Ústavný súd: Kandidát Ján Drgonec už ústavným sudcom bol

https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/1/29/2964971/2964971_1200x.jpeg?rev=3Uznávaný odborník na Ústavnom súde už bol, odvtedy už raz neúspešne kandidoval

| 18. jan 2019 o 0:05 PETER KOVÁČ |

Ján Drgonec.(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Uznávaný advokát a odborník na ústavné právo s rozsiahlou publikačnou činnosťou Ján Drgonec, na Ústavnom súde už pôsobil. Presne vie, v čom by jeho práca spočívala.

Dlhodobo sa zapájal do verejnej diskusie o dôležitých témach vrátane diania na Ústavnom súde.

Ján Drgonec sudcov kritizoval

V doterajšom zložení mu vyčítal najmä zaujaté rozhodovanie pri politicky citlivých témach.

Sudcov kritizoval napríklad vtedy, keď prezidentovi Andrejovi Kiskovi odmietli vyložiť ústavu.

Prezident chcel vedieť, či môže odmietnuť ponúkaných kandidátov na ústavných sudcov.

"Keby sme sa konečne pozreli na to, ako sa správajú sudcovia Ústavného súdu, teda čo predkladajú ako sudcovia spravodajcovia, za čo hlasujú a proti čomu, tak by vyšlo najavo, že politické presvedčenie Ústavného súdu sa zachováva, a nie rozplýva postupom času," povedal pred časom Drgonec pre SME.

O viacerých sudcoch Ústavného súdu povedal, že sú nepredvídateľní, čo označil za veľký problém. Naznačil, že ide najmä o skupinu sudcov blízku HZDS.

Bývalý sudca Radačovský, ktorý vyzval Kisku k odstúpeniu, bude kandidovať za kotlebovcov

Bývalý sudca Radačovský, ktorý vyzval Kisku k odstúpeniu, bude kandidovaÅ¥ za kotlebovcov| slovensko.hnonline.sk | 18.01.2019, 14:05 | Autor: TASR |

Zdroj: TASR - Adriána Hudecová

Miroslav Radačovský rozhodoval v kauze pozemkov vo Veľkom Slavkove, v ktorej vystupoval aj prezident Andrej Kiska.

Bývalý sudca Miroslav Radačovský, známy z kauzy tzv. tatranských pozemkov, bude nestraníckym kandidátom ĽSNS v tohtoročných voľbách do Európskeho parlamentu (EP). Informoval o tom v piatok v Banskej Bystrici predseda strany Marian Kotleba.

"Štyridsať rokov som slúžil SR a rozhodoval v jej mene a myslím si, že som nerozhodoval zle...Dospel som k záveru, že kto iný, a samozrejme i tí ďalší, bude schopný zastupovať záujmy Slovenska v EP. Chcem byť v EP a hájiť národné záujmy Slovenska a slúžiť vlasti," uviedol Radačovský.

Miroslav Radačovský sa dostal do povedomia verejnosti koncom minulého roka, kedy rozhodol v kauze pozemkov vo Veľkom Slavkove, v ktorej vystupoval aj prezident Andrej Kiska.

Ústavný súd: Štátna tajomníčka Monika Jankovská podozrenia nevysvetlila

| domov.sme.sk | 16. jan 2019 o 22:21 PETER KOVÁČ |

Doplnené 18.1.2019

Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská.(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)
 

BRATISLAVA. Kandidatúra štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej patrí k prekvapeniam, keďže o jej mene sa vopred nehovorilo a v uplynulých mesiacoch mala čo robiť, aby zvládla aj doterajšiu pozíciu.

Kým za bývalej vlády Smeru sa o nej hovorilo ako o sivej eminencii rezortu, ktorý vraj riadila namiesto vtedajšieho ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, v súčasnej vláde sa jej pozícia zhoršila.

Smer síce presadil, aby zostala štátnou tajomníčkou aj za ministerky Lucie Žitňanskej z Mosta-Hídu, no tá s ňou mala problém.

V minulosti Jankovskú verejne kritizovala, pretože podala antidiskriminačnú žalobu, ktorou sa mnohí sudcovia snažili domôcť rovnakých platov, aké mali sudcovia Špeciálneho súdu.

Žitňanskej prekáža aj to, že si Jankovská iba pozastavila výkon funkcie sudkyne. Nielenže je štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti, ale kandidovala tiež v parlamentných voľbách za stranu Smer.

Po skončení kariéry na ministerstve by sa tak Jankovská mohla vrátiť na súd, kde by však mala rozhodovať nestranne.

„Je to kompromis, s ktorým viem žiť,“ komentovala Žitňanská v roku 2016 to, že Jankovská v kresle štátnej tajomníčky ostáva. V skutočnosti ministerka všetky dôležité úlohy sústredila do rúk druhej štátnej tajomníčky Márie Kolíkovej.

Nezhody Žitňanskej a Jankovskej sa opäť ukázali, keď sa Jankovská v roku 2017 snažila dostať do Súdnej rady.

Ústavný súd: Ján Šikuta sa v minulosti stretol s vyhrážkami

| 15. jan 2019 o 18:47 Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI |

Ján Šikuta.(Zdroj: SITA)

Ján Šikuta pôsobí v justícii 35 rokov.

Jána Šikutu nominovali Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a ombudsmanka Mária Patakyová.

Patakyová pri výbere kandidátov komunikovala s tretím sektorom, pričom Šikutu jej navrhla organizácia Transparency International Slovensko.

 

Študoval v Kanade aj na Oxforde

Magisterský titul získal Ján Šikuta v roku 1983 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. O rok neskôr absolvoval rigoróznu skúšku.

V 1991. ukončil postgraduálne štúdium v odbore pracovné právo na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a v rokoch 1994 - 1995 absolvoval na Oxfordskej univerzite štúdium zamerané na ľudské práva, humanitárne právo a azylové právo.

V roku 2009 ukončil doktorandské štúdium na Katedre teórie štátu a práva na Paneurópskej vysokej škole práva v Bratislave a získal titul PhD., pričom témou jeho záverečnej práce bola vymožiteľnosť súdnych rozhodnutí.

V 1995. absolvoval medzinárodný vzdelávací program ľudských práv na John Abbott College v Kanade (Quebec, Montreal, Kanada). V rokoch 1996 – 2002 absolvoval viacero špecializovaných kurzov organizovaných OSN, ktoré boli zamerané na ľudské práva, komunikáciu či vyjednávanie.

Byť radovým ústavným sudcom nie je sranda, Fico to nechce, tvrdí odborník

| slovensko.hnonline.sk | 14.01.2019, 18:30 | Autor: Pavel Knapko |

  • S členom Súdnej rady a právnikom Jozefom Vozárom sme sa v HNtelevízii rozprávali o voľbe nových ústavných sudcov.
  • Má súčasný systém voľby ústavných sudcov diery?
  • A dá sa zabrániť, aby boli politici po zvolení na Ústavný súd v spojení so stranami?
  • Odpovede sa dozviete v rozhovore

https://slovensko.hnonline.sk/1873633-byt-radovym-ustavnym-sudcom-nie-je-sranda-fico-to-nechce-tvrdi-odbornik

Spravili sa len kozmetické zmeny. Hlavný krok - voľba ústavnou väčšinou - sa však neuskutočnil. O zmenách vo voľbe ústavných sudcov to v HNtelevízii vyhlásil člen Súdnej rady a právnik Jozef Vozár.

Neúspešný pozmeňovací návrh Smeru, ktorý by pri voľbe ústavných sudcov z hry vynechal prezidenta, bola podľa Vozára stratégia, ako presadiť šéfa strany Roberta Fica, ktorý je jedným zo 40 kandidátov.

"Chceli jednoznačne dosiahnuť, aby sa ich kandidáti dostali na Ústavný súd bez toho, aby prezident mohol zasiahnuť," vyhlásil Vozár.

Zároveň upozorňuje, že nie je jednoduché zabezpečiť nezávislosť bývalých politikov na Ústavnom súde. "Je to potom o charaktere toho človeka, či sa vie odosobniť," tvrdí.

Vozár, ktorý sám ako riaditeľ Ústavu štátu a práva navrhol na ústavných sudcov poslanca Mosta a odborníka na ústavné právo Petra Kresáka a ústavného právnika a bývalého poslanca za ANO a neskôr nezávislého Jána Drgonca, je "hlboko presvedčený", že Fico nemá záujem byť radovým sudcom, lebo to "nie je sranda".

Ako príklad uviedol, že sudcovia z Bratislavy, kde Fico aktuálne žije, musia pravidelne cestovať do Košíc. "Oni nemajú nárok na lietadlo, ani na vlastné auto s výnimkou predsedu,"približuje.

Viac sa dozviete vo videu vyššie.

 

 

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Externé

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri