Warning: include(/www/s/u/u23979/public_html/plugins/editors-xtd/article/cache.php) [function.include]: failed to open stream: No such file or directory in /www/s/u/u23979/public_html/libraries/import.php on line 2

Warning: include(/www/s/u/u23979/public_html/plugins/editors-xtd/article/cache.php) [function.include]: failed to open stream: No such file or directory in /www/s/u/u23979/public_html/libraries/import.php on line 2

Warning: include() [function.include]: Failed opening '/www/s/u/u23979/public_html/plugins/editors-xtd/article/cache.php' for inclusion (include_path='.:/usr/local/php53/share/pear') in /www/s/u/u23979/public_html/libraries/import.php on line 2
Sudca nesmie urážať ani ponižovať.

Sudca nesmie urážať ani ponižovať.

Elena Berthotyová| hnonline.sk | Autor: Daniel Arbet | 30.01.2018 |

Zdroj: Peter Mayer

Stručný etický kódex sa stal nástrojom na šikanózne disciplinárne stíhania sudcov, hovorí sudkyňa Najvyššieho súdu SR Elena Berthotyová.

Koncom roku 2017 schválila Súdna rada vytvorenie päťčlennej etickej komisie. Z akého dôvodu vznikla?

Táto etická komisia vznikla z podnetu ministerky spravodlivosti, ktorá sa obrátila na Súdnu radu s požiadavkou, aby vyložila konkrétne ustanovenie Zásad sudcovskej etiky, ktoré okrem iného hovorí o tom, že sudca sa má vyhýbať nevhodnému správaniu, ako aj takému, ktoré vzbudzuje dojem nevhodnosti. Pani ministerka sa v nadväznosti na konkrétne výroky konkrétneho sudcu Najvyššieho súdu pýta, čo máme rozumieť pod pojmom nevhodné správanie.

Ide teda o ad hoc komisiu.

Áno, je to komisia vytvorená pre tento prípad. Verím, že v budúcnosti bude zriadená aj stála etická komisia.

V čom by spočíval jej význam?

Mala by interpretovať jednotlivé ustanovenia etického kódexu s cieľom zabezpečiť jednotný výklad týchto pravidiel. Ten by mohol byť akýmsi návodom aj pre disciplinárne senáty pre prípad, že sa budú zaoberať porušením etických pravidiel sudcov. Keď sa napokon etická komisia dohodne na nejakom výklade, v konečnom dôsledku bude aj tak o ňom rozhodovať Súdna rada. Väčšinou hlasov rozhodne či sa takého stanovisko prijme alebo nie a to by malo byť do budúcnosti v podstate záväzné a stane sa súčasťou nášho etického kódexu.

Ako fungujú etické komisie?

Etická komisia je mravným strážcom etického správania sa sudcov. V USA, Kanade či Francúzsku existuje dlhoročná tradícia etických kódexov a týchto etických komisií. Odpovedajú na otázky konkrétnych sudcov, ak majú určitú etickú dilemu. Napríklad sudca v štáte Florida sa pýtal etickej komisie či je vhodné, aby si medzi priateľov na Facebooku pridal aj advokáta, ktorý vystupuje v konkrétnom spore, ktorý sudca rozhoduje. Etická komisia odpovedala, že nie. Takéto výkladové pravidlo sa potom zverejní a stane sa ako keby súčasťou etického kódexu. Sudcovia sa majú do budúcna podľa neho správať.

 

Identitu sudcu, ktorý žiada komisiu o stanovisko je možné utajiť?

V Kanade platí, že konkrétny sudca sa môže obrátiť na ktoréhokoľvek člena etickej komisie s otázkou, ten jeho meno nezverejní, ak si to sudca nepraje. Pokiaľ je väčšinou hlasov prijatý nejaký výklad a odpoveď na danú otázku a sudca sa následne správa v súlade s týmto výkladom, už nemôže byť disciplinárne stíhaný. Môže sa napríklad dopredu spýtať či je vhodné, aby sa zúčastnil nejakého podujatia, kde budú prítomní aj advokáti, s ktorými prebieha nejaký spor, alebo eventuálne hrozí, že bude prebiehať spor a s týmito advokátmi sa tam stretne. Etická komisia tak dáva návod na to, ako sa má sudca správať, aby sa nedopustil etického prešľapu.

 

Presadzovali ste, aby členmi etickej komisie mohli byť aj ľudia mimo justičného prostredia. Prečo?

Súčasný etický kódex bol prijatý v stručnejšej podobe a nedáva odpovede na všetky otázky. Navrhovala som, aby členmi tejto komisie boli aj autority z mimojustičného prostredia, ktoré sa buď etikou zaoberajú alebo sú to osoby, ktoré svojím životným príbehom poskytli svedectvo o svojom charaktere, a ktorých výklad by bol akceptovateľný väčšinou sudcov. Toto sa mi nepodarilo presadiť.

 

Z akého dôvodu?

Argumenty boli také, že v podstate my sa môžeme na týchto ľudí obrátiť, a že by to nebolo vhodné. A že v Súdnej rade sú zástupcovia nielen sudcov, ale aj parlamentu, vlády a prezidenta a v tej etickej komisii majú byť práve títo zástupcovia pomerne zastúpení. Toto bol hlavný argument. Moje presvedčenie ale je, že sudcovia žijú vo svete vlastných predstáv o tom ako by sa mali správať a veľmi málo počúvajú verejnosť, najmä, akého sudcu si želá. Či stačí, aby sudca mal odborné vedomosti alebo či naopak je nevyhnutné, aby mal aj charakter.

 

Patríte k zástancom podrobných etických zásad. Na druhej strane sú sudcovia, ktorí ich odmietajú a tvrdia, že sudca má mať etiku v sebe. Ktorá skupina je početnejšia?

Obávam sa, že početnejšia skupina je tá, ktorá si myslí, a ktorá si aj dlhodobo myslela, že etický kódex nepotrebuje. To bol aj základný problém. My sme etický kódex mali, bol platný od roku 2001, ale bol príliš stručný. Práve ten stručný etický kódex sa stal nástrojom na šikanózne disciplinárne stíhania sudcov za slobodne vyjadrené kritické názory na dianie v justícii.

 

Máte na mysli prípady z roku 2009?

Áno, vtedy dochádzalo k zneužívaniu moci a k šíreniu strachu v justícii. Sudcovia boli práve za údajné porušenie etiky disciplinárne stíhaní a mnohí z nich dokonca s návrhom najprísnejšieho trestu, teda odvolanie z funkcie sudcu. Napríklad za napísanie listu prezidentovi republiky, za podanie trestného oznámenia alebo za verejnú kritiku vtedajšieho ministra spravodlivosti. Títo sudcovia mali dokonca pozastavení výkon funkcie sudcu, niektorí na plné obdobie dvoch rokov a hrozilo im, že budú vytesnení z justície. Pritom to boli čestní a spravodliví sudcovia, len kritizovali pomery v justícii. To bolo obdobie, kedy mala justícia najnižšiu dôveryhodnosť.

 

Vtedy ste prišli s návrhom nového podrobného etického kódexu?

Riešením na to, aby sme zamedzili takýmto nedôvodným a šikanóznym disciplinárnym návrhom bola potreba prijatia podrobného etického kódexu. Áno, takýto návrh som aj pripravila. Ale ja som nevymyslela nič nové. Čerpala som z existujúcich etických kódexov okolitých krajín, nechala som sa napríklad inšpirovať etickým kódexom bulharských sudcov a prokurátorov. Tento podrobný návrh však neprešiel, pretože väčšina sudcov bola prevalcovaná vtedajším názorom vedenia Súdnej rady, ktoré odmietalo prijatie podrobného etického kódexu s tým, že etiku máme v sebe. V decembri 2015 bola napokon schválená jeho upravená verzia.

 

Nesúhlasíte teda s tým, že etiku máme v sebe?

Už Aristoteles povedal, že nikto sa spravodlivý nenarodí, ale spravodlivými sa stávame tak, že spravodlivo konáme. A spravodlivými sa učíme byť celý život. Spravodlivosť ako najvyššia etická cnosť je schopnosť dať každému, čo mu patrí a nevyužívať svoje cnosti vo svoj prospech, ale v prospech iných. A to nie je niekedy ľahké.

Možno problém bol, že neprebehla verejná diskusia alebo aspoň diskusia medzi sudcami o potrebe prijatia podrobného etického kódexu. On bol potrebný na ochranu poctivých sudcov, a zároveň na vytesnenie tých, ktorí dlhodobo porušujú etické pravidlá, nevhodne sa vyjadrujú, útočia na iných a o tom to celé bolo.

 

Verejnosť na Slovensku sudcom príliš nedôveruje. Má na to podľa Vás vplyv to či sa sudca správa eticky?

Pre spoločnosť je veľmi dôležité, aby ľudia sudcom dôverovali. Aby verili, že majú zmysel pre spravodlivosť a pevný charakter. Pokiaľ chceme, aby naše rozhodnutia boli verejnosťou akceptované, tak verejnosť musí predovšetkým veriť nám sudcom, že ten proces prebehne spravodlivo, a že stojíme vždy na strane spravodlivosti. Pokiaľ sa sudca nespráva eticky, nevhodne sa správa, nevhodne sa vyjadruje, domnievam sa, že takémuto sudcovi nie je možné ani dôverovať v samotnom procese rozhodovania.  

 

Platí, že čím podrobnejší etický kódex, tým vyššia dôvera v sudcov?

Najdôveryhodnejšia justícia je vo Švédsku, približne 82 percent. Zo severských štátov majú etický kódex Dáni, z južných sú to Taliani. Dlhodobo platilo, že anglický sudca nepotreboval mať etický kódex, aby vedel, ako sa má správať. A dnes? Britskí sudcovia majú taký podrobný kódex, že v ňom nájdu odpoveď aj na to ako postupovať, pokiaľ chcú byť aktívni na sociálnych sieťach. Z okolitých krajín môžem povedať, že etický kódex nemajú českí sudcovia.

 

Takže táto logika neplatí?

Zoberme si nemeckých sudcov. Tí nemajú etický kódex. Medzi nimi je taká prísna disciplína, že tam nedochádza k takým excesom ako u nás a nebol ani vytvorený tlak verejnosti na samotných sudcov, aby si nejaké etické pravidlá prijali. Z rozhovoru s nemeckými sudcami však viem, že aj tam je veľká snaha sudcov o prijatie etického kódexu, lebo majú pocit, že občania o sudcovi vôbec nič nevedia, niekedy má možno aj ich verejnosť pocit, že vyhráva len ten, kto má peniaze. A oni sa chcú etickým kódexom priblížiť verejnosti a chcú ukázať, že sú ochotní na seba zobrať záväzok, že sa budú správať ešte aj nad rámec povinností uložených zákonom. Chcú teda prijať akúsi deklaráciu, že obmedzia svoje správanie s cieľom získať dôveryhodnosť.

 

Diskusia o prijatí etického kódexu teda prebieha všade?

V podstate áno. Ale v každej krajine je iná situácia. V niektorých krajinách takáto potreba ani nevznikla, pretože tam sa prirodzene do justície dostávajú sudcovia na vysokej odbornej úrovni. Sú to mravné a morálne autority a tam nie je takáto naliehavá potreba. Ale všade prebieha diskusia o tom, že etika môže pomôcť sudcom priblížiť sa k ideálu toho dobrého a spravodlivého sudcu. A o tom som aj ja hlboko presvedčená. Som presvedčená aj o tom, že práve výkladom etických pravidiel sa môžeme k tomuto ideálu priblížiť.

 

Kedy je sudca nezávislý?

Sudca je nezávislý, keď žije vo svojej vlastnej klietke a nie v klietke iného. A zároveň on nielenže nezávislý musí byť, ale on sa takým aj musí javiť. Nezávislosť nie je právom sudcu, ale to je právo občana. Aby verejnosť uverila, že sudca je nezávislý, musí sa tak aj správať. Nesmie sa stretávať so stranami sporu, nesmie sa vyjadrovať k politickým témam. Môže byť samozrejme aj kritický, aj on má právo na kritiku, ale tá by mala smerovať hlavne k témam, ktoré sa týkajú justície a výkonu spravodlivosti. Všetko ostatné je podľa môjho názoru nevhodné. Nezávislosť tiež znamená nepodľahnúť žiadnemu tlaku. Zvonka ani zvnútra. Dokonca ani potlesku. Sudca by nemal sledovať vývoj svojej kauzy podľa toho ako verejnosť na to reaguje, a čo by si verejnosť želala. Sudca môže rozhodnúť len na základe dôkazov, ktoré má v spise a nemal by sa nechať nikým ovplyvniť. To je nezávislý sudca.

 

Skúsme si predstaviť situáciu, že by ste ako sudkyňa krajského súdu rozhodovali v prípade, ktorý na nižšom stupni rozhodol sudca, ktorý je vašim blízkym rodinným príslušníkom. Napríklad brat či dcéra. Mali by ste byť vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci?

Ak mám hovoriť sama za seba, tak by som predovšetkým stranám uviedla, že takýto vzťah tu existuje. To je prvá povinnosť sudcu. Subjektívne sa sudca  môže cítiť byť nezaujatý, napokon, to sa od nás aj vyžaduje. Ale sudca musí účastníkom konania takúto informáciu poskytnúť. Pokiaľ sa sám necíti byť zaujatý, ale oznámi účastníkom, že tu takýto vzťah existuje, tam jeho zodpovednosť končí a je už na účastníkoch či ho budú namietať alebo nie. Ak sa cíti sám byť zaujatý, tak sa musí namietnuť, a potom buď odvolací súd alebo iný senát daného súdu rozhodne o jeho vylúčení. Dokonca sa stávajú prípady, že sudca sa cíti byť zaujatý, namietne sa, ale odvolací súd povie nie, ty musíš byť natoľko nezávislý a nestranný, že túto vec musíš rozhodnúť.

 

Čiže ak by ste sa necítili zaujatá a účastníci konania by Vás nenamietali, tak nie je dôvod v tomto prípade Vás vylúčiť?

Účastníci ma môžu  namietať, len ak o takomto vzťahu vedia.  Vždy im treba takúto informáciu poskytnúť, aby mohli námietku zaujatosti uplatniť. Ak ma napriek tomu nenamietnu, to znamená, že mi dôverujú, že dokážem takúto vec nestranne a spravodlivo rozhodnúť napriek tomu, že tu takýto vzťah existuje. Potom nie je dôvod na vylúčenie.

 

Aktuálnou témou je aj sloboda prejavu sudcov. Kde sú podľa Vás jej hranice?

V každom kódexe sa hovorí, že sudca má právo na slobodu prejavu, ale tá je ohraničená jeho povinnosťami. Sudcovia kdekoľvek vo svete sa napríklad nesmú vyjadrovať k prípadom, ktoré neboli právoplatne skončené. Majú sa tiež vyvarovať takému správaniu, vrátane vyjadrovania, ktoré by mohlo ohroziť dôstojnosť funkcie sudcu a dôveru v nezávislosť justície. Neodporúča  sa, aby sa vyjadrovali k iným témam než je téma justície a výkonu spravodlivosti, naopak vítaná je aktivita a prejavy sudcu, čo sa týka odborných publikácii alebo prednášok, kde sudca v podstate odovzdáva odbornej verejnosti vedomosti, ktoré získal z výkonu svojho povolania.

 

Je niečo, čomu by sa mal sudca bezpodmienečne vyhnúť?

Absolútne nevhodné je, aby sudca v rámci a odvolávajúc sa na slobodu prejavu sudcu útočil na iných ústavných činiteľov, na iných sudcov, dokonca ich označoval nevhodnými dehonestujúcimi výrokmi. Aj sudca má právo na kritiku, dokonca aj do vlastných radov, ale tá kritika musí byť vecná, musí vychádzať z pravdivých skutočností. Sudca musí voliť aj vhodné výrazové prostriedky. Nesmie urážať, ponižovať, ani sa vyvyšovať. A nesmie sa ani vyhrážať.

 

Narážate na niečo konkrétne?

Dostávam výhražné maily.

 

Od koho?

Vzhľadom na prebiehajúce konanie sa k tejto otázke nemôžem vyjadrovať. 

 

Môže sa sudca vyjadrovať k témam, ktoré majú politický rozmer?

Môže, pokiaľ sa týkajú justície. To je môj názor.

 

Justície sa týkal aj spor medzi prezidentom a parlamentom o nevymenovaní kandidátov na ústavných sudcov. Myslíte si, že by sa sudcovia mohli k tejto téme vyjadriť?

Myslím si, že ak by niekto mal silnú potrebu vyjadriť svoj názor, mohol by sa k tomu vyjadriť v rovine právnej . Ale na druhej strane opäť hovorím, že je tam veľké riziko, že by sa mohol zapliesť do sporu politikov, lebo to je v podstate nielen právny problém, ale aj politický. Ja si skôr myslím, že by mal byť sudca v tomto prípade zdržanlivý.

 

A čo sudcovia a aktívna politika?

Sudca nemôže byť politicky aktívny. V tomto smere sa mi páči pravidlo, ktoré platí napríklad v Kanade: raz sudca, navždy sudca. Ak sa niekto stane sudcom a chce ísť do politiky, tak áno, môže ísť, ale návrat naspäť nie je možný. Pretože ten sudca je už istým spôsobom zafarbený politickou stranou, názormi, ktoré prezentoval a je málo pravdepodobné, že takému sudcovi môže verejnosť do budúcna dôverovať. Takýto sudca stráca zmysel pre nestrannosť, nezávislosť ako jeden zo základných atribútov výkonu funkcie sudcu.

 

Po oznámení výsledkov prvého hromadného výberového konania na funkciu sudcu ste vyhlásili, že výberové konania by sa mali zamerať aj na preskúmanie iných ako vedomostných predpokladov uchádzačov, teda charakterových vlastností. Prečo?

Pretože len vedomosti určite nestačia. Výsledky dôvery boli o tom, že my sme nezlyhali  po odbornej stránke, ale my sme zlyhali v skúške vlastnej morálnej kredibility.

 

O aké výsledky ide?

Výsledky prieskumov z roku 2006. To je môj záver. Podľa prieskumov nám nedôverovalo sedemdesiat percent občanov. Bolo to v období, keď sudcovia mlčali, keď dochádzalo k zneužívaniu moci, disciplinárnym stíhaniam sudcov a naopak nemlčali, pokiaľ išlo o ich platy alebo hromadné podávanie diskriminačných žalôb, v tomto sa vedeli spojiť. Myslím si, že tento výsledok, sedemdesiat percent nedôvery, bol ovplyvnený týmito dvoma faktormi. V tom ťažkom období justície sa preukázalo, že hoci sme si mysleli, že sudcovia sú slobodní, nebojácni, tak oni sa zrazu zľakli a ticho sa prizerali trestaniu a zastrašovaniu sudcov, ktorí nemlčali. Ak sa nepostavíte zlu, stávate sa jeho súčasťou. A to sa u nás stalo. Preto my dnes tvrdíme, že sudca má mať nielen vedomosti, ale má mať aj charakter.

 

Ako chcete preveriť charakter uchádzača na výberovom konaní?

V Holandsku, pokiaľ sa niekto chce stať sudcom, tak musí prejsť aj takýmto rebríčkom morálneho hodnotenia. Testuje sa to počas niekoľkých dní, kedy sú budúci adepti psychologicky posudzovaní. Odhaduje sa tiež či budú odpovedať pravdivo, a potom sú testovaní na rôzne situácie a pýtajú sa ich ako by sa zachovali v konkrétnom prípade. Úloha by mohla znieť takto: vidíte, že váš kolega, ktorý je čestný a spravodlivý sudca, je disciplinárne stíhaný za to, že sa kriticky vyjadril k ministrovi spravodlivosti. Hrozí mu, že ho vylúčia z justície. Ako sa k tomu postavíte? Zastanete sa sudcu, aj s rizikom, že sa vám môže stať to isté?

Aj toto je spôsob ako sa dá otestovať charakter uchádzačov. Sama som však skeptik v tom, do akej miery sme schopní odhadnúť ako sa zachovajú, pretože až samotný stret s realitou ukáže ako ten sudca obstojí v ťažkej chvíli.

 

Profesorka Alexandra Krsková, rešpektovaná právnička, ktorá dlhodobo presadzovala prijatie etického kódexu, sa pred rokmi sudcov pýtala: Prečo zo svojich radov nevyvrhnete tých, ktorí sa spreneverili svojmu poslaniu? Je tento apel akútny aj dnes?

Áno, vnímam to aj dnes. Je to opäť ten strach. Strach kompetentných podať návrh na disciplinárne stíhanie, strach disciplinárnych senátov povedať, že potiaľto áno, a odtiaľto už nie a strach aj potrestať takého sudcu. Je tu  stále strach, pretože tá druhá strana, je veľmi agresívna v útokoch.

 

V útokoch?

Teraz budem veľmi osobná, ale aj mne sa ako členke etickej komisie nedávno stalo, že som bola  napadnutá sudcom, potom ako bola v médiách zverejnená správa o tom, že sa zaoberáme výkladom etických pravidiel. Bola som napadnutá na verejnom priestranstve so slovami, že skončím v base. K tomu spomínané výhražné maily. Myslím si, že sudcovia môžu byť aj takto zastrašovaní.

 

Z toho, čo tvrdíte vyplýva, že v justícii panuje atmosféra strachu. Bojíte sa?

To, čo sa dnes deje, prijímanie etického kódexu, zriadenie etickej komisie a výklad týchto etických pravidiel, sa stretáva so silným odporom tých, ktorí boli od samého počiatku proti zavedeniu etického kódexu a zavedeniu etiky do praktického života sudcov. Ja sama som toho príkladom. Ale práve všetky tieto útoky sú jedinečným dôkazom toho, že zakotvenie etiky a hodnotenie morálneho kreditu sudcov je vec nevyhnutná, a že cesta, ktorou sa vydalo ministerstvo spravodlivosti, ale aj Súdna rada, je správna a ja osobne sa nenechám zastrašiť takýmito útokmi. Neviem, do akej miery sú ostatní, či už tí, ktorí sú oprávnení podať návrh alebo tí, ktorí by eventuálne rozhodovali o takýchto návrhoch, schopní odolávať takémuto tlaku, lebo takýto tlak tu je. A je zvnútra justície.

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Hosť (Dalibor Kotacka)

    Ja som zažil kurióznu situáciu ohladom sudcov OSBrezno a KS B.Bystrica, manželov Deákovcov. JUDr. Deáková ma vzala do "útekovej " väzby z dôvodu, že som údajne spáchal trestný čin v USA a že som bol v r.1985 odsudený za opustenie republiky.
    Moju stažnost , ktorú som napísal vo väzení, posudzoval senát, v ktorom sedel aj manžel sudkyne Deákovej. Samozrejme, že ma nechali hnit v cele 53 dni len preto, že potrebovali dalšie falošné psychiatrické vysetrenie.
    Bolo mi doručené vyjadrenie KS a nikto si "nevšimol" ten konflikt záujmov, ani samotná sudkyňa, ani právnik, ktorý mi bol medzitým pridelený, ani zapisovatelka "za správnost".
    Keby som sa nebol ozval ja sám--úbohý kriminálnik trpiaci nevyliečitelnými bludmi a čo ja viem čím ešte ( tak ma diagnostikovali Nábelek a spol.), bolo by to uväznenie právoplatné ?? Samozrejme, že nie a tým pádom ani vykonštruovaný psychiatrický posudok.
    Čo sa však nestalo?? Predseda senátu okamžite reagoval na moju vlastnoručne napísanu stažnost a "opravil" Uznesenie s tým, že došlo k "pisárskej chybe" a napísal iné meno sudcu. Odôvodnil to tým, že predseda senátu má právo kedykolvek opravit akukolvek "chybu" v Uznesení, čo je poriadne scestné!! MAL alebo NEMAL JUDr. Deák NAMIETNUT sám seba ?? Je vôbec možné urobit takúto pisársku chybu ?? Ako sa asi cíti sudca, ktorého nastrčili po mojej stažnosti vzhladom na to, že som po nezákonnej väzbe podal žalobu proti 4 sudcom a je možno medzi nimi nevinne ?? Čo to tu máte Slováci za neskutočný bordel ??

  • Hosť (Jana)

    Odpoveď na: Dalibor Kotacka

    to je strašné

  • Hosť (Dalibor Kotacka)

    Tieto sudkyne---JUDr.Frimmelova, Pospisilova a Kleinova.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Sudca nesmie urážať ani ponižovať.

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri