Procházka spúšťa debatu, čo vieme o morálke kandidátov na Ústavný súd

Kto chce byť ústavným sudcom: Radoslav Procházka, predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová, poslanec Peter Kresák, predseda Špecializovaného súdu Michal Truban, bývalý sudca Európskeho súdu pre ľudské práva Ján Šikuta aj advokát Ján Drgonec. Foto – N a TASR

| dennikn.sk | Veronika Prušová | 6. januára 2019 12:36 |

Kto chce byť ústavným sudcom: Radoslav Procházka, predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová, poslanec Peter Kresák, predseda Špecializovaného súdu Michal Truban, bývalý sudca Európskeho súdu pre ľudské práva Ján Šikuta aj advokát Ján Drgonec. Foto – N a TASR

Zoznam súčasných kandidátov na ústavných sudcov naznačuje, že po odbornej stránke nejde o katastrofu. Marek Maďarič vysvetľuje, prečo navrhol Radoslava Procházku.

Zaujíma vás téma Voľba ústavných sudcov a privítali by ste, keby sme vás e-mailom okamžite informovali o nových článkoch, ktoré o nej napíšeme? Službu si môžete aktivovať tlačidlom Odoberať. Ak si odber rozmyslíte, zrušiť ho môžete jedným klikom z ktoréhokoľvek e-mailu, ktorý vám pošleme. Zadaním e-mailu súhlasíte s podmienkami.

Sudcovia okresných, krajských súdov, ale aj toho Najvyššieho. K tomu ešte advokáti, ale aj akademici z vysokých škôl. Zmes kandidátov na ústavných sudcov je pestrá, no zatiaľ sa o nich veľa nevie. Na preskúmanie ich životopisov budú zhruba dva týždne.

Už o dva týždne by sa totiž malo začať rozhodovať, kto napokon do Košíc na Ústavný súd pôjde a vymení deväť z trinástich sudcov pléna. V polovici februára sa veľkej väčšine sudcov končí dvanásťročné funkčné obdobie.

Z politikov sa chcú ústavnými sudcami stať poslanec Mosta-Híd Peter Kresák, čo je známe už dlhšie, a bývalý predseda Siete Radoslav Procházka.

Potvrdila sa aj kandidatúra predsedníčky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej, aj bývalého sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva Jána Šikutu. O zvolenie sa uchádzajú aj bývalý ústavný sudca Ján Drgonec, predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban či predseda súdu v Prievidzi Robert Šorl.

Parlament by mal vybrať na deväť voľných miest dvojnásobok, teda 18 kandidátov, a z tých by mal deviatich vybrať prezident. Nateraz nie je jasné, či poslanci zvolia všetkých – najmä pre špekulácie, že ústavným sudcom by chcel byť aj Robert Fico, ktorý však nemá šancu prejsť cez Andreja Kisku. V koalícii by preto mohli počkať na nasledujúceho prezidenta a niekoľkých kandidátov zvoliť až po polovici júna, keď Kiska skončí vo funkcii.

Zatiaľ je známych dvadsaťštyri mien. V oficiálnom zozname kandidátov sú zatiaľ podklady len k trinástim.

V pondelok ešte určite pribudnú ďalší kandidáti. Čaká sa predovšetkým na nomináciu od advokátskej komory.

Morálny profil Radoslava Procházku

Od advokátov sa očakávala najmä nominácia ich kolegu a bývalého politika Procházku. Predbehol ich však exminister kultúry za Smer, v súčasnosti už nezaradený poslanec Marek Maďarič. O navrhnutie ho vraj požiadal samotný Procházka, a keďže sa osobne poznajú, tak nezapochyboval.

„Som presvedčený, že tak, ako mu nesvedčala pozícia politického lídra, tak mu bude svedčať úloha ústavného sudcu,“ povedal bývalý minister kultúry. Vysvetľuje, že kombinácia zručností a vedomostí, ktoré Procházka má, ho predurčuje na Ústavný súd.

 

Radoslav Procházka. Foto N – Tomáš Benedikovič

Procházka je vynikajúci právnik, zhodujú sa dlhodobo odborníci, problém je však s jeho politickým pôsobením.

Aj bývalý ústavný sudca, profesor na košickej fakulte práva Alexander Bröstl povedal, že Procházka bol veľkou nádejou ako budúci ústavný sudca, ale mal pokračovať v pedagogickej a advokátskej praxi. „Dal sa však zlákať politikou a nedopadol dobre. Osobne ani osobnostne,“ vraví profesor.

Procházkovu morálnu integritu už spochybnil aj poradný výbor, ktorého pričinením sa Procházka v minulosti nestal slovenským zástupcom na Všeobecnom súde EÚ v Luxemburgu. Dôvodom je najmä nahrávka, na ktorej sa s Igorom Matovičom (OĽaNO) dohoduje o financovaní prezidentskej kampane a žiada inzerciu bez bločka.

Maďarič hovorí, že preňho toto spochybňovanie neobstojí, najmä ak je za ním Matovič.

Procházku pozná od roku 2010, teda z čias vlády Ivety Radičovej. Procházka bol vtedy poslancom KDH a viedol ústavnoprávny výbor. Patril podľa Maďariča k najkorektnejším koaličným poslancom. Smer bol vtedy v opozícii. Po voľbách 2016, keď Sieť vybojovala prekvapivo slabý výsledok a len tesne sa dostala do parlamentu, sa Procházka dohodol na vláde so Smerom, SNS a Mostom-Híd; Maďarič bol v tejto vláde opakovane ministrom kultúry.

Procházka považoval odmietnutie v Luxemburgu za veľkú krivdu. „Tak, ako si uznávam chyby v politike, a uznávam, že som si odchod z nej zaslúžil, som zároveň presvedčený, že v tej luxemburskej veci sa mi stala veľká krivda. Bola to skôr diplomatická prehra štátu ako moje osobné zlyhanie,“ povedal v minulosti.

Luxemburg pripomínajú Procházkovi aj ďalší. Ďalší bývalý ústavný sudca a sudca Súdneho dvora EÚ Ján Klučka vysvetľuje: „Nie je dôvod znižovať kritériá, ktoré sú na medzinárodné súdne inštitúcie, pre Ústavný súd. Predsa ide o najvyššie súdne posty u nás.“

Aj Peter Wilfling z Via Iuris hovorí, že ústavnými sudcami by sa mali stať osoby, ktoré sú nielen dobrými odborníkmi, ale majú aj vysokú dôveru verejnosti. Obáva sa, že vymenovanie Procházku za ústavného sudcu by neprispelo k zvýšeniu dôveryhodnosti Ústavného súdu u verejnosti.

Vedomosti nestačia

Ak odborníci spochybňujú morálnu integritu u Procházku, tak je namieste sa na ňu pýtať aj ostatných kandidátov. To je zatiaľ najvýraznejší motív, ktorý do volieb priniesla kandidatúra bývalého lídra Siete.

Pri ostatných kandidátoch to je však ešte zložitejšie. Väčšina je v tomto zmysle „nepopísaný papier“ – nepoznáme ich morálny profil a nevieme, ako by sa zachovali v kritických situáciách, pri kľúčových rozhodnutiach.

Ústavný súd rozhoduje nielen o individuálnych sťažnostiach občanov, o porušení ich práv či o súdnych prieťahoch. Posudzuje aj ústavnosť zákonov. Napríklad v minulosti riešil hodnotovú otázku zákazu interrupcií aj budúcnosť Špeciálneho súdu. Ústavní sudcovia rozhodovali aj o prípadoch, či štát smie stavať diaľnice aj na nevyvlastnených pozemkoch.

Pri sudcoch by sa dalo pýtať, ako sa zachovali v ére Štefana Harabina, keď disciplinárne trestali Harabinových kritikov.

Je napríklad známe, že spočiatku s Harabinom spolupracovala aj dnešná predsedníčka Najvyššieho súdu Švecová. Neskôr sa od neho odklonila a v posledných rokoch sa s ním snaží bojovať na disciplinárnych súdoch.

Ako však preskúmavať postoje pri advokátoch či akademikoch?

 

Daniela Švecová. Foto N – Vladimír Šimíček

Patria politici na Ústavný súd?

Pochybnosti môžu byť aj o kandidatúre poslanca Mosta-Híd Petra Kresáka. Nie o jeho odborných právnických kvalitách – diskusia je o tom, či na Ústavný súd patria politici. Most-Híd argumentuje Ladislavom Oroszom a Lajosom Mészárosom, ktorých ako výrazných ústavných sudcov spochybňuje málokto. Obaja išli na súd vlastne priamo z poslaneckých lavíc: Orosz z SDĽ, Mészáros bol najskôr vo VPN a potom v SMK.

Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) zdôraznil, že v prípade Kresáka určite nebude pochybnosť o tom, že by sa vedel odosobniť od svojho politického života.

Len predseda SNS Andrej Danko v nedávnom rozhovore zapochyboval, či je správne, aby poslanci, ktorí idú kandidovať na Ústavný súd, mali možnosť voliť samých seba. „Ak sa tu bude hľadať politický kompromis na zvolenie Petra Kresáka či ďalších, budeme ten kompromis hľadať. Lebo potom by nastala horšia situácia, že by sme nemali ústavných sudcov,“ povedal zároveň Danko.

Výber pod tlakom

Kľúčové pre posúdenie kandidátov bude preto vypočutie na ústavnoprávnom výbore. Začne sa v stredu 23. januára. Bude verejné a bude z neho aj priamy prenos. Otázky bude môcť okrem poslancov klásť aj prezident či jeho zástupca.

V minulosti boli vypočutia formalitou, v niektorých prípadoch netrvali ani desať minút. Teraz bude kandidátov určite vyše tridsať, možno až štyridsiatka.

Schôdza, na ktorej by sa malo hlasovať o kandidátoch na Ústavný súd, sa začne 29. januára a naplánovaná je do 15. februára. Voľbu môžu zaradiť na program na ktorýkoľvek deň.

Funkčné obdobie súčasným deviatim sudcom Ústavného súdu sa však končí už 16. februára. Dovtedy by mal zo zvolených osemnástich kandidátov vybrať deväť sudcov prezident Andrej Kiska. Aj on by mal mať aspoň nejaký čas na posúdenie vybratých mien. Poslanci, ale aj hlava štátu sa tak môžu dostať pod časový tlak.

I keď to, že by sa poslancom podarilo vybrať osemnástich kandidátov už počas jedného hlasovania, je málo pravdepodobné. Smer už avizoval, že by chcel súčasným sudcom predĺžiť funkčné obdobie. Dovtedy, kým sa nepodarí vybrať nových. A to môže trvať veľmi dlho.

Je to taktika, ako vyradiť z výberu Kisku, pretože jemu sa funkčné obdobie končí v polovici júna. Problémom však je, že SNS aj Most-Híd avizovali, že predĺženie mandátu súčasným sudcom nepodporia. „Ja si myslím, že predĺženie mandátov ani nie je možné, bolo by to cez čiaru,“ povedal predseda SNS a parlamentu Danko v rozhovore pre TASR.

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Hosť (Dalibor Kotacka)

    Ten clanok nie je dokonceny , alebo ??

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Procházka spúšťa debatu, čo vieme o morálke kandidátov na Ústavný súd

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri