Koalícia už dodržala dohodu, Kiskovi posiela osem kandidátov na Ústavný súd (+profily

Tentokrát sa volilo tajne. foto N - Vladimír Å imíček| dennikn.sk | Veronika Prušová | Miro Kern | 4. apríla 2019 17:53 |

Tentokrát sa volilo tajne. foto N – Vladimír Šimíček

K šiestim kandidátom zvoleným v stredu podvečer pribudli vo štvrtok ďalší dvaja. Na Milošovi Maďarovi a Pavlovi Malichovi bola koalícia dohodnutá už pri prvom hlasovaní, len táto dohoda celkom nefungovala.

Na druhý pokus to už koaličným poslancom vyšlo. Vo štvrtkovom hlasovaní sa im podarilo zvoliť ďalších dvoch kandidátov na ústavných sudcov. Sú to advokáti Miloš Maďar a Pavol Malich.

Koalícia mala vo štvrtok tesnú väčšinu 75 hlasov, predseda Mosta-Híd Béla Bugár na voľbe chýbal, je stále na péenke. Ráno sa síce v parlamente objavil, ale vopred hovoril, že na hlasovanie nepríde.

Celkovo na hlasovaní bolo 141 poslancov, tri hlasovacie lístky boli neplatné. Na zvolenie potrebovali kandidáti získať aspoň 71 hlasov. Malich ich mal 83 a Maďar 77. Znamená to, že si získali aj opozičné hlasy.

Kiska: Hanba demokracie, hanba ústavnosti

Spolu tak už v posledných dvoch dňoch poslanci zvolili osem kandidátov. Stále je to však málo na to, aby mohol Ústavný súd naplno fungovať. Od polovice februára má namiesto trinástich sudcov len štyroch.

Prezident Andrej Kiska parlament tvrdo skritizoval za to, že stále nedokázal zvoliť všetkých 18 kandidátov. „Je to taká hanba demokracie, hanba ústavnosti, keď ústavný orgán nenapĺňa to, na čo je určený,“ povedal Kiska. Išlo pritom už o druhú voľbu, vo februári mali poslanci na výber z 37 mien. Vtedy ešte kandidoval aj Robert Fico a po obštrukciách Smeru nezvolili poslanci nikoho.

Prezident má podľa ústavy vymenovať polovicu z kandidátov od parlamentu. Teraz teda môže vymenovať ôsmich nových sudcov. Povedal, že je pripravený si vybrať. „Zároveň chcem určiť predsedu Ústavného súdu, aby nová prezidentka mohla zložiť sľub do rúk predsedu súdu,“ odkázal prezident.

Časť nových ústavných sudcov bude teda vyberať Kiska a časť zrejme neskôr nová prezidentka Zuzana Čaputová.

Ak Kiska vymenuje štyroch sudcov, na Ústavnom súde budú celkovo ôsmi. Znamená to, že bude môcť zasadať plénum Ústavného súdu. Na to je potrebná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny sudcov, teda aspoň siedmich. Na prijímanie rozhodnutí je to však stále veľmi krehký počet. Na prijatie verdiktu musí totiž v pléne hlasovať zhodne aspoň sedem sudcov, stačia teda dva odlišné názory a k rozhodnutiu sa Ústavný súd nedopracuje.

Via Iuris: Ústavný súd bude fungovať s problémami

Nezvolenie potrebného počtu 18 kandidátov na ústavných sudcov podľa Via Iuris znamená, že Ústavný súd bude fungovať s veľkými ťažkosťami.

„Zvolenie iba ôsmich kandidátov považujeme zo strany parlamentu za nezodpovedné politické taktizovanie, ktoré môže znefunkčniť rozhodovanie ústavného súdu v najdôležitejších veciach a výrazne oslabiť ochranu ľudských práv a princípov právneho štátu,“ zdôraznila Kristína Babiaková, advokátka spolupracujúca s Via Iuris.

Poslanci vládnej koalície opäť ukázali, že jediné, na čom im záleží, sú politické obchody, reagoval na voľbu ústavných sudcov Juraj Šeliga z iniciatívy Za slušné Slovensko.

„V zmysle dnešných vyjadrení Roberta Fica je jasné, že si koalícia podelila Ústavný súd ako politické léno,“ dodal vo svojom statuse na Facebooku.

„To, čo predvádzajú vládni politici okolo voľby kandidátov na sudcov je politická fraška, ktorej cieľom je obsadiť súd svojimi menami a odradiť kandidátov, ktorí nemajú stranícke krytie.“

V stredu viacerí prešli s hlasmi opozície

Štyria zo šiestich kandidátov zvolených ešte v stredu prešli len vďaka hlasom od opozície. Najviac hlasov získal advokát Ivan Fiačan – až 112, čo je pohodlná väčšina. K jeho voľbe sa prihlásila aj SaS.

Pri ostatných zvolených to bolo tesné. Súdneho exekútora Petra Molnára, advokáta a pedagóga Rastislava Kaššáka a predsedu Okresného súdu v Galante Ľuboša Szigetiho zvolili len vďaka hlasom Spolu a PS, zjavne im chýbali dohodnuté hlasy koalície. Viacerí opoziční poslanci podporili aj predsedníčku Najvyššieho súdu Danielu Švecovú, ktorá by bez ich hlasov zrejme tiež neprešla.

Šiestym zvoleným bol predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban.

Ďalšia voľba bude v máji

Keďže poslanci nezvolili všetkých 18 kandidátov, vo voľbe musia pokračovať. Zrejme sa k tomu dostanú na májovej schôdzi. Je otázne, koľkí kandidáti sa budú o zvolenie uchádzať. Už pri druhom opakovaní mnohí váhali a niektorí sa rozhodli už nekandidovať.

Z prvej voľby už tentokrát nekandidoval napríklad Kajetán Kičura, nominant Smeru v čele štátnych hmotných rezerv a kamarát Roberta Fica, či štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská (za Smer). Očakávala sa aj kandidatúra bratislavskej sudkyne Evy Fulcovej, ktorá  sa pred verejným vypočutím na ústavnoprávnom výbore vzdala.

Predseda Smeru Robert Fico, ktorý sa pôvodne uchádzal o zvolenie vo februári, vo štvrtok zopakoval, že nateraz nemá o post v Košiciach záujem a nebude v máji kandidovať.

 

Zvolení kandidáti na ústavných sudcov

Dvaja zvolení vo štvrtok:

Miloš Maďar (40) 

Advokát aktívny aj ako vysokoškolský pedagóg na katedre trestného práva banskobystrickej Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela. Je tiež členom akademického senátu univerzity.

Aj preto musel pred ústavnoprávnym výborom vysvetľovať svoj názor na rigoróznu prácu predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS). Povedal, že prácu nečítal ani neprelistoval. Na otázku, či ide o plagiát, odpovedal vyhýbavo. „Každý má nutkanie mať na takýto problém nejaký názor, ale so všetkou úprimnosťou hovorím, že asi by som bol zlý právnik a ešte horší kandidát na ústavného sudcu, ak by som tomuto nutkaniu ustúpil,“ dodal Maďar s tým, že správnejšie by bolo vypočuť si predsedu parlamentu. Odmietol však, že by bol kandidátom SNS.

Je tiež aktívny v Slovenskej advokátskej komore, ktorej členom je od roku 2011. Známy je ako jeden z mnohých advokátov niekdajšieho bosa slovenskej mafie Mikuláša Černáka, no v životopise upriamuje pozornosť aj na skúsenosti so zastupovaním bystrického samosprávneho kraja (2006 až 2010).

Vo februári za neho hlasovalo najskôr 6, pri opakovanej voľbe 27 poslancov.

Navrhol ho: Dekan Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela Michal Turošík, Slovenská advokátska komora.

 

Pavol Malich (56) 

Začínal ako sudca v roku 1989, keď absolvoval aj viaceré zahraničné stáže v Nemecku či Rakúsku. Od roku 1997 je advokátom a správcom konkurznej podstaty. Bol členom rekodifikačných komisií a prispel tak k vzniku nových civilných kódexov. Je tiež rozhodcom stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskom futbalovom zväze, kde pôsobí aj ako člen v odvolacej komisii.

Takisto uvádza prednáškovú činnosť pre budúcich správcov konkurznej podstaty. Zoznam jeho publikačnej činnosti je prázdny.

Pred ústavnoprávnym výborom priznal, že jeho názor na otázku registrovaných partnerstiev a adopciu homosexuálmi je skôr konzervatívny. I keď dodal, že pokiaľ ide o registrované partnerstvá, je to skutočnosť, ktorej sa už neubránime a budeme sa s tým musieť naučiť žiť. Na otázku, čoho by sa ako bývalý sudca a bývalý advokát musel na Ústavnom súde vzdať, povedal, že v Justičnom paláci v Bratislave pôsobil jedenásť rokov. „Stretával som sa s kolegami či bývalými spolužiakmi a aj vtedy som si dokázal udržať mieru nezávislosti či nestrannosti.“

Na Ústavný súd kandidoval už v roku 2014, keď v parlamente získal 12 zo 118 hlasov. Vo februárovej voľbe dostal 36 a 3 hlasy.

Navrhovatelia: dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda, Slovenská advokátska komora, predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková.

 

Šiesti zvolení v stredu:

Ivan Fiačan (49) 

Začínal v justícii, potom prešiel do advokácie. Kandidát bol v rokoch 1995 až 1998 sudcom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši. Po roku od vymenovania za sudcu sa stal aj podpredsedom súdu. V roku 1998 prešiel do advokácie. V minulosti bol taktiež členom predsedníctva advokátskej komory.

Ako advokát zastupoval aj firmu Armagedon v spore s Geodetickým a kartografickým ústavom pre platnosť nájomnej zmluvy. Išlo o pre štát nevýhodnú zmluvu, pričom kauza je spojená s expredsedom SNS Jánom Slotom. „Je to profesionálna výzva, robím si len svoju prácu,“ vysvetľoval kandidát pred ústavnoprávnym výborom.

Jeho publikačná činnosť je skromnejšia, v motivačnom liste píše, že chce prispieť k tomu, „aby právnická, ale aj laická verejnosť mali pocit, že žijeme v dobrej krajine, kde sa právo tvorí a aplikuje v súlade s ústavou“.

Aj on kandidoval už vo februári, keď získal 48 a neskôr 44 hlasov.

Navrhovatelia: Slovenská advokátska komora, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda

 

Rastislav Kaššák (42)

Vysokoškolský pedagóg a advokát. Bývalý asistent poslanca Alojza Hlinu (2013 až 2016). Od roku 2008 pôsobí na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy. Venuje sa správnemu právu a európskemu správnemu právu, čomu zodpovedá aj jeho publikačná činnosť.

Spolupracuje tiež s Centrom právnej pomoci pri podávaní ústavných sťažností a zastupuje klientov v konaní pred Ústavným súdom. Je aj členom legislatívnej rady vlády. V zozname advokátov je zapísaný od roku 2005.

Kaššák verí, že jeho doterajšie pracovné skúsenosti ako advokáta, tak aj vysokoškolského pedagóga z neho robia kandidáta schopného naplniť požiadavky kladené na ústavného sudcu. „A to ako z hľadiska mojich dostatočných skúseností, odborných znalostí, tak aj z hľadiska morálnych a charakterových vlastností.“

Navrhla ho: Notárska komora

 

Peter Molnár (44) 

Docent a dlhoročný vysokoškolský pedagóg na katedre občianskeho práva košickej Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Od roku 2001 je aj súdnym exekútorom. Bol prezidentom komory exekútorov, dlhodobo je členom jej prezídia. Ako člen rekodifikačných komisií či komisií ministerstva spravodlivosti sa podieľal na príprave nových zákonov, či už to bol Exekučný poriadok, Notársky poriadok, zákon o dobrovoľných dražbách, či zákon o rozhodcovskom konaní. Bohatá je aj jeho publikačná činnosť.

Molnár zanechal na vypočutí dojem. Poslancom vysvetľoval, že počet exekučných konaní by sa dal znížiť, ak by sa ľudia správali zodpovednejšie. „Ak by sa rádovo zvýšila ich ekonomická gramotnosť a disciplína.“ Na otázku k registrovaným partnerstvám odpovedal, že pri priznaní väčších práv určitým skupinám by bolo potrebné sa pozrieť na to, či by takéto „väčšie“ práva nezasahovali do práv iných osôb. A to by sa podľa neho nestalo.

Vo februári za neho hlasovalo najskôr 47 poslancov a v opakovanej voľbe 52 poslancov.

Navrhovatelia: Slovenská komora exekútorov, dekanka Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Gabriela Dobrovičová

 

Ľuboš Szigeti (59) 

Predseda Okresného súdu v Galante. Podpísal výzvu Päť viet, v ktorej sudcovia otvorene pomenovali problém pôsobenia Štefana Harabina v čele súdnictva. Výhradou voči nemu môže byť účasť na plese primátora Galanty, s ktorým sedel za jedným stolom, hoci bol obžalovaný. Prípad primátora súdil práve Szigetiho galantský súd.

V rokoch 2002 až 2007 bol členom súdnej rady. Absolvoval stáže na krajskom aj na Najvyššom súde (2008). Zanechal tam veľmi dobrý dojem, a hoci by mohol kariérne rásť, jeho postoj k Harabinovi tomu zamedzil. Publikoval minimálne a jeho motivačný list nie je veľmi presvedčivý.

Poslanci ústavnoprávneho výboru sa ho pýtali na postavenie menšín a úpravu ich práv. Szigeti nespomenul žiadne výhrady. Priznal, že mu v mladosti ponúkali členstvo v komunistickej strane, nikdy do nej nevstúpil. Jeho vystúpenie nepatrilo k najpresvedčivejším.

Vo februári dostal najskôr 36 a v opakovanej voľbe 19 hlasov.

Navrhla ho: Slovenská komora exekútorov

 

Daniela Švecová (67) 

Predsedníčka Najvyššieho súdu, ktorá bola aj jeho podpredsedníčkou, a to aj v čase šéfovania Štefana Harabina. Bola tiež členkou súdnej rady. V tomto období sa na mnohých Harabinových šikanóznych opatreniach spolupodieľala. Od niekdajšieho šéfa sa začala verejne odkláňať, keď ju súdna rada pod Harabinovým vedením v roku 2010 opätovne nezvolila do funkcie podpredsedníčky súdu. V roku 2014 ho práve ona na čele Najvyššieho súdu vystriedala. Podala na neho šesť disciplinárnych návrhov a neustále čelí jeho verbálnym útokom. Disciplinárny senát ho za to nepotrestal.

Sudkyňou je od roku 1975, prešla okresným i krajským súdom a od roku 1990 je na Najvyššom súde. Špecializuje sa na občianske právo. Na Najvyššom súde prispieva k zjednocovaniu rozhodovacej činnosti, čo je jednou z jeho najdôležitejších úloh.

Počas vypočutia pred ústavnoprávnym výborom sa musela vyjadrovať aj k Harabinovi, ktorého meno sa snažila nespomenúť. Musela vysvetľovať aj to, prečo navrhla stáž pre krajského sudcu Branislava Krála, ktorý má za sebou aj kontroverzné rozhodnutia. Povedala, že ho predtým nepoznala a že rešpektovala názor šéfa Krajského súdu v Bratislave. Poslanci sa jej pýtali, či sa ju niekto niekedy snažil ovplyvniť. „45 rokov som vo funkcii, ale nikdy sa na mňa neobrátili ľudia, ktorí by niečo žiadali,“ dodala.

Pri voľbe vo februári dostala 14 a neskôr 8 hlasov.

Navrhovatelia: rektor Univerzity Mateja Bela Vladimír Hiadlovský, predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková, dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Andrea Olšovská, Notárska komora, Slovenská advokátska komora, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda

Michal Truban (54) 

Predseda Špecializovaného trestného súdu, ktorý vedie od roku 2015. Začínal ako prokurátor v roku 1992, v roku 1996 sa stal sudcom, najskôr na okresnom, neskôr Krajskom súde v Banskej Bystrici. Od roku 2006 prešiel na Špeciálny súd a v rokoch 2007 až 2009 mu predsedal. Zažil teda útoky ministra spravodlivosti Harabina a jeho snahy zrušiť Špeciálny súd, čo sa podarilo nálezom Ústavného súdu v roku 2009. Namiesto Špeciálneho súdu je dnes Špecializovaný trestný súd.

Prednáša na Justičnej akadémii, uvádza si spoluautorstvo k jednej publikácii. Známy je jeho spor s denníkom SME, ktorý napísal o jeho poľovníckej záľube. Strelil si vraj trofeje zadarmo. Za článok sa denník musel trikrát ospravedlniť na titulnej strane, čo však napokon Ústavný súd označil za protiústavné. Truban musel spor vysvetľovať aj pred poslancami ústavnoprávneho výboru. Povedal, že s rozhodnutím ústavných sudcov nesúhlasí, a podal sťažnosť na súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

V motivačnom liste upozorňuje, že na schvaľovanie odpočúvania, o čom rozhodujú sudcovia, neexistuje jednotný názor na nižších súdoch ani na Ústavnom súde. Preto by rád prispel k zjednoteniu tejto praxe. Rovnako by chcel prispieť k lepšej vymožiteľnosti práva a k stabilite súdnej moci. O funkciu ústavného sudcu sa uchádzal už v roku 2015, keď v parlamente získal 3 zo 104 hlasov.

Vo voľbe vo februári získal 8 hlasov a 26 hlasov.

Navrhli ho: predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová, Slovenská advokátska komora.

 

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Koalícia už dodržala dohodu, Kiskovi posiela osem kandidátov na Ústavný súd (+profily

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri