Na zozname adeptov na Ústavný súd netreba vidieť iba Fica

Na zozname adeptov na Ústavný súd netreba vidieť iba Fica

| 09. 01. 2019  08:44 | Jozef Majchrák  Vyštudoval sociológiu a politické vedy. Pracoval ako analytik v Inštitúte pre verejné otázky, neskôr ako redaktor a komentátor denníka Hospodárske noviny. Od roku 2006 do roku 2015 pôsobil v časopise .týždeň. Do denníka Postoj prišiel v auguste 2015. Venuje sa najmä domácej a zahraničnej politike a historickým témam. Je ženatý, má dve deti, žije v Pezinku.  Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.  |

Foto TASR/František Iván

Mien, ktoré si zaslúžia pozornosť, je tam totiž viac.

Po uzavretí zoznamu záujemcov o posty ústavných sudcov sa, prirodzene, najviac diskutuje o Robertovi Ficovi a možno trochu aj o Radoslavovi Procházkovi. Sú tu však aj ďalší adepti, na ktorých stojí za to zaostriť pozornosť.

Napríklad sú tu hneď ďalší dvaja kandidáti, ktorí sa podobne ako Fico budú spoliehať na to, že ich vyberie iný prezident ako Andrej Kiska.

Dvaja odmietnutí

Prvým je Juraj Sopoliga, ktorého na post ústavného sudcu navrhol generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Košický sudca Sopoliga bol roky považovaný za blízkeho spolupracovníka Štefana Harabina. Viaže sa to najmä na jeho pôsobenie v Súdnej rade, keď tejto inštitúcii Harabin šéfoval.

Sopoliga tiež nielenže patril k sudcom, ktorí žalovali štát za to, že poberajú nižšie platy ako sudcovia Špeciálneho súdu, ale keď minister spravodlivosti Daniel Lipšic takýchto sudcov označil za „chamtivých a závistlivých“, Sopoliga zažaloval aj jeho.

Keď v roku 2009 viac ako sto sudcov podpísalo výzvu Päť viet kritizujúcu stav justície, Sopoliga aktívne rozposielal na súdy takzvanú „antichartu“, ktorá nespokojným sudcom vyčítala neobjektívnosť.

Druhou z tejto dvojice je Eva Fulcová, z ktorej chce mať ústavnú sudkyňu Notárska komora. Tejto Ficovej spolužiačke sa v ére Smeru kariérne darilo. V roku 2012 ju druhá Ficova vláda menovala do Súdnej rady a nasledujúci rok z nej minister Tomáš Borec urobil predsedníčku okresného súdu.

Ako Fulcová, tak aj Sopoliga sa už o kreslá ústavných sudcov usilovali v roku 2014. Smerom kontrolovaný parlament ich vybral za kandidátov, ale prezident Kiska ich do týchto funkcií nevymenoval. Okrem iného to odôvodnil nedostatočnými skúsenosťami s ústavným právom, ako aj tým, že vo svojej doterajšej kariére nedosiahli „všeobecne uznávané výsledky v niektorej oblasti právnej teórie alebo právnej praxe vytvárajúce dostatočné predpoklady na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky“.

Karikatúry a milióny

Kandidátkou hodnou pozornosti je aj štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská. Na Ústavný súd ju navrhla predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková.

Jankovskej meno sa minulý rok v médiách intenzívne spomínalo kvôli obvineniam zo spolupráce s mafiou. Bývalý majiteľ baru Fontána v Trenčíne Ondrej Janíček ju verejne obvinil, že ako sudkyňa zobrala úplatok tri milióny korún od mafiánskej skupiny Petra Čongrádyho, aby Janiček skončil vo väzbe a mafiáni mohli bar ovládnuť. Jankovská tieto obvinenia rezolútne odmietla a tvrdila, že Janíček sa snaží využiť atmosféru po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na pomstu a jej diskreditáciu.

S Jankovskou, ktorú na pozíciu štátnej tajomníčky nominoval Smer, mala problém aj exministerka Lucia Žitňanská. Keď ju Smer chcel pretlačiť do Súdnej rady, pre Žitňanskú to bolo natoľko neprijateľné, že kvôli tomu hrozila demisiou. Jej argumentom bolo, že nominácie do Súdnej rady by mali byť apolitické.

Pre mnohých neznámou kandidátkou je aj aktuálna sudkyňa Najvyššieho súdu Soňa Mesiarkinová, ktorú na Ústavný súd navrhuje Právnická fakulta Univerzity Komenského. Pamätníci si však ešte možno spomenú na spor Štefana Harabina s denníkom Pravda, v ktorom súd Harabinovi v roku 2006 odklepol rozprávkové odškodné tri milióny korún.

Išlo o karikatúry a glosy, ktoré upozorňovali na to, že Harabin rozdal niektorým sudcom odmeny za viac ako päť miliónov korún, ako aj na to, že na Najvyššom súde sa neprideľujú kauzy podľa elektronickej podateľne.

Soňa Mesiarkinová bola ešte ako sudkyňa bratislavského krajského súdu členkou senátu, ktorý Harbinovi toto odškodné odklepol. V nasledujúcom roku sa stala sudkyňou Najvyššieho súdu.

Verdikt v tom čase vzbudil veľkú pozornosť a ostro ho kritizoval aj inak pomerne zdržanlivý Slovenský syndikát novinárov.

Záujemcovia o posty ústavných sudcov sa v najbližších dňoch zrejme budú hodnotiť podľa mnohých kritérií. Či už to bude odbornosť alebo názory na kultúrno-etické témy. V ústraní by však nemali zostať ani ich postoje z čias, keď súdnictvu vládol Štefan Harabin. Týka sa to najmä tých kandidátov, ktorí pôsobili v justícii.

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Na zozname adeptov na Ústavný súd netreba vidieť iba Fica

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri