Prípad Harabin. Profil sudcu, ktorý sa nikdy necíti porazený a vracia sa do politiky

| dennikn.sk | Veronika Prušová | 19. novembra 2018 17:40 |

Štefan Harabin. Foto – TASR

Pred štyrmi rokmi sa mnohí tešili, že Štefan Harabin odchádza z verejného priestoru. No on roky pracoval na návrate. Vynoril sa ako prezidentský kandidát a dnes je v prieskumoch tretí, tesne za druhým miestom.

Stalo sa to v máji pred štyrmi rokmi v Sobranciach. Štefan Harabin pochopil, že sa už nestane tretí raz predsedom Najvyššieho súdu a končí v Súdnej rade, ktorú viedol.

Po dlhých rokoch suverénneho panovania stratil podporu kolegov. Presnejšie, podriadených kolegov. Fakticky prehral. Bolo jasné, že isté má už len miesto na Najvyššom súde. Je to dosť pre človeka veľkých ambícií a bažiaceho po moci?

Prešlo len pár minút a Harabin zo Sobraniec vyslal signál, že nič nevzdáva. „Ja som prehral? Veď som mal najviac hlasov. Ja som vyhral,“ poukázal obratne na to, že v hlasovaní získal šesť hlasov. Síce najviac, no málo na to, aby pokračoval na čele justície.

Taký je Harabin. Porážku si nepripustí. Ale to, že vládny Smer ho „odpísal“ a bez politického krytia nemá šancu, si v dome kultúry v Sobranciach napriek silným rečiam dobre uvedomil.

V roku 2014 začal novú životnú etapu a postupne si budoval zázemie na novú kariéru, ktorá bude vrcholiť v nasledujúcich mesiacoch. Občas možno pôsobí pri práci s novými médiami trochu nemotorne, no o to viac je autentický.

Dnes je už Harabin skúseným youtuberom, aktívnym komentátorom na facebooku, autorom vlastnej biografie a desiatkami relácií ošľahaným moderátorom rozhlasových programov, i keď v reláciách by mal vystupovať len ako hosť. Sudca, ktorý nešetrí hodnotiacimi úsudkami a silnými slovami. Otec, Slovan, kresťan ochraňujúci našu civilizáciu pred cudzími vplyvmi.

Tak sa profiluje už ako prezidentský kandidát, ktorý má svoj volebný tímna čele „s emeritným predsedom Matice slovenskej“ Mariánom Tkáčom. Hlási, že už zozbieral dostatok hlasov na to, aby sa mohol oficiálne zúčastniť prezidentského súboja. Novembrový prieskum agentúry Focus ukázal, že je tesne tretí a má dôvod veriť, že sa môže dostať aj do druhého kola volieb.

A aby bol jeho aktuálny profil kompletný – čelí ďalšiemu, už siedmemu disciplinárnemu návrhu. Len v týchto dňoch na neho podala nový návrh jeho šéfka na Najvyššom súde – tentoraz za to, akým spôsobom vstupoval ako sudca do rozhodovania o už odsúdenom šéfovi podsvetia Robertovi Lališovi, alias Kýblovi.

Porážku nepripustí

Vráťme sa do roku 2014, keď Harabin sledoval, ako upadá jeho vplyv v súdnictve. Smer presadil, aby sa funkcia predsedu Súdnej rady a Najvyššieho súdu rozdelila. Jana Bajánková, ktorá patrila do skupiny jeho podporovateľov, prebrala post šéfky Súdnej rady a začala sa voči nemu kriticky vymedzovať.

On to vnímal ako zradu. Aj to, keď sa na čelo Najvyššieho súdu postavila niekdajšia podpredsedníčka Daniela Švecová. Obe ženy sa pre Harabina stali „juristútkami“. Švecovú odvtedy verejne opakovane posiela na psychiatriu, uráža ju odborne aj ľudsky.

 

Hrač stolného tenisu, záber je z roku 2007. Foto – TASR

 

V novembri 2014 neuspel v doplňujúcich voľbách do Súdnej rady, to bol ďalší test jeho vplyvu – členov rady volia všetci sudcovia na Slovensku. Definitívne prišiel o označenie prvý muž justície. Skončil na treťom mieste, predbehli ho jeho dlhoročný kritik Dušan Čimo aj sudkyňa Lenka Praženková.

 

Vlastnými slovami

Branko, v tvojom otcovi je živý kus tvojho deda. Bol to hrdý a čestný chlap. Nič ho nezlomilo. Takí sme my, Harabinovci. Nezlomní. A toto živé posolstvo som ti odovzdal ja, tvoj otec.

(z knihy Súdnosť, príhovor synovi Branislavovi)

Keby som tak neučinil, potom by moja promptná kariéra, rovnako rýchlo ako začala, tak by aj skončila.

(z knihy Súdnosť, vysvetlenie, prečo vstúpil do komunistickej strany)

Verím, že sa pán Lipšic vráti na ministerstvo, ale v modrej košeli a bude ho spolu s ostatnými odsúdenými riadiť, ale s vysávačom a handrou.

Pripomínate mi správanie niektorých nacistov, ktorí mali židovských predkov a dokázali sa podieľať na vraždení nevinných detí, žien, starcov v koncentračných táboroch, len aby dokázali vernosť fašizmu.

Pôjdeš do basy, ty hajzel.

(všetko na adresu Daniela Lipšica v septembri 2008 počas parlamentnej schôdze, na ktorej sa ho pokúsila opozícia odvolať z postu ministra spravodlivosti)

Pani Švecová sa riadi podľa verejnej mienky a podľa politikov. Svojím spôsobom je to chudera. Hovorím vám, za chvíľu sa môže stať, že skončí na psychiatrii.

(vyjadrenie pre médiá v septembri 2015)

Harabin má vždy pravdu. Za pravdu ma môže jedine upáliť, ale nikdy nie odstíhať, to sa im nepodarí.

(reakcia pre médiá v októbri 2015)

Hitler v porovnaní so Žitňanskou v presadzovaní fašistického zákonodarstva bol amatér.

(Youtube, október 2016 po tom, ako sa Lucia Žitňanská rozhodla zaviesť osobitný znalecký odbor pre oblasť extrémizmu)

Pokiaľ sa pani Švecová sama nevzdá funkcie predsedu Najvyššieho súdu, mal by ju pán Kiska odvolať, nie pre vysoký vek, ale pre hlúposť a nespôsobilosť.

(Youtube, február 2017)

Viacerých politikov si vážim, ako napríklad premiéra Roberta Fica, z ktorého pre jeho vedomosti z práva a logiku by bol skvelý sudca alebo prokurátor.

(júl 2006 v rozhovore pre Hospodárske noviny)

Aj Ficov návrh je Ficov idiotizmus.

(k návrhu na zrušenie amnestií, Youtube, marec 2017)

Fico je len umocnený pretransformovaný Dzurinda.

(Youtube august 2017)

Pellegrini klame ako posledný primitív.

(Slobodný vysielač. 5. júna 2018)

Je to úžerník, klamár a daňový podvodník a fašista, ktorý sa bozkával s Porošenkom.

(o prezidentovi Andrejovi Kiskovi, Youtube, september 2017)

Milujem tento národ, tento vekmi skúšaný ľud, nie som jeho sudcom, budem jeho srdcom a jeho svedomím, budem zo všetkých síl zápasiť, aby panovala spravodlivosť, mier a vzájomná láska.

(Youtube, júl 2018)

 

Časť justičných kruhov vtedy pochytila striedma eufória, že sa končí ukričaná éra v súdnictve. Sprevádzali ju disciplinárne tresty pre „neposlušných“ a rozhodnutia, ktoré nemali oporu v zákone. Harabin prišiel aj o pozíciu šéfa trestnoprávneho kolégia na Najvyššom súde. Stal sa radovým sudcom, predsedom trestného senátu.

Na Ústavný súd mu chýba politická podpora

Začalo sa špekulovať, čo ďalej. Harabin roky hovoril, že jeho métou je Ústavný súd. V roku 2006, krátko po tom, čo sa stal ministrom spravodlivosti, sa o tento post uchádzal. Ako nominanta Vladimíra Mečiara ho poslanci zvolili za kandidáta, no vo februári ho prezident Ivan Gašparovič do Košíc nevybral.

V roku 2014 už vedel, že pre politické strany je neprijateľný a ústavným sudcom sa nestane. Čo v takej chvíli s kariérou?  Už ako dieťa som sa chcel stať futbalistom alebo prezidentom, prezradil už v roku 2011 pre časopis Extraplus.

Pred štyrmi rokmi bolo na ohlasovanie prezidentskej kandidatúry priskoro. Slovensko práve zvolilo nového prezidenta, podobne ako Harabin je Andrej Kiska spod Tatier.  Pri zahmlievaní o jeho ambíciách vzniká fáma, že v roku 2017 bude kandidovať za kotlebovcov do čela Prešovskej župy. Sebavedomo vyhlási, že byť županom je pre sudcu Najvyššieho súdu to isté, ako keby bol riaditeľom školy a následne by išiel robiť školníka.

Opakuje, že sa vidí na Ústavnom súde, no tomu už verí málokto. Harabin chce byť v skutočnosti prezidentom.

Začiatky na súde v Poprade

Ako chlapec hrával futbal pod Tatrami za rodnú Ľubicu, no zabrzdilo ho vážne poranenie kolena. Benjamínček, pretože bol najmladší spomedzi súrodencov, sa stal rozhodcom. Futbal však ustúpil sudcovskej kariére.

Talár oblieka od roku 1983, sľub sudcu skladal do rúk komunistického ministra spravodlivosti Jána Pješčaka. Začínal na Okresnom súde v Poprade. V roku 1984 vstúpil do komunistickej strany, v nedávno vydanej knihe vysvetľuje, že u trestných sudcov sa to považovalo za štandardnú samozrejmosť.

„Keby som tak neučinil, potom by moja promptná kariéra, rovnako rýchlo ako začala, tak by aj skončila.“

Z tohto obdobia pochádza aj jeho oslobodzujúci rozsudok nad katolíckym kňazom Bystríkom Janíkom z roku 1985. Keď hovorí o svojej statočnosti a nebojácnosti, poukazuje na tento prípad. Chváli sa, ako oslobodil za komunizmu katolíckeho kňaza. Lenže verdikt z roku 1985 nebol konečný. Prokuratúra sa odvolala a Harabinovi sa po roku Janíkov spis opäť vrátil. Tentoraz rešpektoval názor krajského súdu a kňaza odsúdil na 28 mesiacov nepodmienečne.

Dnes už hovorí, ako vedel, že ide o proces zinscenovaný komunistickou Štátnou bezpečnosťou a spomína, že mu v pojednávacej sieni sedelo plno eštebákov. Aj tak však denník SME zažaloval za novinový článok o tomto procese. Na súde tvrdil, že Janíka nesúdil za prejav viery, ale majetkový delikt.

 

V júli 2006 premiér Fico uviedol Harabina do funkcie a nový minister sa hneď vybral za rodinou dovolenkovať do Chorvátska. Foto – TASR

Rovnako nikde nespomína, že keď kňaz žiadal o odklad výkonu trestu, tak ako sudca reagoval, aby jeho stav posúdil väzenský lekár. Janík sa napokon dostal z väzenia až po amnestii prezidenta z októbra 1988. Mal vážne psychické problémy, zomrel v Prahe ako 46-ročný. Na sklonku života žil medzi bezdomovcami.

Práve prípad Bystríka Janíka sa spomína na stránke Harabin na hrad ako jeden z príkladov mediálnych lží. Pripomína, že za článok v SME vysúdil 33-tisíc eur. Už nedodáva, že Ústavný súd dvakrát rozhodol, že je to neprimeraná odmena. Aj to je jedna z vlastností Harabina. Často nedopovie celú pravdu.

Sudca Najvyššieho súdu žije už roky v presvedčení, že sa voči nemu sprisahali „mainstreamové slniečkárske médiá“. Táto „nenávisť“ podľa neho vznikla pred dvadsiatimi rokmi, keď sa postavil na stranu Srbska pri bombardovaní Juhoslávie. V tom čase bol vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu.

Zvolila ho tam koalícia HZDS, Združenia robotníkov Slovenska a SNS. Jeho kariéra bola raketová.

Rodina na prvom mieste

Na okresnom súde v Poprade prečkal Harabin pád komunistického režimu. V roku 1990 povýšil na Krajský súd do Košíc. Už po roku zamieril do Bratislavy na ministerstvo spravodlivosti, kde sa stáva šéfom sekcie trestného práva. Ani na tejto pozícii dlho nevydržal, po roku prechádza na Najvyšší súd.

Odchod do Bratislavy bola ponuka, ktorá sa podľa Harabina neodmieta. Stála ho napokon manželstvo. Ako vždy hovorí, manželka s ním odmietla odcestovať do hlavného mesta a skončilo sa to rozvodom. Mali dve deti, syna a dcéru. Branislav ostal s otcom. Neskôr sa Harabin oženil aj druhýkrát. S manželkou Gabrielou má dve dcéry.

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Prípad Harabin. Profil sudcu, ktorý sa nikdy necíti porazený a vracia sa do politiky

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri