Ak ústavných sudcov nezvolia, súd prestane rozhodovať. Povedie ho Mamojka

| sme.sk | 3. feb 2019 o 19:43 |

Exposlanec Smeru Mojmír Mamojka by mohol dočasne viesť Ústavný súd.(Zdroj: FOTO SME- JOZEF JAKUBČO)

Inštrukcie ako hlasovať poslancom nebudú dávať SNS ani Most-Híd.

BRATISLAVA. Ústavná kríza, ktorú predpovedal predseda Smeru Robert Fico v septembri, môže nastať už o dva týždne. Na Ústavnom súde skončí deväť z trinástich sudcov a politici otvorene pochybujú, že parlament dovtedy zvolí kandidátov na ich nástupcov.

Súd by tak zostal po 16. februári nefunkčný. Zostanú na ňom štyria sudcovia, no tí netvoria spoločný senát.

Napríklad bývalá poslankyňa Smeru Jana Laššáková pracuje v druhom senáte, bývalý poslanec Smeru Mojmír Mamojka a Jana Baricová v treťom senáte. Posledný zostávajúci sudca Miroslav Duriš je vo štvrtom senáte.

Súd po odchode dosluhujúcich sudcov nebude môcť rozhodovať, keďže mu nezostane jediný funkčný senát, ktorý býva spravidla trojčlenný. Nebude rozhodovať o starších, ale ani o prichádzajúcich prípadoch.

Zachrániť situáciu by mohla dosluhujúca šéfka súdu Ivetta Macejková, no zatiaľ sa k tomu nemá.

Stačilo by jej predložiť v najbližších dňoch na hlasovanie pléna nový rozvrh práce, v ktorom by zo zostávajúcej štvorice vytvorila aspoň jeden senát.

Nešlo by o nič výnimočné, keďže ústavní sudcovia si rozvrh práce schvaľujú každoročne približne v tomto období. Je v ňom rozpísané, ktorí sudcovia tvoria jednotlivé senáty a tiež, kto im predsedá.

Aktuálny rozvrh práce platí do 28. februára.

Z prípadu odškodného pre Harabina vyskočila Gorila

Štefan Harabin pred novinármi.| 01.02.2019, 10:00 | Eva Mihočková | etrend.sk |

Zdroj: TASR

Sudkyňa bratislavského Okresného súdu 1 Denisa Cviková priznala 21. januára tohto roku Štefanovi Harabinovi náhradu za nevyplatenú mzdu z rokov 2011 a 2012 vo výške viac ako 47-tisíc eur plus ročný úrok 9,5 percenta, čo spolu predstavuje viac ako 80-tisíc eur.

Sudca Najvyššieho súdu a momentálne aj prezidentský kandidát uspel v spore s ministerstvom spravodlivosti o disciplinárny trest v podobe zrážok 70 percent z platu počas dvanástich mesiacov.

Prvostupňový rozsudok bratislavského okresného súdu súvisí s kauzou z roku 2010, keď Štefan Harabin ako predseda Najvyššieho súdu odmietol vpustiť na súd kontrolu ministerstva financií. Vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská na neho následne podala disciplinárny návrh a Ústavný súd ho v roku 2011 potrestal zrážkami zo mzdy.

Š. Harabin sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý skonštatoval porušenie jeho práva na spravodlivý proces a priznal mu odškodné tritisíc eur. Podstatu sporu o ministerskú kontrolu však neriešil.

Plošným previerkam sudcov odzvonilo

Ústavný súd

| Martin Martiš, Pravda 31.01.2019 19:00 |

Členovia pléna Ústavného súdu na zasadnutí v januári v Košiciach.Autor: TASR, František Iván

Očistenie súdnictva, ktorému malo pomôcť aj preverenie súkromia sudcov, sa odkladá. Rozhodol o tom Ústavný súd, keď vyriekol ortieľ nad plošnými previerkami sudcov, ktoré má v kompetencii Národný bezpečnostný úrad. Podľa neho sú pre určitú skupinu sudcov protiústavné. Odôvodnil to tým, že narušujú nezávislosť súdnictva. Verdikt Ústavného súdu je navyše prelomový, pretože posudzoval ústavný zákon, a to mu naša legislatíva neumožňuje.

Stretávanie sa s osobami, ktoré majú blízko k organizovanému zločinu, sklon k závislostiam, život nad pomery, ktorý nezodpovedá platu sudcu. Toto všetko mali zistiť previerky, ktoré v roku 2014 zaviedol ústavný zákon. Cieľom bolo vyradiť takých sudcov, ktorí sú vydierateľní alebo ktorí prekročili zákonnú hranicu, ale dôkazy nie sú. Lustráciu mal vykonávať Národný bezpečnostný úrad, ktorý mal informácie posúvať Súdnej rade. Tá by potom rozhodovala, čo ďalej.

Ficove previerky sudcov deformovali ústavu, upozornil Ústavný súd

https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/2/38/3882672/3882672_1200x.jpeg?rev=3| domov.sme.sk | 31. jan 2019 o 19:35 PETER KOVÁČ |

O presadenie previerok sa presadil expremiér Robert Fico a exminister spravodlivosti Tomáš Borec.(Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Je kandidát na sudcu rekreačným užívateľom drog? Alebo pravidelným? Absolvoval psychiatrické liečenie? Spolupracoval s ŠtB?

Kým za posledné štyri roky mohli kladné odpovede na tieto otázky ukončiť nádeje viacerých právnikov na to, že sa z nich stanú sudcovia, po novom sa už Súdna rada spomínané údaje o kandidátoch nemusí ani dozvedieť.

Stredajším rozhodnutím Ústavný súd ukončil plošné preverovanie budúcich sudcov, ktoré presadila ešte jednofarebná vláda Smeru v roku 2014. S nápadom prišiel vtedajší premiér Robert Fico, keď kandidoval za prezidenta.

"Strácame trpezlivosť so stavom, ktorý v justícii dnes je," vyhlásil vtedy Fico. Opozícia ho už v tom čase varovala, že previerky skončia na Ústavnom súde.

Bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská to vtedy nazvala "kampaňový marketingový ťah Roberta Fica".

Fico, ktorý dnes kandiduje za ústavného sudcu, ešte minulý týždeň vysvetľoval poslancom, že nepovažuje za problém, že Ústavný súd zrušil viaceré zákony jeho vlády.

V rozhodnutí dosluhujúcich sudcov Ústavného súdu sa píše, že previerky narúšajú deľbu moci v štáte a súvisiacu nezávislosť súdnej moci.

Ako dopadne slovenský ústavný „tiebreak“?

Vypočutie Roberta Fica. Foto N - Tomáš Benedikovič| dennikn.sk | 28. januára 2019 10:00 | Peter Kubina |

Autor je advokát,
externý doktorand Katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave

Vypočutie Roberta Fica. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak profesionálny vodič autobusu v priebehu štyroch rokov trikrát poskytne prvú pomoc inému človeku po dopravnej nehode, neznamená to, že bol štyri roky činný v lekárskom povolaní.

Proces výberu ústavných sudcov má niekoľko fáz: navrhovanie kandidátov, ich verejné vypočutie ústavnoprávnym výborom parlamentu, hlasovanie v parlamentnom pléne, výber a menovanie prezidentom. Orgánmi, ktoré sa na tomto procese svojím rozhodovaním podieľajú, sú parlament (plénum, výbor, predseda) a prezident. Každý z nich je svojím rozhodovaním povinný zabezpečiť všetkým uchádzačom o funkciu ústavného sudcu rovnaké podmienky prístupu k tejto funkcii vo všetkých fázach výberového procesu (čl. 30 ods. 4 ústavy).

V praxi to znamená napríklad to, že ak ústava vyžaduje od uchádzačov o funkciu splnenie určitých základných podmienok (napríklad byť najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní), tak kreačné orgány sú povinné splnenie tejto podmienky posudzovať u každého uchádzača rovnako a nezatvárať oči pred realitou, v ktorej politicky silno preferovaný uchádzač tieto podmienky nespĺňa.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri