Warning: include(/www/s/u/u23979/public_html/modules/mod_banners/diff.php) [function.include]: failed to open stream: No such file or directory in /www/s/u/u23979/public_html/includes/framework.php on line 2

Warning: include(/www/s/u/u23979/public_html/modules/mod_banners/diff.php) [function.include]: failed to open stream: No such file or directory in /www/s/u/u23979/public_html/includes/framework.php on line 2

Warning: include() [function.include]: Failed opening '/www/s/u/u23979/public_html/modules/mod_banners/diff.php' for inclusion (include_path='.:/usr/local/php53/share/pear') in /www/s/u/u23979/public_html/includes/framework.php on line 2

Warning: include(/www/s/u/u23979/public_html/plugins/kunena/community/dump.php) [function.include]: failed to open stream: No such file or directory in /www/s/u/u23979/public_html/includes/framework.php on line 4

Warning: include(/www/s/u/u23979/public_html/plugins/kunena/community/dump.php) [function.include]: failed to open stream: No such file or directory in /www/s/u/u23979/public_html/includes/framework.php on line 4

Warning: include() [function.include]: Failed opening '/www/s/u/u23979/public_html/plugins/kunena/community/dump.php' for inclusion (include_path='.:/usr/local/php53/share/pear') in /www/s/u/u23979/public_html/includes/framework.php on line 4
Návrh legislatívnych zmien pre činnosť Súdnej rady SR 2013

Návrh legislatívnych zmien pre činnosť Súdnej rady SR 2013

K činnosti Súdnej rady SR navrhuje ZOJ nasledovné zmeny:

 

a)     Určiť zákonnú lehotu na rozhodnutie v personálnych otázkach a povinnosť odôvodniť takéto rozhodnutia

 

Dnešná právna úprava dáva Súdnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) pomerne široké spektrum personálnych právomocí :

-          predkladať prezidentovi návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov,

-          rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,

-          predkladať prezidentovi návrhy na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie,

-          predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch,

-          voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov,

-          voliť podpredsedu súdnej rady,

-          voliť určený počet členov rady Justičnej akadémie,

-          voliť kandidátov do ňou (súdnou radou) vytváranej čiastkovej databázy celkovej databázy členov výberových komisií na obsadenie voľných miest sudcov a na obsadenie funkcií predsedov súdov.

Všetky takéto rozhodnutia súdna rada prijíma formou uznesenia prijatého nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých jej členov (čl. 141a ods. 5 ústavy a § 6 ods. 6 zákona o súdnej rade) a to verejným hlasovaním (§ 6 ods. 8 zákona o súdnej rade) s výnimkou voľby kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne (§ 27g ods. 5 zákona o súdnej rade). Na prijatie rozhodnutia však nemá žiadnu lehotu a nemá ani povinnosť svoje rozhodnutia odôvodňovať. Zákon ustanovuje len povinnosť uvádzať určité náležitosti v zápisniciach zo zasadnutí súdnej rady a z povahy veci toto možno vyvodiť aj u zvukových záznamov (§ 6 ods. 10 zákona o súdnej rade). Členom súdnej rady nesúhlasiacim s rozhodnutím priznáva zákon právo na odlišné stanovisko, jeho pripojenie a zverejnenie odlišného stanoviska za rovnakých podmienok, za akých sa zverejňujú uznesenia (opäť § 6 ods. 8 zákona o súdnej rade).

Problémy úpravy :  

Nedostatok lehoty na prijatie rozhodnutia umožňuje predlžovanie stavu neobsadenia funkcií v personálnej právomoci súdnej rady a ťažkosti so zabezpečovaním výkonu súdnictva (napr. ústavne neakceptovateľné odkladanie rozhodovania o návrhoch na vymenovanie sudcov z výberových konaní na viaceré okresné súdy, ktoré boli uskutočnené od decembra 2011 do mája 2012, či o preložení úspešných uchádzačov z výberových konaní na súdy vyššieho stupňa (KS Trnava, kde bolo výberové konanie uskutočnené ešte 22.7.2011) resp. i vyše roka trvajúce blokovanie procesu voľby podpredsedu Najvyššieho súdu SR (ktorá funkcia je už neobsadená viac ako dva roky). Neriešenie personálnych otázok spôsobuje na viacerých súdoch prieťahy v konaní a podávanie ústavných sťažností účastníkov konania, čo následne spôsobuje aj nemalú finančnú záťaž niektorých súdov. Ponúka sa otázka, či by v týchto prípadoch nemala súdna rada niesť zodpovednosť za nečinnosť, aby tak rozhodnutia neodkladala na bližšie neurčiteľný čas.  

Nedostatok povinnosti odôvodňovať rozhodnutia súdnej rady je na ujmu transparentnosti rozhodovania, z ktorého nemožno zistiť dôvody vedúce k prijatiu pozitívnych ani negatívnych rozhodnutí, a ani faktory, ktoré boli vzaté do úvahy pri prijatí rozhodnutia jedného i druhého typu.

To, že právu disentu prehlasovaných členov súdnej rady nezodpovedá i povinnosť odôvodniť väčšinové rozhodnutia je jednak istým porušením princípu rovnosti zbraní,  a súčasne má za následok, že získanie ústavou i zákonom predpísanej väčšiny pri rozhodovaní zbavuje súdnu radu povinnosti vydať svoje rozhodnutia tak, aby nevznikali pochybnosti o svojvôli. Zvlášť markantné je to pri tých personálnych rozhodovaniach, pri ktorých buď z povahy veci vyplýva nutnosť voľby medzi viacerými osobami (voľby predsedov a členov disciplinárnych senátov, ako aj všetky voľby, v ktorých sa má obsadiť menší počet funkcií, než je uchádzačov o ne; čo vyplýva napríklad z výstupov zo zasadnutia súdnej rady konaného 16. októbra 2012) alebo kde z rozhodnutia súdnej rady vyplynie odchylné naloženie s viacerými osobami v principiálne rovnakom postavení (napríklad uznesenia súdnej rady zo 17. mája 2011 č. 1208 a 1210 o preložení a o nepreložení úspešných uchádzačov z výberových konaní na krajských súdoch v Trenčíne a Trnave). 

Absenciu povinnosti odôvodňovať rozhodnutia súdnej rady nie je schopné vyvážiť zavedenie povinnosti zverejňovať zápisnice a zvukové záznamy, z ktorých len zvukový záznam spĺňa parametre relatívnej autenticity a aj to s tou výhradou, že z neho (na rozdiel od verejných hlasovaní napr. v Národnej rade SR) priamo nevyplýva, kto akým spôsobom hlasoval. 

Napokon sudca má povinnosť v každom svojom rozhodnutí jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ako vec právne posúdil. Na jeho rozhodnutie kladie zákon nielen požiadavku odôvodnenia, ale i presvedčivosti odôvodnenia. V súdnej rade minimálne polovicu musia tvoriť sudcovia (v skutočnosti to dosiaľ vždy bolo viac ako polovica) a aj zvyšok musia byť osoby s právnickým vzdelaním. Keďže ide o vrcholný orgán reprezentujúci súdnictvo, jeho členmi by mali byť skutočné sudcovské autority, pre ktoré odôvodniť rozhodnutie by mala byť česť a nepochybne by im to nemalo spôsobovať žiaden problém.

Pretože súdna rada svojimi rozhodnutiami v personálnych otázkach ovplyvňuje pracovný a aj súkromný život sudcov, jej rozhodnutia by mali byť aj predvídateľné a podliehať jasným pravidlám, aby tak pri splnení rovnakých podmienok nemohol byť odlišný prístup k rôznym sudcom.

Povinnosť súdnej rady odôvodňovať najmä rozhodnutia personálneho charakteru vyplýva o.i. aj z  bodu 39 Stanoviska č. 10 (2007) Poradnej rady európskych sudcov (CCJE) .

Preto ZOJ navrhuje zákonom upraviť rozhodovanie Súdnej rady SR tak, aby bola stanovená jej povinnosť svoje rozhodnutia písomne odôvodniť a rozhodovať v konkrétne vymedzených lehotách. 

 

b)     Zaviesť zákonnú možnosť úspešných kandidátov z výberových konaní namietať nečinnosť súdnej rady a podať správnu žalobu na preskúmanie rozhodnutia súdnej rady o ich nepreložení na príslušný súd

 

Možnosť, aby úspešný kandidát z výberového konania mal právo namietať nečinnosť a rozhodnutie súdnej rady, úzko súvisí s potrebou odôvodnenia rozhodnutia súdnej rady v personálnych veciach. Podľa bodov 2.11 a 3.9 materiálu ENCJ „Vypracovanie minimálnych súdnych štandardov II:“, sa „má zabezpečiť efektívny nezávislý proces podávania sťažností alebo námietok, na ktorý sa môže neúspešný kandidát odvolať, ak verí, že sa s ním vo výberovom konaní nespravodlivo zaobchádzalo“. To že rozhodnutie súdnej rady má byť odôvodnené, záväzné a musí byť predmetom súdneho prieskumu, vyplýva už aj zo spomínaného čl. 39 Stanoviska 10 CCJE, pretože „ nezávislosť súdnej rady neznamená, že je postavená mimo práva a vyňatá spod akejkoľvek súdnej kontroly“.

Súdna rada má vlastne posledné slovo pri výbere sudcov a tým, že úspešného kandidáta nepredloží prezidentovi na menovanie, resp. v rámci kariérneho postupu ho nepreloží na vyšší súd,  reálne môže negovať akékoľvek výberové konanie. To platí aj pre jej nečinnosť. Svojou povahou ide vlastne o správne konanie sui generis, ktoré by bolo potrebné  výslovne upraviť v zákone. Avšak už teraz by na postup a rozhodovanie súdnej rady v personálnych veciach bolo možné a potrebné aplikovať ustanovenia OSP  o správnom konaní.

Podporne možno poukázať na rozhodnutie ústavného súdu III.ÚS 403/2009 v súvislosti s rozhodovaním o zrušení rozhodnutia o pozastavení výkonu funkcie sudcu, v ktorom Ústavný súd povedal, že „rozhodnutie súdnej rady podľa § 22 ods. 5 zákona o sudcoch je svojou povahou s ohľadom na to, že sa ním rozhoduje o zrušení iného správneho rozhodnutia (o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu) taktiež rozhodnutím orgánu verejnej správy. Preto v dôsledku jeho nepochybného dopadu na základné práva navrhovateľa aj toto rozhodnutie nemôže byť vylúčené z prieskumnej právomoci všeobecného súdu v rámci inštitútu správneho súdnictva. Na tento záver nemá vplyv ani skutočnosť, že uznesenie súdnej rady nemožno napadnúť opravným prostriedkom“.

 

c)      Oddeliť funkciu predsedu Súdnej rady SR od funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR

 

Systém kombinujúci dve funkcie  – predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady   jestvuje aj v iných krajinách. Podľa autorov správy „Aktuálny stav slovenského súdnictva a jeho výzvy“ Lukasza Bojarskeho a a Wernera S. Kostnera treba ho posudzovať v národnom kontexte. Keďže v kontexte Slovenska táto situácia zvýšila pochybnosti o potenciálnom konflikte záujmov, autori správy  odporučili, aby sa zvážilo zákonom oddeliť úlohy predsedu Najvyššieho súdu a predsedu SR  (čo si vyžaduje zmenu Ústavy SR).

ZOJ presadzuje oddelenie  týchto dvoch funkcií, pričom odporúča   aby členovia Súdnej rady SR sami volili svojho predsedu bez ohľadu na to, či kandidát pochádza z justície (táto zmena si vyžaduje zmenu Ústavy SR).

Navrhujeme vytvoriť legislatívne podmienky pre naplnenie požiadavky na zamedzenie prelínania výkonnej moci a súdnej moci v podobe oddelenia funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky od funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, aby predseda najvyššieho súdu nebol predsedom súdnej rady.

Uvedený cieľ možno  dosiahnuť aj tak, že dôjde k výslovnej úprave nezlučiteľnosti funkcií člena súdnej rady a predsedu vrátane podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.  Súčasne navrhujeme   upraviť mechanizmus kreovania funkcie predsedu súdnej rady štandardným spôsobom na základe voľby spomedzi členov súdnej rady.

Podľa platnej právnej úpravy predseda súdnej rady nie je volený a nemá ustanovené funkčné obdobie; to možno len odvodiť nepriamo od funkčného obdobia predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Funkcia predsedu súdnej rady vzniká vymenovaním do funkcie predsedu najvyššieho súdu a zaniká spolu so zánikom funkcie predsedu najvyššieho súdu. Ak teda dôjde k oddeleniu funkcie predsedu najvyššieho súdu a predsedu súdnej rady, je legitímne požadovať, aby s účinnosťou takejto ústavnej zmeny došlo k zániku funkcie predsedu súdnej rady.

 

d)     Prijať pravidlá postupu Súdnej rady SR pri voľbe členov disciplinárnych senátov

 

Aktuálne primárnu úpravu mechanizmu obsahuje už Ústava Slovenskej republiky, ktorá v čl. 141a ods. 4 písm. e) zveruje oprávnenie voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov Súdnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“). Podrobnejšia úprava sa nachádza v zákone o sudcoch a prísediacich č. 385/2000 Z. z.. Do procesu kreovania disciplinárnych senátov vstupujú popri súdnej rade aj sudcovské rady, minister spravodlivosti SR a Národná rada SR.

Jurisdikcii disciplinárnych senátov podliehajú všetci sudcovia okrem predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nad ktorými má disciplinárnu jurisdikciu Ústavný súd Slovenskej republiky. Disciplinárne senáty sú prvostupňové a odvolacie, prvé trojčlenné a druhé päťčlenné. Oba typy sú konštruované podľa pravidla majority sudcovského prvku v nich tak, že v prvostupňovom senáte musia byť z radov sudcov vždy predseda a jeden člen a v odvolacom senáte predseda a dvaja členovia.

Senáty sa podľa súčasnej úpravy vytvárajú ad hoc pre každú disciplinárnu vec náhodným výberom z troch databáz, ktorých členov volí na obdobie 3 rokov súdna rada. Prvou je databáza predsedov disciplinárnych senátov, kam patrí 10 predsedov volených spomedzi kandidátov navrhnutých sudcovskými radami. Ďalšie dve databázy členov disciplinárnych senátov sú 15-členné a utvorené podľa toho, kto jej členov nominoval (v jednom prípade minister a v druhom NR SR), pričom platí pravidlo í  majority členov, ktorí sú sudcami (vždy 8 sudcov a 7 nesudcov). Pre každú voľbu platí pravidlo navrhovania dvojnásobku počtu kandidátov na každé uprázdnené miesto. Zákon o sudcoch zakotvuje tiež podmienku minimálneho počtu členov jednotlivých databáz, aby sa konkrétna vec mohla disciplinárnemu senátu prideliť tak, že do databázy predsedov disciplinárnych senátov musí byť zvolená najmenej polovica plného počtu členov takejto databázy (5 z 10) a do každej z oboch ďalších databáz aspoň tretina jej členov (5 z 15), pričom v týchto aj s podmienkou, aby aspoň dvaja členovia boli nesudcami. Oproti skoršej úprave (§ 119 ods. 9 zákona o sudcoch v znení účinnom do 31. decembra 2011) tak už neexistuje rozvrh práce a ani jeho schvaľovanie (čiže ani utváranie konkrétneho pevného zloženia disciplinárnych senátov) súdnou radou.     

Problémy úpravy :

Neexistencia žiadneho obmedzenia pre súdnu radu pri voľbe umožňuje tento proces opakovať tak dlho, kým nebudú navrhnutí kandidáti vyhovujúci väčšinovému zloženiu súdnej rady. Prvky svojvôle posilňuje aj nedostatok povinnosti súdnej rady odôvodňovať jej rozhodnutia, absencia jasnej úpravy posudzovania návrhov kandidátov, vrátane nakladania s neúplnými návrhmi, a napokon i nekoncepčný prístup súdnej rady k otázke oboznamovania sa s kandidátmi (raz sa trvá na ich vypočutí a doručujú sa im aj pozvánky, inokedy nie, pričom ne/dostavenie sa pred súdnu radu proces rozhodovania poznateľným spôsobom neovplyvňuje). 

Neexistencia zákonného pravidla plynutia funkčného obdobia predsedov a členov disciplinárnych senátov až od zvolenia minimálneho počtu členov všetkých databáz, predstavuje riziko, že pri dlhotrvajúcom procese volieb môže niekomu z nich uplynúť nie zanedbateľná časť funkčného obdobia bez toho, aby mu bola vytvorená reálna možnosť podieľať sa na rozhodovaní.

Možnosť manipulácie s pravidlom prednosti návrhu podaného skôr (v prípade konkurencie viacerých návrhov, týkajúcich sa tej istej osoby) tak, že kandidát na funkciu predsedu senátu sa vzdá kandidatúry na takúto funkciu bez toho, aby tak rovnako urobil v prípade, že je navrhovaný za člena senátu a naopak. V takomto prípade súdna rada vychádzajúc z jej ostatnej praxe už netrvá na predkladaní nových návrhov tým navrhovateľom, ktorý bol predstihnutý iným, a ani sa nezaoberá dôvodmi, pre ktoré sa ustúpilo od súhlasu len s jednou nomináciou.

Nedostatočná úplnosť údajov o databázach na internetovej stránke súdnej rady, z ktorých u predsedov ani členov disciplinárnych senátov s trvajúcim funkčným obdobím nie je možné zistiť čas zvolenia a plynutia funkčných období. U databáz utváraných na základe návrhov ministra a NR SR nie je zistiteľné ani zachovanie pomeru sudcov a nesudcov.

e)     Prijať pravidlá pre rozhodnutia súdnej rady o dočasnom preložení sudcov na iný súd tohto istého alebo vyššieho stupňa

 

Aj keď  podľa platnej úpravy dočasné preloženie sudcu na výkon funkcie na súd vyššieho stupňa  už je možné  (ustanovenia § 12 a § 13 zákona o sudcoch v súčasnom znení ),  ZOJ navrhuje,  aby v zákone bola stáž sudcu na vyššom súde výslovne upravená len za účelom vzdelávania  (s možnosťou študovať vec, zúčastňovať sa na práci senátu, pripravovať rozhodnutia), ale bez možnosti rozhodovať ako člen senátu. Taký spôsob zapájania dočasne preložených sudcov do rozhodovania obchádza výberové konanie na kariérny postup a tiež princíp zákonného sudcu, pretože dočasne preložený sudca súdu nižšieho stupňa  sa nestáva sudcom vyššieho súdu (je členom pléna „domovského“ súdu nižšieho stupňa, je v stave tohto súdu a je ním aj platený).

Pre stáž sudcov na súde vyššieho stupňa za účelom vzdelávania  by mali byť určené pravidlá tak, aby takáto stáž bola dostupná všetkým sudcom.

 

Namiesto dočasného preloženia sudcu na výkon funkcie  na súd rovnakého stupňa – (t.č. len na voľné miesto) navrhujeme zaviesť kategóriu dočasne voľného miesta a upraviť mechanizmus dočasného preloženia sudcu. Takáto úprava by vyriešila v mnohých prípadoch dlhodobý dočasný výpadok sudcov z dôvodu práceneschopnosti,  materskej dovolenky, zahraničnej stáže s pod. Na určitú časovo obmedzenú výpomoc by sa dali využiť sudcovia s prerušeným výkonom funkcie – dôchodcovia alebo sudcovia zo súdov, ktoré dlhodobo vybavujú mesačne viac vecí ako je mesačný nápad nových vecí.

Komentujte

0
s podmienkami použitia.
  • Žiadne komentáre
Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Legislatíva Návrh legislatívnych zmien pre činnosť Súdnej rady SR 2013

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri