Rozhovor s Tomášom Němečkom aj o tom, prečo nemáme dopustiť, aby sa Robert Fico dostal na Ústavný súd.

| postoj.sk | Martin Hanus | 11. 02. 2019 |

Tomáš Němeček, Profimedia

Rozhovor s Tomášom Němečkom aj o tom, prečo nemáme dopustiť, aby sa Robert Fico dostal na Ústavný súd.

Je držiteľom mnohých novinárskych cien, jeho texty o práve vyvolávali špeciálnu pozornosť medzi sudcami či advokátmi, je autorom biografií o významných ústavných sudcoch, Vojtěchovi Ceplovi a Eliške Wagnerovej, a knižného rozhovoru s Pavlom Rychetským, ktorý je už 15 rokov predsedom Ústavného súdu v Brne.

Tomáš Němeček v rozhovore pre Postoj hovorí, prečo sú na českých ústavných sudcov vyššie nároky než na slovenských, čo ho najviac zaujalo na procese, ktorým si teraz vyberáme deviatich sudcov, a či na súd do Košíc patria Robert Fico, Peter Kresák a Radoslav Procházka.  

O politických kandidátoch na ústavný súd a nemeckom príklade

Robert Fico na vypočutí pred ústavnoprávnym výborom. Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | 7. februára 2019 9:47 | Jozef Vozár | Autor je právnik |

Robert Fico na vypočutí pred ústavnoprávnym výborom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Súčasná voľba kandidátov na ústavných sudcov otvorila otázku účasti bývalých či aktívnych politikov v týchto voľbách. Vstup bývalého trojnásobného premiéra ešte viac rozprúdil túto diskusiu. Samotný Robert Fico pri svojej prezentácii uviedol viaceré príklady zahraničných politikov, ktorých zvolili za ústavných sudcov okrem iného aj v Nemecku. Poďme sa pozrieť, ako to v tejto krajine funguje.

V Nemecku sa polovica zo 16 sudcov volí v Spolkovom sneme a druhá polovica sudcov v Spolkovej rade. V obidvoch komorách parlamentu sa vyžaduje dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov. Je to systém voľby ústavnou väčšinou, ktorý odporučila Slovensku aj Benátska komisia vo svojom nedávnom stanovisku. U nás sa ho nepodarilo presadiť. Nemecký ústavný súd sa skladá z dvoch osemčlenných senátov. Najmenej traja členovia senátu musia byť bývalí sudcovia najvyšších súdov zvyšok tvoria profesori práva. Medzi kandidátmi nemôžu byť žiadne iné právnické profesie – advokáti, notári a pod.

Výber sa uskutočňuje dohodou dvoch rozhodujúcich politických klubov – kresťanských demokratov a sociálnych demokratov. Najdôležitejšia pri výbere je veľmi vysoko nastavená odborná a morálna latka na kandidátov. Vychádza sa z toho, že každý kandidát je obrazom strany, ktorá ho nominovala a slabý sudca neobstojí pri konfrontácii s argumentačne zdatnejším kolegom. Výsledok? Nemecký ústavný súd patrí medzi najrešpektovanejšie ústavné súdy v Európe.

Papaláš

| postoj.sk | Martin Hanus | 06. 02. 2019 |

foto: TASR - Jaroslav Novák

O rekordných odmenách, aké prideľoval Štefan Harabin sebe a svojim verným sudcom v čase, keď vládol štátu v štáte.

„Vnútorný svet človeka vytvára jeho život,“ vyznáva na svojej prezidentskej stránke s tým, že u nich doma sa „vždy najviac ctila pracovitosť, čestnosť a spravodlivosť“, aj preto sa dal na „celoživotnú službu spravodlivosti“. Svojich podporovateľov ďalej ubezpečuje, že všetky útoky proti nemu nevznikali z dôvodu, „že by som konal nečestne alebo nespravodlivo, ale vznikali a boli doslova organizované iba a len preto, že som korupčné praktiky a pošliapavanie práva vytýkal konkrétnym ústavným činiteľom a dôsledne na ne upozorňoval.“

Štefanovi Harabinovi nemožno uprieť, že minimálne z jedného hľadiska je jeho kampaň už teraz úspešná: Aj z reakcií pod jeho videami na Youtube či na jeho facebookových stránkach vyplýva, že sa mu medzičasom podarilo konvertovať na kandidáta antisystému. Masy ľudí presvedčil o tom, že už v čase, keď riadil súdnictvo, bol vlastne tým najväčším bojovníkom proti systému, ktorý mu nedovoľoval vykonať viac dobra a usiloval sa ho zdiskreditovať.

Ku kauzám, ktoré mu boli prepisované, sa hrdo hlási a na svojom webe v rubrike „Mediálne lži o Harabinovi“ suverénnym tónom objasňuje, že nič z toho nie sú jeho škandály, ale len očierňovacia kampaň. A ešte pridáva výstrahu, ktorá vzhľadom na jeho vyhraté súdy a mastné sumy získaného odškodného nepôsobí banálne: "Šírenie lží o Štefanovi Harabinovi môže mať trestnoprávne následky."

Teraz teba len rozlíšiť, čo sú lži a čo je pravda.

Eva Kováčechová odišla z Centra právnej pomoci, minister Gál hľadá jej nástupcu

Eva Kováčechová, Foto N – Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | Veronika Prušová | 5. februára 2019 16:15 |

Eva Kováčechová, Foto N – Tomáš Benedikovič

Po dvoch rokoch v Centre právnej pomoci dala Eva Kováčechová, jeho doterajšia šéfka, výpoveď. Koncom januára skončila aj pre odlišné predstavy o tom, ako by centrum malo fungovať.

Eva Kováčechová, ktorá aktuálne kandiduje aj na ústavnú sudkyňu, už nevedie Centrum právnej pomoci. Ku koncu januára ako jeho riaditeľka skončila. Výpoveď podala sama ešte koncom novembra.

Kováčechová je členkou Redakčnej rady Denníka N.

Minister spravodlivosti Gábor Gál odchod Kováčechovej nekomentuje. „Minister jej žiadosť o ukončenie pracovného pomeru akceptoval,“ reagovala hovorkyňa Zuzana Drobová. Dôvody, pre ktoré sa Kováčechová rozhodla odísť, vraj vie len ona sama. Ministerstvo jej však za prácu pre centrum poďakovalo.

Jedna z kandidátok stiahla svoju kandidatúru na sudkyňu Ústavného súdu

Jedna z kandidátok stiahla svoju kandidatúru na sudkyňu Ústavného súdu| postoj.sk | TASR | 05. 02. 2019 |

Kandidátka na post ústavného sudcu SR Lucia Kurilovská počas vypočutia Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR v Bratislave. Foto - TASR/Jakub Kotian

Kandidátke na ústavnú sudkyňu Lucii Kurilovskej prekáža, ako sa voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu stáva predmetom špekulácií.

Lucia Kurilovská stiahla svoju kandidatúru na sudkyňu Ústavného súdu SR. Informovala o tom Televízia Markíza na svojom webe tvnoviny.sk. 

Na toto rozhodnutie mala, ako povedala televízii Markíza, viacero dôvodov. Jedným z nich je, že jej prekáža, ako sa voľba kandidátov na sudcov Ústavného súdu stáva predmetom špekulácií. 

„Celé dianie okolo voľby, rôzne konšpirácie, ktoré sa okolo vedú, a napokon aj hodnotenie mojej osoby mimovládnymi organizáciami,“ reagovala Kurilovská pre Denník N.

Na post ústavnej sudkyne ju navrhol dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda. 

Rektorka Akadémie Policajného zboru bola jednou z 39 kandidátov, ktorých ústavnoprávny výbor odporučil na voľbu do pléna Národnej rady SR.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri