuje ako občianske združenie Harabinovci - vlastenci. Zástupcami združenia sú Harabinovi synovci.

Berthotyová: V skúške morálnej kredibility sme ako sudcovia neobstáli

| teraz.sk |

Elena Berthotyová. Foto: Foto: Archív E. Berthotyovej

TASR prináša rozhovory s úspešnými absolventmi Univerzity Komenského v Bratislave pri príležitosti 100. výročia jej založenia, teraz so sudkyňou na Najvyššom súde Elenou Berthotyovou.

Bratislava 3. júna (TASR) - Elena Berthotyová je sudkyňou na Najvyššom súde (NS) SR, kde sa venuje azylovému právu. Niektoré jej rozhodnutia v tejto oblasti možno oprávnene zaradiť medzi prelomové. Senát Správneho kolégia NS SR, ktorému predsedá, získal cenu Judikát roka 2017 za súdne rozhodnutie ochraňujúce základné práva žiadateľky o azyl z Afganistanu a jej troch maloletých detí. Absolventka Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá je zakladajúcou členkou sudcovskej nezávislej iniciatívy Za otvorenú justíciu, v rozhovore pre TASR porozprávala nielen o jej práci, ale i o tom, ako z pohľadu svojej profesie vníma situáciu v súvislosti s migračnou krízou či v čom vidí najväčší problém justície na Slovensku.

-Prečo ste sa rozhodli byť sudkyňou?-

Po absolvovaní práva som sa prihlásila do výberového konania na prokuratúru aj na Mestský súd v Bratislave. V oboch prípadoch som uspela. Na prokuratúru som mohla nastúpiť hneď. Podmienkou prijatia za justičného čakateľa bolo predložiť lustráciu Federálneho ministerstva vnútra ČSFR o tom, že som nebola spolupracovníkom Štátnej bezpečnosti. Rozhodla som sa počkať na výsledok lustrácie. Ten prišiel až o dva mesiace, dodnes však neľutujem ani to čakanie, ani výber svojho povolania. K rozhodnutiu stať sa sudkyňou ma viedla túžba po hľadaní a nachádzaní spravodlivosti. Nemalou motiváciou bola i potreba nezávislosti, ktorú monokratický systém prokuratúry ani vtedy neumožňoval.

Do štvrtej voľby ústavných sudcov sa hlási už len 16 kandidátov

Budova Ústavného súdu v Košiciach. Foto N - Vladimír Šimíček| dennikn.sk | Veronika Prušová | 30. mája 2019 |

Budova Ústavného súdu v Košiciach. Foto N – Vladimír Šimíček

Do štvrtej voľby sa hlási šestnásť kandidátov. Medzi nimi sú dvaja nováčikovia. Sudca Najvyššieho súdu Rudolf Čirč, ale aj advokát Peter Kubík, ktorý v minulosti spolupracoval so Zoroslavom Kollárom.

O šesť voľných postov na Ústavnom súde sa uchádza v štvrtom kole voľby už len šestnásť kandidátov. V januári sa hlásili štyridsiati, v marci ich bolo o desať menej a pri tretej voľbe už len dvadsaťpäť.

Poslanci volia osemnásť kandidátov od januára. V júni ich čaká už štvrtý reparát.

Doposiaľ poslali do Prezidentského paláca dvanásť mien. Prezident Andrej Kiska vybral len troch ústavných sudcov spomedzi, ktorých vybral Ivana Fiačana za predsedu, no súd so sídlom v Košiciach potrebuje urgentne ešte šesť ďalších. Momentálne ich je len sedem namiesto trinástich a sú od začiatku roka pracuje len v obmedzenom režime a nestíha vybavovať dôležité rozsudky.

Kandidátov na ústavných sudcov budú poslanci vyberať na júnovej schôdzi, ktorá sa začína 18. júna. Je teda isté, že o nových sudcoch už bude rozhodovať aj nová prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá úrad preberá v polovici júna.

Rozhodovanie by poslancom malo uľahčiť, že kandidátov do veľkej miery už poznajú. Opäť kandiduje bývalý poslanec za KDH a Sieť Radoslav Procházka, či štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Edita Pfundtner (za Most-Híd). Zo šestnástich kandidujúcich sú len dvaja noví uchádzači. No ani tí nie sú verejne neznámi.

KRESŤAN V SPOLOČNOSTI - KRESŤAN A SPRAVODLIVOSŤ

Diskusia o spravodlivosti.

„Každý systém, podľa ktorého by sociálne vzťahy mali byť úplne určované ekonomickými faktormi, je proti prirodzenosti ľudskej osoby a jej konania“. To sú slová z Katechizmu Katolíckej cirkvi. Ako sa to prejavuje v spoločnosti? Čo je spravodlivé v ekonomickom živote? Čo vlastne znamená spravodlivosť pred zákonom, kedy je zákon spravodlivý a kedy nie je?

https://www.tvlux.sk/archiv/play/20572?fbclid=IwAR1k3WWRkV6YUot_MtPqWb3cVP0hzeCLF40lupJLYaXJP4A8G8vz5yCamqI

Všetci prezidentovi muži a ženy: voľba ústavných sudcov na Slovensku

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt ústavný súd| rako.blog.sme.sk | 6.5.2019 | Patrik Rako |

foto: Internet

Tak, a máme čiastočne funkčný Ústavný súd. To, čo sme mohli vidieť pri voľbe ústavných sudcov, nás musí desiť. Nikto z aktérov totiž nehral fér.

A to je pri obsadzovaní najmocnejšieho súdu v krajine, ktorá o sebe tvrdí, že je právny a demokratický štát, smutná vizitka. Vyhlásenie niektorých poslancov, že neúplný Ústavný súd to zvládne, že nijaká katastrofa sa nedeje, že to prežijeme, len odhalili postoj poslancov NR SR, o ktorom sme tušili a niektorí už dlhé roky vedeli.

Dovoľte mi preto citovať z konkurenčného názoru sudcu Najvyššieho súdu Spojených štátov (SCOTUS) Kennedyho k voľbe sudcov v štáte New York nasledovné:

“Voľby sudcov, ak sú spravodlivé a otvorené, môžu byť nevyhnutným fórom pre spoločnosť, aby prerokovala a definovala atribúty sudcovskej výnimočnosti a našla spôsoby, ako  rozoznať tieto kvality v kandidátoch. Stavovské komory, právnické fakulty, skupiny, ktoré hája verejný záujem a principiálne médiá, ako aj ďalšie komponenty funkčnej demokracie, sa musia zúčastniť na tomto procese” [New York State Bd. of Elections v. Lopez Torres, 552 U.S. 196, 212 (2008).]

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Domov

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri