www.postoj.sk | Ján Ivančík
Problémom zrejme nebude iba nedostatok pracovných príležitostí, skôr stratená atraktivita a prestíž povolania.
V detskej piesni Hlídač krav zo začiatku deväťdesiatych rokov spieva Jaromír Nohavica o slastnom živote doktora práv slovami: „Takový doktor sedí pěkně v suchu, bere velký peníze a škrábe se v uchu.“ Vízia výkonu právnického povolania v danom čase skutočne nepatrila medzi najhoršie.
Potvrdzuje to rýchlo rastúci počet právnických fakúlt po osamostatnení Slovenska a aj nárast počtu študentov, najmä od začiatku nového milénia. Zatiaľ čo v roku 1993 sa právo vyučovalo iba v Bratislave a Košiciach, o dva roky neskôr pribudla aj fakulta v Banskej Bystrici, v roku 1998 v Trnave a od roku 2004 sa do konkurenčného súboja o lukratívnu porciu študentov zapojil aj súkromný sektor. Ako prvá vznikla Čarnogurského BVŠP (dnes Paneurópska vysoká škola), o čosi neskôr sa začala výučba práva aj v Sládkovičove (dnes VŠ Danubius).
Vidina dobrého zárobku, spoločenského rešpektu a možnosti vyhnúť sa prírodným vedám lákala študentov raketovým tempom. Napokon, ani taký život seriálového právnika v kravate, nablýskanom aute a s vreckami plnými peňazí nevyzeral nikdy zle. Fakt, že slovenská realita má od neho ďaleko, zistili študenti pomerne skoro.
Napriek tomu si právnický titul zachoval istú prestíž. Bez potreby výkonu právnickej profesie mu podľahli aj viacerí prominenti vrátane bývalého ministra školstva Branislava Gröhlinga.
Boom sa zastavil až okolo roku 2010, odkedy počet poslucháčov začal klesať. Už vtedy odborníci upozorňovali na fakt, že Slovensko má právnikov skrátka priveľa. Vtedajšia dekanka právnickej fakulty na Trnavskej univerzite Helena Barancová v tom však problém nevidela. „Záujem o štúdium práva sa zníži až vtedy, keď budú mať právnici problémy s pracovnou uplatniteľnosťou,“ konštatovala.
Tento stav už nepochybne nastal. Študentov ubudlo, počet fakúlt sa nezmenil a k nárastu záujmu o štúdium legislatívy nedochádza.
Problémom však zrejme nebude iba nedostatok pracovných príležitostí, skôr stratená atraktivita a prestíž povolania. Potvrdzujú to aj údaje z úradov práce, na ktorých bolo v novembri 2022 evidovaných iba 60 absolventov práva, z toho iba päť nebolo „čerstvých“.
Koniec súkromného biznisu
Pre ilustráciu zopár čísel na úvod.
Pred desiatimi rokmi sa na verejnú vysokú školu práva nedostal ani každý tretí uchádzač, ktorých bolo takmer tritisíc. Dnes ich je o tretinu menej a bez prijímacieho konania sa dá študovať v Bratislave, Banskej Bystrici aj Košiciach (tie však vyžadujú stredoškolský študijný priemer na úrovni 1,5).
Celkový počet slovenských študentov práva klesol z vyše 10-tisíc v roku 2010 na súčasných 5 700. Na fakt, že nejde iba o výsledok demografie, upozorňovala už dávnejšie iniciatíva za Lepšiu advokáciu, keďže pokles záujmu o štúdium práva bol násobne vyšší než populačný pokles.
Skutočný kolaps však zaznamenal súkromný sektor, kde zlatým časom zrejme definitívne odzvonilo.
V roku 2010 bol záujem o štúdium na Paneurópskej vysokej škole taký veľký, že prijímačky sa konali nielen v Bratislave, ale aj v Žiline, Brne, Prahe a Ostrave. V tých časoch sa počty poslucháčov rátali na tisíce, zvlášť atraktívnym bolo externé štúdium. Dnes ide už iba o stovky študentov.
Byť právnikom za vysoké poplatky sa skrátka dnes už veľmi nenosí.
Idealista by si pomyslel, že problémom je množstvo škandálov, ktoré právnické povolania v ostatných rokoch postretli. Korupčné kauzy sudcov, prokurátorov či advokátov ešte nedávno zaplavovali novinové titulky. Z rozhovorov so študentmi však vyplýva, že tento aspekt záujemcov odrádzať nemusí.
Potvrdzuje to aj vyjadrenie viceprezidentky právnickej študentskej organizácie Elsa Slovensko Júlie Hoffmanovej. V stanovisku, ktoré nám poskytla za študentov z Košíc, Bratislavy a Trnavy, vyplýva, že morálne a hodnotovo nastavení uchádzači o štúdium práva môžu pociťovať v profesijnom živote nevýhodu uplatniť sa na vyšších postoch, avšak pre mladú generáciu „medializované škandály nie sú štandardom, ktorý by nebolo možné prekonať“.
Problém teda bude skôr pragmatický.
Za veľa roboty málo muziky
Jednou z najčastejších volieb pre absolventov práva je prax v advokátskej kancelárii. Tu treba najskôr absolvovať tri roky koncipientúry a až následne možno pristúpiť k advokátskej skúške. Len pre zaujímavosť, tá pozostáva z testovej, písomnej a ústnej časti. Len na test je potrebné sa naučiť vyše 2 500 otázok z desiatich právnych odvetví.
„Advokácia bola pred 15 rokmi mimoriadne atraktívne povolanie. Na jedno miesto sa hlásilo aj 20 uchádzačov. Dnes sa často nehlási už nikto. Dôvodom je celková neatraktivita povolania,“ vraví pre Postoj Marián Porvažník z iniciatívy Lepšia advokácia.
Potvrdzujú to aj naše rozhovory s advokátmi naprieč Bratislavou. Na výberové konania prichádza minimum záujemcov. Zďaleka nejde o desiatky, o ktorých pred dekádou písal Lukáš Krivošík. Nedostatočná je navyše aj kvalita uchádzačov o prácu.
Kde tento prepad nastal?
Podľa Porvažníka bolo hlavným problémom predĺženie koncipientúry na päť rokov. K jej skráteniu došlo až v roku 2019, pričom advokátsky aktivista odhaduje odstránenie negatívnych následkov najskôr za desaťročie. Ako nemenej dôležité vníma nízke platové ohodnotenie vzhľadom na náročnosť práce. Portál Profesia.sk hodnotí koncipientúru na konci tretej stovky v rebríčku výšky platov.
V minulosti pritom boli známe prípady práce koncipientov za minimálnu mzdu. Sám si spomínam, že na mojom prvom koncipientskom seminári nám zástupcovia advokátskej komory hovorili o odstrašujúcom príklade mladíka, ktorý po večeroch prznil povesť komory prácou skladníka v obchodnom reťazci.
„V dôsledku menšieho záujmu o toto povolanie musia advokátske kancelárie viac zápasiť o koncipientov, preto sa ich mzdové ohodnotenie mierne zvýšilo. Stále však nie je v porovnaní s inými profesiami kompetitívne. Keď v Spojenom kráľovstve čelili podobným problémom, zakotvili komorou vyžadovanú minimálnu mzdu nad úrovňou tej zákonnej. U nás by možno stačil štvrtý stupeň náročnosti práce, ktorý garantuje 1,6-násobok zákonnej minimálnej mzdy,“ hodnotí Porvažník, podľa ktorého negatívne vplývajú na atraktivitu advokátskej profesie aj ďalšie reštrikcie zavedené v roku 2012, najmä zákaz zamestnávania advokátskych koncipientov advokátmi s praxou kratšou ako tri roky.
Omnoho ružovejšia nie je ani vízia práce v súdnictve. Sudcovský talár je so všetkými prináležiacimi benefitmi veľkým lákadlom, ku ktorému sa však treba prepracovať. Záujem preto klesá aj v tomto segmente.
Autor: Analytické centrum MSSR
Najprv treba uspieť vo výberovom konaní na vyššieho súdneho úradníka, kde záujemca počíta s hrubým platom tisíc eur na najbližšie roky. Nasleduje justičná skúška, obdobná advokátskej, avšak iba s tromi pokusmi. Ak v nej neuspejete, snaha bola zbytočná, sudcom sa už nikdy nestanete. Až po úspešnej skúške prichádza výberové konanie na sudcu.
Tie boli v minulosti nedôveryhodné pre vysokú mieru netransparentnosti a rodinkárstva. Zrejme aj vďaka nim dokázali na súdoch vznikať početné rodinné väzby, ktoré nedávno najilustratívnejšie predstavoval päťčlenný klan Volkaiovcov pracujúcich na rôznych košických súdoch, avšak v jednej budove. Reforma z dielne Lucie Žitňanskej z roku 2017 priniesla zmenu vo forme hromadných výberových konaní, avšak presvedčiť verejnosť o nástupe nových čias bude zrejme aj v tomto ohľade ešte chvíľu trvať.
Aktuálne zverejnený inzerát na pozíciu vyššieho súdneho úradníka v Bratislave
Samozrejme, do úvahy prichádzajú aj ďalšie právnické profesie – najmä prokurátorská, notárska či práca podnikového právnika. Trestné právo však nie je pre každého a aj prokurátorov sa týka justičná skúška, notárov je iba limitovaný počet a na dobre platené pozície v komerčnej sfére treba mať nemalé skúsenosti.
Najhoršie obdobie tak čaká právnikov v období, keď je načase založiť si rodinu. Prvých päť rokov praxe zväčša ide na vrub rodinného života. To môže byť pre mnohých rozhodujúce obdobie, najmä pre ženy.
Ženy na súdoch
Paradoxom situácie je, že ženy tvoria väčšinu právnikov. V radoch študentov stabilne tvoria takmer až dve tretiny. S lepšími pozíciami však ich počet výrazne klesá.
Na nastavenie podmienok v advokácii doplácajú úplne citeľne, keď zastúpenie medzi advokátmi majú iba cca 40-percentné. Ak by sme sa pozreli na najvyššie poschodie, teda na počet spoločníkov advokátskych firiem (t. j. partnerov), tam už ženy prakticky vymiznú. V top 20 najväčších právnických firmách na Slovensku je zo 75 partnerov iba 10 zástupkýň nežnejšieho pohlavia.
Pozoruhodnú odchýlku predstavuje slovenské súdnictvo. V ňom ženy tvoria rovnakú porciu ako medzi študentmi. Ako je to možné?
Autor grafu: Analytické centrum MSSR
Staršia štúdia ukazuje, že feminizácia súdnictva je v istej miere reliktom z čias socializmu, no aj v súčasnosti je sudcovská profesia pre ženy atraktívna najmä pre možnosť zosúladenia súkromného a pracovného života. Stabilita práce, flexibilita pracovného času a dobré pracovné ohodnotenie sú hlavnými motivačnými faktormi. Ženy navyše lepšie zvládajú fázu „trpezlivosti“ pred získaním súdnickej stoličky, ktorú sme opísali vyššie.
Hoci ženy dominujú najmä na okresných súdoch, aj na najvyšších poschodiach v princípe panuje paritné zastúpenie. Platí to o Najvyššom súde i na Najvyššom správnom súde. Výnimkou je Špecializovaný trestný súd, kde zrejme z podstaty veci pôsobia iba tri ženy zo sedemnástich sudcov. Ženy však hrajú druhé husle aj na Ústavnom súde. Okrem Jany Baricovej a Jany Laššákovej tvoria trinástku strážcov ústavy už iba muži.
Potrebujeme veľa právnikov?
Samotný pokles počtu vyštudovaných právnikov pre Slovensko žiadnu katastrofu nutne neznamená. Pre ilustráciu, o polovicu väčšie Rakúsko má iba o pár stoviek advokátov viac než my, vo Viedni ich je dokonca registrovaných menej než v Bratislave.
Problémom je klesajúca kvalita záujemcov o štúdium a zákonite aj absolventov.
Tu už však problém presahuje právnickú profesiu. Vysoké školstvo si vyžaduje zásadnú zmenu prístupu, ktorá nebude spočívať v navyšovaní počtu profesorských a docentských garantov na odbor.
Slovensko navyše od roku 2020 niekoľkokrát znížilo objem peňazí alokovaných pre vysoké školstvo, rádovo v miliónoch eur. Akreditačná agentúra už v roku 2021 varovala, že „je ťažko očakávať od vysokých škôl porovnateľný alebo nadpriemerný výkon pri výrazne podpriemernom financovaní“ v porovnaní so zahraničím. Koncom uplynulého roka situácia vďaka kombinácii znižovania financovania a zvyšovania nákladov takmer dospela k bezprecedentnému prerušeniu výučby.