Chránené okolie Štrbského plesa chcú pretkať lanovkami a zjazdovkami, rozvoj sa nedá zastaviť, hovoria

| DANIEL VRAŽDA | STREDA 25. JÚLA 2018  Denník N |

Súčasná lanovka zo Štrbského plesa na Solisko, potápači, ktorí čistia pleso a Chata pod Soliskom. foto – tasr

"Tatranský národný park sa zmenil radikálne v poslednom dvadsaťročí tri razy. V rokoch 2004 a 2014 ho poškodili víchrice a v roku 2017 sa stal “najzelenším” ochranárom Najvyšší súd. Rozhodnutie v spore VLK vs. štát zmenilo pohľad na TANAP viac, ako kedykoľvek predtým. Najvyšší súd dal na výber – buď národný park, alebo lunapark, lebo obidva nemôžu byť na jednom mieste"

Správa Tatranského národného parku si preštudovala zámery 1. Tatranskej akciovej spoločnosti na vybudovanie troch lanových dráh, šiestich zjazdoviek, zasnežovacej nádrže a reštaurácie a odporučila takzvaný nulový variant – neodporúča stavať nič. Investor tvrdí, že zámer prírode aj Štrbskému Plesu pomôže.

Tatranský národný park sa zmenil radikálne v poslednom dvadsaťročí tri razy. V rokoch 2004 a 2014 ho poškodili víchrice a v roku 2017 sa stal “najzelenším” ochranárom Najvyšší súd. Rozhodnutie v spore VLK vs. štát zmenilo pohľad na TANAP viac, ako kedykoľvek predtým. Najvyšší súd dal na výber – buď národný park, alebo lunapark, lebo obidva nemôžu byť na jednom mieste.

Peter Tomko z 1. Tatranskej, akciovej spoločnosti, tvrdí, že nechcú lunapark, ale rozvoj sa zastaviť nedá. Prvá Tatranská akciová spoločnosť predstavila pred približne rokom veľký projekt, ktorý by mal zmeniť tvár Štrbského Plesa. Tri lanové dráhy FIS, Trigan a Kempinski by mohli prepraviť päť- až šesťtisíc turistov či lyžiarov za hodinu, šesť zjazdoviek – Krivánska, traverz Koska, odjazd Furkotka, Mlynická, Helios a Generál sú naplánované na vyše štyri kilometre s rozlohou 19 hektárov. K tomu dvojhektárová zasnežovacia nádrž pri potoku Mlynica pod alebo nad hotelom FIS a reštaurácia koliba Trigan.

Investori nazvali projekt za vyše 25 miliónov eur marketingovo – Optimalizácia horských dopravných zariadení a dopravy. Zdôvodnili ho snahou o zlepšenie dopravnej situácie na Štrbskom Plese a priblížením lyžiarskeho strediska k existujúcim staniciam verejných dopravných prostriedkov.

Developer by však mohol naraziť na niekoľko problémov. Časť investičných aktivít nasmeroval do chránených území, vrátane navrhovanej bezzásahovej zóny, teda na miesta, kde nemá človek ťažiť drevo, loviť, a už vôbec nie stavať.

Ozvala sa už Správa Tatranského národného parku. V nesúhlasnom stanovisku formulovala niekoľko desiatok výhrad a v závere odporučila „nulový“ variant, teda nestavať. Odpor aktivistov sa dá očakávať.

Rozhodne ministerstvo životného prostredia, ktoré posudzuje vplyvy projektu na životné prostredie, alebo súd ako napríklad v spore Lesoochranárske združenie VLK vs. štát.

Ministerstvo zatiaľ spracovalo v polovici apríla takzvaný rozsah hodnotenia, na základe ktorého musí pripraviť 1. Tatranská správu o hodnotení. Zatiaľ ju nepredložila. Keď tak urobí, opäť ju zverejnia na pripomienkovanie. „Ministerstvo životného prostredia nemôže za žiadnych okolností predikovať rozhodnutie,“ reagoval hovorca Tomáš Ferenčák na otázku, či potrebujú Vysoké Tatry navrhovanú „optimalizáciu“.

Firma 1. Tatranská, akciová spoločnosť už dnes vlastní lanovku zo Štrbského plesa na Solisko, prevádzkuje ju pre ňu skupina Tatry Mountain Resorts. 1. Tatranská úzko spolupracuje s výraznou skupinou Tatry Mountain Resorts, prepojenia s J&T však odmieta, napísal o spoločnosti Trend. Majiteľ 1. tatranskej Roman Weck odmietol prepojenia, patrí pritom medzi akcionárov Tatry Mountain Resorts.

Keď vstúpili do zakázanej zóny

Investori z Tatra Mountains Resorts prekročili vo Vysokých Tatrách krehkú líniu nezasahovania v takzvanej nedotknutej chránenej zóne v roku 2014. Lanovka spájajúca Hrebienok so Skalnatým Plesom vyvolala už vtedy protesty.

Od roku 2017 sú však Vysoké Tatry úplne iné, ako pred štyrmi rokmi, a to aj napriek tomu, že stále nie je schválená zonácia Tatranského národného parku, ktorá má nanovo určiť bezzásahové, chránené a zóny pre rozvoj turizmu.

Najvyšší súd zaujal v minulom roku prelomové stanovisko týkajúce sa ochrany prírody. Spor sa týkal udelenia výnimiek pre stavby lyžiarskych tratí na Štrbskom Plese a lanovej dráhy Interski, ktoré čiastočne zasahovali do Národných prírodných rezervácií Mlynická a Furkotská dolina, TANAP a Územia európskeho významu Tatry, vrátane piateho stupňa ochrany. Nejde o nové, ale iné zámery.

Najvyšší súd veľmi podrobne rozobral kolízne vzťahy medzi ochranou prírody a investíciami v chránených územiach a konštatoval, že udeľovaním výnimiek orgánmi ochrany prírody a vychádzaním v ústrety ľudským požiadavkám strácajú rôzne stupne ochrany zmysel.

Upozornil ministerstvo aj Štátnu ochranu prírody, že práve ich povinnosťou je vysporiadať sa s otázkou, či zachováme pre budúce generácie nedotknutú prírodu, alebo vylesnené zastavané územia lyžiarske strediská a hotely…

„Musíme sa jasne rozhodnúť, či chceme na tomto území národný park pre prírodu a ľudí, alebo ‚lunapark‘, ktorým sa TANAP stáva. Tieto dve veci sa na tom istom mieste vylučujú,“ konštatoval Najvyšší súd v odôvodnení rozhodnutia, ktorým vyhovel VLK-u a spor vrátil okresnému súdu.

Mapa: Ako chcú prestavať okolie Štrbského plesa v chránených územiach

mapa – 1. Tatranská, akciová spoločnosť/EIA

Investor: Rozvoj sa nedá zastaviť

Petra Tomku mrzí, že diskusia o rozumnom rozvoji cestovného ruchu v prírodne vzácnych územiach sa vedie v konflikte a akékoľvek rozvojové projekty na podporu turizmu sa vykresľujú okamžite negatívne.

„Žiaden zo subjektov v cestovnom ruchu nemá záujem premeniť Tatry na „lunapark“. Všetci si uvedomujeme, že návštevníci sem chodia najmä kvôli krásnej prírode. Ale zároveň si treba uvedomiť, že návštevnosť rastie, rovnako aj očakávania a nároky návštevníkov. Rozvoj nie je možné zastaviť,“ reagoval na úvahu Najvyššieho súdu.

Podnikatelia majú prinášať podľa Tomka návrhy na ďalší rozvoj, lebo je to ich úloha, a o prínosoch aj dopadoch by sa malo konštruktívne diskutovať tak, aby projekty priniesli čo najviac pozitív. „Všetkým stranám, a najmä Tatrám by pomohlo, ak by sa stanovili jasné pravidlá pre ochranu prírody aj rozvoj cestovného ruchu, aby tieto strany neboli v konflikte, ale mohli spoločne hľadať najlepšie riešenia,“ dodal.

Dnešné lanovky a vleky nad Štrbským plesom

Lanovky a vleky nad Štrbským plesom. obrázok – lanovky.sk

Investor vysvetľuje: Keď bude lanovka bližšie, nepôjdu tam autom

Jednou zo základných otázok je, či Štrbské Pleso potrebuje vôbec viac lanoviek a zjazdoviek. Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho združenia VLK si myslí, že je to z hľadiska cestovného ruchu nezmysel a kontraproduktívna aktivita.

„Turisti nechcú chodiť tam, kde je veľa ľudí. Každá oblasť má svoju kapacitu a Štrbské Pleso už prekročilo všetky limity,“ hovorí Lukáč.

Peter Tomko vidí situáciu úplne inak. Hovorí, že návštevnosť regiónu Tatier rastie nepretržite už niekoľko rokov a len v minulom roku tam prišli približne tri milióny návštevníkov. Špeciálne Štrbské Pleso patrí podľa neho k najnavštevovanejším miestam nielen v Tatrách, ale aj na Slovensku.

„Návrh 1. tatranskej v lokalite Štrbské Pleso je popri rozumnom rozvoji zameraný aj na zlepšenie fungovania strediska najmä v zimných mesiacoch. Má to pozitívny dopad aj na prírodné prostredie a život obyvateľov,“ povedal.

Tomko vysvetľuje, že v lyžiarskom stredisku Štrbské Pleso sa lyžiari prirodzene snažia dostať autom až do strediska, aby mali čo najjednoduchší a najkratší prístup k zjazdovkám. Problémom je nedostatok parkovacích miest v lyžiarskom areáli a neexistujúci priestor pre ich vybudovanie. „Popri rozšírení možností rekreácie a zjazdového lyžovania je zámerom projektu ‚dotiahnuť‘ osobné horské dopravné zariadenia čo najbližšie nielen k parkovacím plochám na centrálnom parkovisku, ale aj k železničnej a autobusovej stanici. Návštevníci budú využívať pri prístupe do strediska oveľa viac hromadnú dopravu, čo pomôže dopravnej situácii aj prírodnému prostrediu,“ tvrdí Peter Tomko.

Investori vedia, a potvrdil to aj Tomko, že návrh zasahuje do existujúcich chránených území. Pripomenul však, že turizmus a športy sa rozvíjali na území Štrbského Plesa dávno pred vznikom národného parku.

„Hľadali sme také riešenie, aby sme horskými dopravnými zariadeniami spojili časti obce, ktoré už sú dotknuté ľudskou činnosťou, a zároveň aby riešili a odbremenili dopravnú situáciu v obci. Sme presvedčení, že náš zámer je z pohľadu zmiernenia dopadov ľudskej činnosti na prostredie prínosný,“ hovorí Tomko.

TANAP: Zničia divokú prírodu

Peter Tomko z 1. Tatranskej tvrdí, že projekt o ktorom rozhodoval Najvyšší súd, je iný ako ten ich. Je pravda aj to, že okresný súd o ňom ešte nerozhodol.

Interski a projekt 1. tatranskej sú skutočne absolútne odlišné projekty, ale obidva sú si v niečom podobné. V prípade výstavby by zasiahli podľa Správy Tatranského národného parku do chránených záujmov, ktoré definoval Najvyšší súd.

Správa TANAP-u presne opísala územia zasiahnuté projektom. TANAP s tretím stupňom ochrany, lokalita sústavy Natura 2000 – územie európskeho významu Tatry so štvrtým stupňom, Furkotská dolina s najvyšším stupňom ochrany, chránené vtáčie územie, jadrová zóna biosférickej rezervácie Tatry.

“V rámci prerokovanej a navrhnutej zonácie Správy TANAP-u z roku 2017 je väčšina navrhovaných aktivít v priestore zaradenom do “A” bezzásahovej zóny a “B” zóny,” konštatovali správcovia TANAP-u a menujú prioritné aj “obyčajné” biotopy európskeho významu, genofondovú plochu Vrchoviská a chránené druhy, ktoré by výstavba zasiahla.

Správe TANAP-u sa nepáči ani marketingový názov Optimalizácia… a označila ho za skresľujúci. Odborníci tvrdia, že na Štrbskom Plese nejde o optimalizáciu existujúcich, ale o novú výstavbu zjazdoviek a zariadení.

Naopak, v prípade budovania Štrbského Plesa štátna správa národného parku hovorí o likvidácii a poškodzovaní biotopov, vyrušovaní živočíchov, erózii a o celkovom narušení stability prostredia.

Štrba s výstavbou súhlasí

Jedným z argumentov Správy TANAP-u “proti” zámeru bol aj nesúlad projektu s aktuálnym územným plánom obce Štrba.

Starosta Štrby Michal Sýkora však tvrdí, že obec nielen súhlasí so zámerom 1. Tatranskej, ale takéto riešenie aj nutne potrebuje. Na zmenách územného plánu už pracujú. Mali by byť hotové do konca roka s jedinou výhradou voči projektu. Nesúhlasia s krátkou časťou lanovky, ktorá by mala ísť od hotela Kempinski ponad komunikáciu. Presadzujú druhý variant, aby vláčik prevážal turistov z hotela k údolnej stanici.

“Je našou naliehavou potrebou doriešiť prepravu lyžiarov k svahom… Navrhovaný zámer výrazne prispeje k odľahčeniu dopravy a vozidlá tak môžu zostať pri vstupe do Štrbského Plesa, a nie prejsť autom až k vstupu do Mlynickej doliny,” povedal starosta.

Michal Sýkora rokoval o podobnom zámere už pred desiatimi rokmi s vtedajším majiteľom 1. Tatranskej Borisom Kollárom a dodal, že čas potvrdil jeho opodstatnenosť. Projekt podľa neho bude prínosom aj pre životné prostredie.

“Považujem sa myslením aj cítením za ochrancu prírody, človeka, ktorý tu vyrástol a pôsobí a chcem, aby toto územie bolo upravené,” povedal starosta Sýkora.

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Chránené okolie Štrbského plesa chcú pretkať lanovkami a zjazdovkami, rozvoj sa nedá zastaviť, hovoria

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri