Sudca Hrubala: Uverili sme Andruskóovi, inak sa to stať nemohlo

Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | 15. októbra 2021 | Monika Tódová |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala predsedal senátu, ktorý sa zaoberal vraždou hurbanovského primátora Lászlóa Basternáka. Najvyšší súd tento týždeň potvrdil jeho odsudzujúci rozsudok.

Najvyšší súd v stredu potvrdil odsudzujúci verdikt pre Alenu Zsuzsovú, Romana Ostružlíka a Vladimíra Mosnára v kauze vraždy bývalého hurbanovského primátora Lászlóa Basternáka. Išlo o prípad senátu, ktorému ste predsedali, rozsudok ste vyhlásili 4. decembra 2020. Najvyšší súd rozhodol 13. októbra 2021, trvalo to zhruba desať mesiacov. Je to štandardná lehota?

V zásade platí všeobecné pravidlo, že súdy musia pracovať bez prieťahov. Súčasné obdobie však prináša problémy súvisiace s pretlakom vecí na náš aj na Najvyšší súd. Rozsudok síce bol vypracovaný v jednomesačnej lehote, ale pretože sa čakalo na doručenky, tak vec bola Najvyššiemu súdu predložená niekedy na jar. Pojednávanie trvalo orientačne 10 až 15 dní a prípad si určite vyžaduje štúdium. Je mi známe, že aj na Najvyššom súde chýbajú sudcovia, a desať mesiacov alebo reálne osem by som netragizoval. Je to tolerovateľné a vďaka za to, že to stihol aspoň v tejto lehote.

Je to tak, že teraz, keď už existuje korupcia aj na najvyšších miestach, máte naozaj veľa práce?

Penzum našej práce neurčujú nálady verejnej mienky alebo novinárov, ale počty obžalôb, návrhov na vzatie do väzby alebo návrhov na zásahy do súkromia a toto penzum sa za posledné dva roky zdvojnásobilo. To je hrubý, ale veľmi seriózny štatistický odhad. Som vďačný, že ministerstvo spravodlivosti reagovalo na naše požiadavky a že sme navýšili počet sudcov z 15 na 18, pevne verím, že už od budúceho roku. Súdna rada ich musí preložiť a pani prezidentka jedného aj menovať.

Lászlóa Basternáka zavraždili v roku 2010, bol kontrolórom mesta, poslancom župy a bývalým primátorom, ktorý sa chystal znovu kandidovať. Pamätáte si na to, keď sa to stalo?

Čítam noviny, televízor takmer vôbec nepozerám. Zdá sa mi, že som niečo zaregistroval, ale mňa aj akéhokoľvek iného sudcu začína prípad zaujímať až vo chvíli, keď dostane podnet na konanie.

Táto vražda nevzbudila až také emócie ako vražda Jána Kuciaka, hoci sa tam takisto ukázal politický motív a bol to citlivý prípad. Prečo? 

Poškodení Martina Kušnírová a Ján Kuciak boli mladí ľudia, Ján Kuciak novinár. Každá vražda novinára vzbudí v spoločnosti oprávnene rozruch. Ľudsky tomu rozumiem, že vražda dvoch mladých ľudí spôsobí v spoločnosti oveľa väčší rozruch ako vražda politika v mojom veku alebo aj trochu mladšieho, ale sú to skôr psychologické alebo sociologické dôvody, prečo to tak je.

Podľa rozsudku si vraždu Basternáka objednal jeho protikandidát v nadchádzajúcich voľbách Roman Ostružlík prostredníctvom Aleny Zsuzsovej. Tá na to najala Vladimíra Mosnára a ten, keď sa mu to nepodarilo, zadal to Štefanovi Kaluzovi, ktorý ju aj vykonal. Kaluza chytila polícia hneď na druhý deň, dostal 25 rokov. Ako ste napokon ustanovili konečný motív? Do úvahy pripadali aj spory v maďarských stranách alebo podozrenia z nekalej zákazky na kanalizáciu. 

Rozsudok má 46 strán a jeho podstatnú časť tvoria analýzy. Nechcem verejnosť zaťažovať čítaním analýz toho, ako sme stanovili motív, ale tí, ktorí rozsudok čítajú, musia pochopiť, že nie málo strán som venoval tomu, prečo považujem tento motív v konečnom dôsledku za jediný možný prichádzajúci do úvahy. Ide o vybavovanie si účtov a problémov medzi protikandidátmi v komunálnych voľbách. Áno, rysovali sa tam aj iné motívy, ktoré boli, zjednodušene povedané, nazvané ako politické, ale niet času na to, aby som čítal, prečo som ich eliminoval a prečo som povedal, že reťaz dôkazov tvorí ničím neprerušovanú niť vedúcu k uznaniu viny týchto troch ľudí. Zároveň senát v rozsudku konštatoval, že motív spočíva v odstránení politického protikandidáta.

Bol to aj pre tieto viaceré možné motívy komplikovaný prípad?

Motív alebo pohnútka je takzvanou subjektívnou stránkou trestného činu a vždy je potrebné ho skúmať. Keď motív nie je zrejmý alebo sa ich rysuje viac, prípad sa stáva zložitejším. Je povinnosťou súdu skúmať motívy. Áno, tým, že sa rysovali viaceré, venovali sme dosť veľkú časť dokazovania ich objasňovaniu.

Vražda sa stala v roku 2010, objednávateľov sa podarilo obviniť až v roku 2018. Ako sa dá odsúdiť objednávateľ vraždy po desiatich rokoch od jej spáchania?

Prax je dôkazom toho, že nie všetky trestné činy sa podarí objasniť ihneď – na druhý, na tretí deň. Mnoho trestných činov je takých, že spleť dôkazov je zložitá. Bol som členom senátu, ktorý odsúdil Štefana Kaluza v roku 2011, ten sa nepriznal. Bolo nám jasné, že za tým niečo musí byť. Logika veci kázala to tak vyhodnotiť. Ale on popieral svoju vinu a priznal sa až teraz v rámci pojednávania. Orgánom činných v trestnom konaní sa vtedy nepodarilo identifikovať tých, ktorí sú za tým.

Vyšetrovanie sa pohlo, až keď po vražde Jána Kuciaka vypovedal Zoltán Andruskó o tom, že v aute počul, ako Zsuzsová telefonovala s Ostružlíkom a spomínala aj malého Vlada a riešila, prečo to ešte nie je spravené. Prečo ste uverili Andruskóovi? 

V Trestnom poriadku ani v právnej teórii neexistuje žiadny matematicky uchopiteľný návod, komu a prečo máme veriť. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov. To znamená, že pokiaľ nejde o psychiatrického pacienta, ktorý trpí nejakou poruchou, v odbornej literatúre sa tomu hovorí pseudologia fantastica, tak nie prvý a ani posledný raz náš senát zažil situáciu, keď zvažujeme, či niekto klame alebo nie. Asi nepoviem nič nové, keď zdôrazním, že na súde mnohí klamú. Našou úlohou je povedať, prečo veríme tomu alebo onomu. Vyžaduje si to kompletnú prípravu, podrobne vedený výsluch, či už prokurátorom, alebo obhajcom, sudcovia majú právo tieto výsluchy dopĺňať. Na otázku, prečo senát uveril Andruskóovi, sa asi nedá odpovedať uspokojivo, ale mozaika jeho verzie príbehu udalosti bola podporená viacerými podpornými dôkazmi. Preto sme mu uverili.

Aké dôležité je pre sudcu svedka, spolupracujúceho obvineného vidieť?

Je to dôležité.

Ale čo ak vie dobre klamať?

Niekto vie klamať horšie, niekto lepšie a asi neexistuje človek, ktorý v živote neklamal. Počnúc detstvom, pokračujúc pubertou a končiac oveľa vážnejšími situáciami. Rozsudok nemôžem oprieť o to, že som mu uveril, lebo aj jeho neverbalita svedčila o tom, že neklame. Výraz neverbalita je v tomto rozsudku použitý, ale myslím si, že iba raz. Musím ho vidieť, vnímať ho vlastnými zmyslami. On ma môže oklamať, ale ak je výsluch zo strany obhajoby alebo obžaloby vedený kvalitne, tak si trúfneme povedať, že je tu riziko klamstva, a potom vec vyriešiť v zmysle zásady pochybnosti v prospech obvineného.

Stalo sa vám už, že ste zistili, že spolupracujúci obvinený klame? 

Stalo sa mi, že svedok nehovorí pravdu, obžalovaný má na to špeciálne právo.

A spolupracujúci obvinený?

Stalo sa to v niekoľkých prípadoch. Spolupracujúci obvinení môžu mať rôzne motívy na to, aby klamali, a neplatí naratív, že keď klame v jednej veci, klame vo všetkých. Stalo sa mi, že som vyhodnotil výpoveď spolupracujúceho svedka ako v minimálne niektorých aspektoch nie pravdivú.

Teraz sa vďaka veľkému množstvu spolupracujúcich obvinených vyšetrujú veľké veci. Ak klamú, ukáže sa to najneskôr na hlavnom pojednávaní? 

Nedám na to žiadnu paušálne použiteľnú odpoveď. Pojednávanie sa riadi zásadou bezprostrednosti a ústnosti. Z toho dôvodu je potrebné vykonávať kontradiktórne výsluchy svedkov a súd urobí záver o miere ich dôveryhodnosti. Či je to správne alebo nie, povie odvolací súd. A dokonca my aj odvolací súd sa môžeme mýliť. Áno, justičné omyly sa v minulosti stali, zrejme sa budú stávať aj v budúcnosti a musíme urobiť všetko preto, aby sme sa im vyhli.

Váš senát Andruskóovi uveril, senát v kauze vraždy Jána Kuciaka úplne nie. Ako sa trestné právo vyrovnáva so situáciou, že niektorí sudcovia kľúčovému svedkovi, ktorý vypovedá v rozličných prípadoch, veria a iní nie?

Trestné právo sa s tým nevyrovnáva nijako. Hovorí o takzvanej zásade voľného hodnotenia dôkazov. Nie je vylúčené, že niekto v nejakej situácii klame a niekto v nejakej situácii hovorí pravdu. Väčšina ľudí, ktorí žijú v rodine, má to šťastie, že vychováva deti. A vieme, že deti sa snažia aj zaklamať, ale to, že v niektorých situáciách zaklamú, neznamená, že sú nepravdovravné a klamú stále. Nedám teda na to matematicky uchopiteľnú odpoveď. Je úplne normálne a bežné, že v jednej situácii svedkovi sudcovia uveria a v druhej situácii v inom konaní mu neuveria a musia to zdôvodniť. Ja som vo svojej veci, kde sme strávili niekoľko desiatok hodín dokazovaním, vyhodnotil spolu s členmi senátu, že v tejto veci Andruskó hovorí pravdu. Z toho automaticky nevyplýva, že je Andruskó dôveryhodný svedok aj v iných veciach.

Zoltán Andruskó. Foto – TASR

V rozsudku ste pri Andruskóovi uviedli, že drobné rozpory neprekážajú a keby vypovedal vždy identicky, tak by to bolo podozrivé. Prečo? Nepamätáme si veci presne? 

Od psychológov, s ktorými som mal to šťastie v minulosti spolupracovať, viem, že pamäťové stopy sú také, že ich objektivita plynutím času bledne, doslova vyhasína, ale niektoré veci si pamätáte viac, niektoré menej. Čím viac času uplynie, tým je pamäťová stopa slabšia. Ak niekto vyloží vec inak pred piatimi rokmi ako na hlavnom pojednávaní, ktoré prebehlo pred pol rokom, mýli sa v drobných detailoch, ale stále je konzistentný v opisoch základných skutočností, tak to výpoveď neznevierohodňuje. Napríklad farba auta – ak si predtým pamätal a teraz si nepamätá. Ale opäť neexistuje mantra, ktorá by túto situáciu vyriešila. K pravde je potrebné sa dopracovať spôsobmi, ktoré v istých situáciách môžu niekomu pripadať ako improvizačné. Dôležité je vykladať mozaiku spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosť, a to je veľmi ťažké.

Vysvetlil vykonávateľ vraždy Kaluz, prečo o objednávateľoch tak dlho mlčal?

Vysvetlil to tak, že nadišiel čas, keď si nasypal popol na hlavu. Až tak veľmi sa ho prokurátor ani obhajoba nepýtali, prečo až tak neskoro začal rozprávať. V spise je však list, ktorý napísal svojmu kolegovi, a zrejme čakal, že za to dostane oveľa viac peňazí, ako mu bolo sľúbené, ale je to len špekulácia.

Niekedy je ťažké rozumieť tomu, prečo sa obvinení, najmä keď vidia dôkazy, nepriznávajú častejšie. Ten rozdiel medzi trestom po priznaní a bez neho je obrovský. Ako si to vysvetľujete?

Nie je to otázka na sudcu ani na právnika, skôr na psychológa, aj mňa by zaujímalo, prečo je to tak. Patrím k zástancom odklonov, teda, že štát má právo poskytnúť benefity ľuďom, ktorí sa priznajú. Tu bol ten priamy vykonávateľ postrelený synom poškodeného, na druhý deň ho našli. Prečo tvrdošijne trval na svojej nevine, nie je otázka na mňa. Možno čakal, že ho odmenia, a keď si odpyká 25-ročný trest, vráti sa a bude ho čakať ďalší balík peňazí od tých, ktorí sú za tým celým a boli naším rozsudkom odsúdení.

Nepodcenila celý prípad na začiatku polícia? Kaluz napísal ešte z väzby v decembri 2010 Mosnárovi list. Chcel, aby mu zaplatil 100-tisíc. „Ja som prišiel o byt, o podnikanie, o autá aj o slobodu. Na rozdiel od vás. Takže čakám!“ Navyše v liste spomínal aj Zsuzsovú, keď napísal, že „Ajka ti v tom určite pomôže“. Neskôr sa ukázalo, že Zsuzsová poslala vtedy 4-tisíc eur na účet Mosnárovej priateľky, keby ju polícia preverila, mohla na to prísť. Mosnár list odovzdal polícii a tvrdil, že si Kaluz vymýšľa a chce ho len vydierať, a polícia to zaevidovala a nechala tak.

Odpoveď musí byť áno. Ten list som celý citoval v písomnom vyhotovení rozsudku a vyšiel najavo už pred desiatimi rokmi. Neviem, či bol v tejto veci vôbec Kaluz vypočutý. Ale ak vám napadá to, že keby sa to preverilo dobre a ako sa malo a keby sa opýtali Kaluza, či to písal, na čo myslel, kto je Ajka a tak ďalej, tak možno by sa predišlo viacerým veľmi nešťastným následkom celého príbehu. Tým nechcem povedať, kto je vinný v prípade Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, lebo to je živá vec a prejednávajú ju kolegovia. Ale áno, spätne mnohí z nás aj v reálnom živote, v súkromnom aj pracovnom, máme sebaspytujúce otázky. Možno aj tí policajti si teraz spytujú svedomie, že sa tým mohli zaoberať viac. Ale myslím si, že boli v dôkaznej núdzi. Kaluz sa rozhovoril, až keď sa dočítal, čo sa stalo dvom poškodeným vo veci Kuciak a Kušnírová. Spätne to môžeme vyhodnotiť ako vec, ktorá každého mrzí, ale nevidím v tom žiadny zámer. Možno to policajti vyhodnotili spôsobom, že nemajú možnosť ďalej pokračovať, Kaluz nám nič nepovie a Mosnár si zachraňoval kožu.

Keby boli vtedy aspoň pozreli Zsuzsovej účty. 

Určite. Nie je v mojej kompetencii to posudzovať.

Je zo spisu zrejmé, prečo nemal pán Basternák ochranu? Vražda sa podarila až na tretí pokus. Pri prvom ho netrafili, o druhom nevedel, to bola nastražená bomba pri smetiaku, ktorá nevybuchla. Chodil však v nepriestrelnej veste. 

Nebolo to zo spisu zrejmé, myslím si, že o ňu ani nežiadal. Vec sa preverovala. Trestné oznámenia dané boli, ale ostalo to v štádiu, že situácia si podľa polície nevyžadovala takýto zákrok.

Aj vtedajší predseda SMK Pál Csáky, ktorý bol Basternákovým straníckym šéfom, povedal, že to podcenili. Mysleli si, že ho chcú zastrašiť, ale ani vo sne by mu nenapadlo, že ho dajú zavraždiť. Prečo to takto dopadlo? 

Mnohí to zrejme podcenili, možno sám poškodený, jeho rodina, ľudia, ktorí vedeli, že mu hrozí nebezpečenstvo. Je pravda, že chodil v nepriestrelnej veste a povedal niekoľko výrokov, ktoré evokovali motív, že buď ide o vyrovnávanie účtov, alebo o nejakú politickú vraždu. Podrobne sa tým v rozsudku zaoberám, a, bohužiaľ, príbeh mal takýto tragický koniec.

Objednávateľ Ostružlík najprv vypovedal, že vraždu vybavila Zsuzsová, že sa mu s tým po nej priznala, ale potom to odvolal a hovoril, že tak vypovedal po policajnom nátlaku. Je to bežná vec? 

Je. Nie je to vylúčené, stáva sa to. Nie je prvý ani posledný, ktorý toto povie. Problémom je, že pokiaľ tak vypovedal ešte predtým, než sa začalo stíhanie vo veci, jeho výpoveď je nepoužiteľná. Museli sme sa zaobísť bez toho, aj sme sa zaobišli. Držím palce všetkým legislatívcom, ktorí chcú túto diskrepanciu v Trestnom poriadku odstrániť. Dnes sa bežne stáva, že vás vypočujú štyrikrát.

Reči o policajnom nátlaku zaznievajú aj teraz, hlavne z úst zástancov aktuálne väzobne stíhaných ľudí. Ako sudca zistí, že žiadny policajný nátlak nebol vyvinutý?

Sudca nebol pri výsluchu, môže to zistiť len otázkami: pýta sa na to prokurátor alebo obhajoba. A obhajoba sa pýta často, či vypovedal slobodne, či tam bol nejaký nátlak – a vy vidíte, ako odpovedá. Čiže ak sa dotyčný usmeje a povie, samozrejme, že nie, vypovedal som dobrovoľne, tak vyhodnotíte, či hovorí pravdu.

Voči Ostružlíkovi bola najslabšia dôkazná situácia. Iba Andruskó a Kaluz vypovedali, že počuli od Zsuzsovej alebo od Mosnára, že to je pre Ostružlíka. Prečo bol odsúdený aj Ostružlík? 

Na nemálo stranách vysvetľujem prečo a uznávam, že v jeho prípade bola situácia najslabšia. Aj v jeho prípade reťaz dôkazov tvorila ničím neprerušovanú niť, ktorej výsledok je jednoznačný – nemohol to byť nikto iný ako on. To je názor nášho senátu. Preto sme Ostružlíka odsúdili a odvolací súd tento názor potvrdil.

My novinári sme porovnávali váš rozsudok aj s prípadom Kuciak, keďže je to podobný modus operandi aj podobní podozriví. Je to v poriadku? 

Vy novinári môžete robiť, čo uznáte za vhodné, a porovnávať, ale svojím spôsobom porovnávate neporovnateľné. Mal som aj v minulosti svedkov, kde v jednom konaní som v časti uveril a v časti nie. Ak sa o niekom tvrdí, že keď raz zaklame, tak klame stále, nie je to pravda. Dôveryhodnosť v tejto kauze je jedna vec a jeho dôveryhodnosť v inej kauze je druhá vec. Môžete nad tým ako novinári filozofovať aj písať hodnotiace súdy, tie by však sudcov nemali zaujímať a malo by ich zaujímať iba to, čo je v spise.

Prečo dostali Ostružlík a spol. „len” 21 rokov? Prečo nie 25?

Môžeme sa aj nórskej sudkyne opýtať, prečo dostal Breivik iba 21 rokov, pričom zavraždil 120 ľudí, ak si dobre pamätám. Právna kvalifikácia prokurátora, ktorý tvrdil, že to bolo z pomsty, na chránenej osobe a na objednávku, neobstála a Najvyšší súd náš trest potvrdil. Potom bola sadzba 20 až 25 rokov a treba brať do úvahy aj čas, ktorý od spáchania skutku uplynul. Judikatúra štrasburského aj Ústavného súdu je jednoznačná, čas hrá rolu. A ja osobne nie som prívržencom drakonických trestov.

Vy ste Ostružlíka dokonca pustili z väzby a chceli ste mu dať náramok, ale Najvyšší súd ho v nej nechal. 

Všeobecne nie som prívržencom väzobného stíhania. Ak sa len trochu dá, tak ľudia by mali byť stíhaní na slobode. To neznamená, že som doteraz nikoho nezobral do väzby. Ak vyhodnotím situáciu tak, že treba brať do väzby, zoberiem. Prokuratúra prezentovala výpoveď spoluobvineného z väzby ako nejakú veľmi dôležitú vec – mal ho usvedčovať, že sa mu spovedal v cele. Nepovažoval som to za vec, ktorá by tragicky menila situáciu, všetci ľudia boli vypočutí: áno, manželka mohla byť v jeho područí, ale už bola vypočutá. Vyhodnotil som situáciu tak, že nejde o vec, pri ktorej by musel dočkať výsledok konania vo väzbe. Najvyšší súd mi nedal za pravdu, čo s pokorou prijímam, a on nebol pustený z väzby.

Objednávateľ Ostružlík dostal 21 rokov, vykonávateľ Kaluz 25.

Vykonávateľ Kaluz bol odsúdený rok po spáchaní skutku a bol tým, kto vytiahol pištoľ. Debata o tom, kto je viac vinný, či ten, kto je v pozadí, alebo ten, ktorého najmú, je zaujímavá a legitímna a zrejme, keby to bolo na programe dňa pred ôsmimi, deviatimi rokmi, všetci traja by odišli s prísnejšími trestami. Čas tam zohral rolu.

Aktuálne sa veľmi diskutuje o trestoch pre spolupracujúcich obvinených, ktoré sa časti verejnosti zdajú nízke. Naposledy dostal šéf inšpekcie Adrián Szabó, ktorý sa priznal k prijatiu úplatkov za 20-tisíc eur a k tomu iPhone a televízor, peňažný trest 25-tisíc eur a trojročnú podmienku. Podmienku dostal aj sudca Polka. Vy ste schvaľovali podmienku a peňažný trest pre námestníka SIS Borisa Beňu – aj ste mu ho zdvihli dvojnásobne za skutok, kde úplatok neprijal, len ho žiadal. Bývalý politik a právnik Radoslav Procházka k tomu kriticky napísal: „Čím aktívnejšie si vyberal poplatky za ochranu a čím širšia bola tvoja sieť spolupáchateľov, tým viac ich budeš vedieť udať a tým lepšiu šancu máš na chápavé zaobchádzanie na miestach, kde sa tvorí verejná mienka.” Sú to spravodlivé tresty?

Spravodlivosť je kategória, ktorú Trestný zákon a Trestný poriadok používa na dvoch alebo troch miestach. Ak dohoda o vine a treste nejaví známky spravodlivosti, tak ju sudca môže upraviť a zmeniť. Radoslava Procházku mám tú česť poznať ako právnika, ktorého postrehy sú určite zaujímavé. Bol som aj jedným z krstných otcov jeho knihy. Rád čítam, čo píše, a rozumiem tomu, čo povedal. Moja odpoveď je primerane ironicky nasledovná: Samozrejme, sú situácie, keď je benefit neprimeraný a Radoslav ako keby hovoril: Čím viac bonzneš a čím viac ľudí udáš, tým máš väčší benefit. Tento naratív by nemal platiť, ale v zásade platí, že ak niekto, kto sa ako „kajúcnik” kajá z toho, čo urobil, prispeje nielen k objasneniu svojej trestnej činnosti, ale aj k tomu, aby sa odkryla sieť vzťahov, ktoré sú veľmi škodlivé a patologické, tak dokážem pochopiť žalujúcu stranu, že to primerane vyhodnotí a nežiada taký prísny trest. Samozrejme, nesmie si vymýšľať. A najmä, súd nie je štát, štát je prokurátor: on žaluje, a ak jemu stačí taký alebo onaký trest, tak reakcia zo strany súdu je OK. Ale nie jedenkrát sa stalo, že sme tresty zdvihli. Prečo sa to nestalo v Polkovi, prečo sa to stalo v Beňovi len dvojnásobne, to je na pleciach nás sudcov.

Skoro každý piatok, keď publikujeme Procházkov text, napíše nám nejaký čitateľ kritický názor, prečo publikujeme jeho právne názory, keď v politike klamal a zlyhal. Zaujímajú vás právne názory Rada Procházku?

Zaujímajú ma právne názory, ktoré majú hlavu a pätu. To, čo píše Procházka, hlavu a pätu má, i keď si dovolím s niektorými vecami nesúhlasiť. Patrí to do portfólia vecí, ktoré zvyknem čítať. Niekedy sa pousmejem, niekedy súhlasne prikývnem a niekedy nesúhlasne krútim hlavou. Nie som tu na to, aby som komentoval jeho prešľapy alebo neprešľapy v politike. Je to človek, ktorého, tak ako aj nás ostatných, mrzia niektoré veci z minulosti. Pevne verím, že má na to, aby niektoré veci zo svojho života oľutoval, ak sa tak stali, a vyvodil z toho patričné následky.

Strana Sme rodina chce, aby boli spolupracujúci obvinení odsúdení až vtedy, keď naozaj niekoho usvedčia – teda nie dopredu, ale až po právoplatnom verdikte. Chcú takisto, aby výpoveď spolupracujúceho obvineného nestačila ako dôkaz. Hýbali by ste s týmto inštitútom tak, ako je teraz v zákone? 

Nie som proti inštitútu spolupracujúceho obvineného a je na stratégii a taktike prokuratúry, kedy pustí dohodu, či skôr, alebo neskôr. Platí to, čo som napísal v rozsudku, že výpoveď spolupracujúcich obvinených musí byť veľmi podrobne analyzovaná a ich vierohodnosť musí byť skúmaná. Nepociťujem potrebu novely. Ak by prešiel návrh Sme rodina, tak by ten človek bol vydieraný: Najprv povedz, čo od teba chceme, a potom budeš mať benefit. Lepšia je filozofia: Pracuj so svojím osudom, ako uznáš za vhodné, možno ti to vyhodnotíme ako benefit a možno nie.

V tejto chvíli sú právoplatne odsúdené všetky osoby, ktoré boli obvinené v kauze vraždy Jána Kuciaka, niektoré za iné trestné činy, ale dostali vysoké tresty. Stále ešte pripadá do úvahy aj mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd. Ako často sa stáva, že tento mimoriadny inštitút zvráti verdikt? 

Málokedy, ale stalo sa to.

Kedy sa začne pojednávať v kauze Kuciak a v kauze príprav vrážd prokurátorov?

Najvyšší súd aj náš súd sú výrazne preťažené. Prešlo už niekoľko týždňov, odkedy sme dostali rozhodnutie Najvyššieho súdu; senát si ho musí preštudovať, musí akceptovať názor odvolacieho súdu, nariadiť vo veci úkon. Musí sa konať bezodkladne, ale predpokladám, že skôr ako na budúci rok sa vo veci konať nezačne. Už len z toho dôvodu, že všetky pojednávacie siene, ktoré máme k dispozícii do polovice januára, sú zarezervované.

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé Sudca Hrubala: Uverili sme Andruskóovi, inak sa to stať nemohlo

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri