Ján Hrubala:"Nie sme ako oni (?)"

Nie sme ako oni (?)“

... bolo celkom milé heslo revolúcie, ktorej výročie sa nezadržateľne blíži. Evokovalo polarizáciu – sme tu my, ktorí kričíme (a sme dobrí) a oni, ktorí nekričia, sú zalezení (a sú zlí). Potom vyšlo najavo, že aj medzi tými vehementne kričiacimi nie všetci sú až takí dobrí a medzi tými zalezenými nie sú všetci až takí zlí – však dnes sú aj vo vláde, v parlamente, sú predsedami súdov...

 

Slovo „polarizácia“ väčšinou vyvoláva zlé pocity – však prečo sa stavať na rôzne strany, keď môžeme ťahať lano spoločne. Polarizácia sa nepáči ani jednému z mojich kolegov, ktorí iniciatívu „Päť viet“ i následnú reakciu sudcovskej rady z Košíc a svoju prípadnú možnosť niekde sa zapojiť okomentoval tým, že takéto iniciatívy polarizujú sudcovský stav a jemu sa to nepáči. Argumentoval vcelku rozumne a ja vcelku chápem. Vcelku. V podrobnostiach už menej. Už nikdy nebude „nie sme ako oni“?, už nie sú dobrí a zlí?, nemám právo si myslieť, že ja som ten dobrý? A potom som pochopil. Ten kolega, ktorého mám inak rád a svoju prácu si vie zastať, to podľa mňa myslel tak, že dobro a zlo sa už v tomto omamnom a konzumnom svete tak pomiešali, že ani pánboh nevie, kde je pravda. „Hoď kameňom, kto si bez viny“, povedal Najvyšší davu chystajúceho sa ukameňovať previnilca, a všetko stíchlo. Maj na pamäti, že kameň, ktorý hádžeš sa ti zdá byť ľahší ako ten, ktorý ti dopadá na hlavu - dodávam ja. Však čo chce tá Javorčíková, Čimo, Gavalec, Majchrák a spol., nie sú o nič lepší ako tí, ktorých kritizujú – môžete dodať vy.

Kolegyňa Dubovcová v jednom článku napísala, že realita nezmizne, ak pred ňou zatvoríme oči - stále bude tu, i keď ju nebudeme (chcieť) vidieť. Nedá sa nesúhlasiť. Nepopieram, aj keď oči otvoríme, môžeme realitu vidieť inak. Pestrosť videnia sveta (ak chcete polarizácia) je niečo, čo nám chcel socializmus vziať a zdá sa, že sa mu to chvalabohu nepodarilo. Názory, hádky, a ak chcete, pani prezidentka Združenia sudcov Slovenska Maximová, aj „rebélia“ sú súčasťou demokratického života. Mne však, polarizovanému „na strane Piatich viet“, chýba z druhej strany niekedy dobrá viera a často úprimnosť. Tá však chýba aj tej neutrálnej a nijak sa neprejavujúcej časti sudcov (že by strach???). Koniec koncov taký Juraj Sopoliga (ale aj Štefan Harabin) svoj názor väčšinou povedia a je mi potom ľahké s mnohými ich názormi nesúhlasiť. (Inak boh mi je svedkom, že sa tiež bojím.)   

Takže úprimne...

- úprimne si myslím, že sudcov na Slovensku nie je málo a zefektívnenie výkonu justície nespočíva v navyšovaní počtu sudcov
- úprimne si myslím, že orientácia na zvyšovanie počtu právnych čakateľov nebol krok správnym smerom a ich výber dáva viacej príčin na pochybnosti o objektivite výberových konaní
- úprimne si myslím, že ústup od personálnych i finančných investícií do pomocného personálu sudcov – najmä vyšších súdnych úradníkov, bol krok vyslovene zlým smerom
- úprimne si myslím, že viacero krokov zo strany súčasných predstaviteľov štátnej správy súdov a zo strany súdnej rady dáva dôvod pochybovať o tom, že rozumejú pojmu „sloboda prejavu“ a slovo „diskusia“ si často vykladajú veľmi podivným spôsobom
- úprimne si myslím, že zo strany v predchádzajúcom odseku menovaných neexistuje rovný a rovnaký prístup ku všetkým sudcom, mnohým sa toleruje ťažko tolerovateľné a u mnohých sa prípadné chyby zveličujú, ba niekedy sa chyby doslova vymýšľajú
- úprimne si myslím, že časť našich kolegov si nerobí svoju prácu dobre a ani oni ani ich nadriadení s tým nemajú žiadny problém
- úprimne si myslím, že existujú kolegovia ktorí si bez ďalšieho myslia, že ich rodinní či duchovní blízki majú čiste na základe existencie tohto faktu nárok na lepšie podmienky (miesta, odmeny, iné benefity...)

Som polarizovaný. Dosť jasne. Vy nie? Ak áno, čo si myslíte vy, hoc aj polarizovaní inak – táto stránka polarizáciu znesie a je tu aj pre vás... Ale úprimne...

PS. Ešte raz úprimne :

Pán predseda Najvyššieho súdu hovorí, že som cestný pirát a ja dodávam, že mám za sebou aj iné zlyhania v súkromnom živote, na ktoré nie som hrdý. Mám najazdených vyše jeden milión kilometrov, v roku 2000 (v tom čase advokát) som jazdil pod vplyvom alkoholu, raz som bol pokutovaný aj za prekročenie rýchlosti, raz mi odtiahli auto za zlé parkovanie a momentálne sa mi stáva, že zabúdam zapnúť svetlá na aute. Tiež som dvakrát spôsobil menšie dopravné nehody bez zdravotných následkov, po jednej z nich som odmietol fúkať. (Nateraz je nepodstatné, že znalci na základe objektívnych nálezov potvrdili stav na pokraji vymiznutia ovládacích a rozpoznávacích schopností.)
... dosť blbé, viem ...

V ten istý deň, kedy som ja za toto dostal od disciplinárneho senátu trest za závažné disciplinárne previnenie a v konečnom dôsledku ma to stálo niekoľko stotisíc korún, kolegyňa od toho istého senátu za nehodu a vyše dvoch promile „dostala“ upustenie od potrestania. Prsty ani na rukách (asi ani na nohách) mi nestačia na to, aby som spočítal počty kolegov, ktorých som za tých dvadsať rokov môjho pracovného života videl v práci aj mimo poobedných spoločensky tolerovateľných narodeninových prípitkov zjavne opitých – pár krát aj za volantom. Kolegovia, viete o tom aj vy. Zametanie pod koberec toho, čo sa zamiesť nemalo (chvalabohu, v mojom prípade sa nezametalo) je jav, ktorého ste iste viacerí boli svedkami. Ja nie som za hrdelné tresty, ale viaceré prípady, ktoré skončili upustením od potrestania alebo napomenutím sú  ...dosť blbé...

... úroveň niektorých súdnych rozhodnutí, absencia ich analytických častí, úroveň celkového slovného i písomného prejavu niektorých sudcov... ufff...

Napriek tomu som do komentára k jednému príspevku z úrovne sudcov zroneného advokáta napísal, že najmä „po okresoch“ je veľa normálnych, ľudsky dobrých a uvažujúcich sudcov, ktorí v podstate chcú len mať pokoj na to, aby mohli kľudne a bez strachu súdiť. V karte vodiča majú nanajvýš tak zlé parkovanie (sú výrazne lepší ako ja), konajú v rámci možností rýchlo, komunikujú razantne, ale slušne, píšu zrozumiteľné rozsudky (v tomto si na nich trúfnem) a nepotrebujú nikde vypisovať, angažovať sa (v tomto sú iní ako ja). Kolega advokát mi v podstate dal za pravdu a spoločne takýmto sudcom budeme naďalej držať palce. Nie sú ako „oni“. „Oni“ totiž existujú. Tým, že pred nimi zavrieme oči, existovať neprestanú.

Ján Hrubala
Autor je sudcom Špecializovaného trestného súdu

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Hosť

    Pán Hrubala, týmto článkom a hlavne pre to osobné verejné priznanie Vašich urobených chýb získavate u mňa pár bodov navyše.
    Som presvedčený, že si ma viac získa človek, ktorý si uvedomí, že urobil v živote chybu ako ten, ktorý bohorovne a hlavne nahlas vyhlasuje, že je bez chýb.
    Chyba je ľudská (ak sa z nej poučíme). Držím Vám palce a budem tento Váš boj za očistu súdnictva sledovať.

  • Hosť

    Ked Václav Havel prvý krát kráčal preplnenou sálou na pražskom hrade zložiť sľub prezidenta,mal krátke nohavice..MY sme videli človeka,ktorý na tejto ceste,, niesol " seba,človeka plného úsilia a činov aj pre naše dobro,človeka plného ludských vlastností,ktoré všetky patria do výbavy každého človeka..Mal však v sebe jadro presvietené poznaním mnohého,k čomu sme my ešte len postupne dospievali.A tak sa otvárala Pandorina skrinka.ONi videli len krátke nohavice..Pán sudca,pán Hrubala ,jeho osobná odvaha,statočnosť, úprimná snaha a sebareflexia tomu zodpovedajúca je nádejou pre mlčiacu väčšinu sudcov,spoločnosťi,na ceste k vyváženej hodnotovo zakotvenej justície..Aby to boli sudcovia,ktorí budú v spoločnosti prirodzene uznávanou autoritou v každodennom živote ľuských udalostí,svojim poslaním v právnickej oblasti,v poslaní sudcu.

  • Hosť

    Sudca Dr. J. Hrubala rozdrásal svoje vnútro, aby sa dopátral k problému poznania. Sťahoval z duše vrstvy dobrých i zlých nánosov, aby ostatným pootvoril dvere vlastnej sebareflexie. Škoda iba, že do arény intímneho obnaženia nevstúpia tí, ktorí by tak mali urobiť prví, aby dali možnosť očisty súdnictva z vnútra.

  • Hosť

    Som vďačná za to, že máme medzi sebou človeka Hrubalu, ktorý je aj sudcom. Hrubala je človek, ktorý má svedomie. Patrí k ľuďom, ktorí sa celý život snažia, aby svet okolo nás bol lepší. Je to človek , a preto robí aj chyby. Aj človek so svedomím robí v živote chyby, a obyčajne je za ne sám na seba oveľa prísnejší, než je treba. Človek so svedomím býva tŕňom v oku tým menej poctivým ľuďom, dráždi ich svojou čistotou. Ak majú príležitosť a on urobí nejakú chybu, tak si na jeho chybách poriadne zgustnú. Vykúpu ho v nich aj verejne,exemplárne ho potrestajú , hoci u iných často rovnaké priestupky zakryjú alebo s pochopením bagatelizujú. Ako keby sa chceli týmto spôsobom dosiahnuť, aby oni sami vyzerali morálnejší, lepší. Lenže oni lepšími nebudú. Naopak jeho, človeka so svedomím to napokon posilní. Má možnosť, aby ostatným ukázal, že v živote je niekedy dôležitejšie to, čo urobíme po chybe, než samotná chyba , ktorú sme urobili.

  • Hosť

    Vážený pán sudca,
    píšete: "Prsty ani na rukách (asi ani na nohách) mi nestačia na to, aby som spočítal počty kolegov, ktorých som za tých dvadsať rokov môjho pracovného života videl v práci aj mimo poobedných spoločensky tolerovateľných narodeninových prípitkov zjavne opitých – pár krát aj za volantom. Kolegovia, viete o tom aj vy. Zametanie pod koberec toho, čo sa zamiesť nemalo (chvalabohu, v mojom prípade sa nezametalo) je jav, ktorého ste iste viacerí boli svedkami. Ja nie som za hrdelné tresty, ale viaceré prípady, ktoré skončili upustením od potrestania alebo napomenutím sú ...dosť blbé..." Tu si dovolím len jednu otázku: čo ste proti tomu urobili za tých 20 rokov??? Predpokladám, že absolútne nič. Vyťahujete to až teraz, keď Vám niekto "šliape na päty". Bohužiaľ mám určité skúsenosti so slovenským "spravodlivým" súdnictvom a môj názor je, že máte to, čo si zaslúžite. Myslím, že to nie je len môj názor, stačí si len pozrieť predchádzajúcu anketu (ktorá bola pre istotu stiahnutá.(podľa nej si dňa 26.10.2009 myslelo 600 respondentov z 985 hlasujúcich, že väčšina sudcov je skorumpovaných a lenivých). K tomu už naozaj nie je čo dodať. Myslím, že najmä toto je ...dosť blbé...

  • Hosť

    Vážení sudcovia,
    pozorne som si prečítal vaše postrehy a názory. Chápem vás a zdieľam vaše obavy. Súhlasím však aj s názorom pána, ktorý sa pýta, čo ste robili celých tých dvadsať rokov? Každý z nás určite urobil v živote veľa chýb. Na to má predsa každý právo! Len či sa vieme z tých chýb poučiť a neopakovať ich? A. Einstein: "...opakovať tie isté chyby a očakávať iné výsledky je najväčším šialenstvom na svete..." Myslíte si, že bol Einstein nejaký hlupák? Ja nie. Je držiteľom Nobelovej ceny. Aj jeho ďalší kolegovia a následovníci sú držiteľmi Nobelovej ceny. Napríklad Werner Heisenberg(princíp neurčitosti), Wolfgang Pauli(vylučovací princíp) Robert Feynman(integrál všetkých možnosti). Myslím, že nikto nepochybuje o veľkosti týchto ľudí. Napriek tomu, na Slovensku sudcovia ignorujú tieto fakty. Aby som bol spravodlivý, tak nie len sudcovia. Sú to prokurátori a policajti tiež. Skrátka právnicky vzdelaní. V rozpore s týmito poznatkami sa na Slovensku vyrábajú znalecké posudky(psychiatrické a psychologické) v tisícových množstvách. Majú poslúžiť sudcovi na jeho jednoznačné rozhodovanie. Na odsúdenie! Takto obvineným, je týmito posudkami odopreté právo na obhajobu. Teda presne to, čo chýba vám. Ako sa takíto ľudia majú brániť proti presile? Dôkazy nájdete na každom okresnom súde v archíve. Sú tam spisy, ktoré to dokazujú. Dokážete sa vyjadriť aj k tomuto? Čo s tým urobíte? Kto pomôže tým ľuďom? Sú na tom oveľa horšie ako vy. Dokážete ich pochopiť, alebo chcete aby chápali len vás?

  • Hosť (Mária Laufová)

    Jednou z najvzácnejších vlastností človeka,je schopnosť sebareflexie,s pokorou vyhodnotiť svoje víťazstvá,aj prehry.....Potom môže vidieť a vnímať veci,súvislosti, problematiku s hĺbkou poznania,úctou a pokorou...vďaka za čistý vietor...nech fúka :-)

Powered by Komento