Kritická úvaha Výber slovenských kandidátov na sudcov medzinárodných súdov

Karikatúra: Shooty (denník N)

Aktuálne odmietnutie Radoslava Procházku ako kandidáta na post sudcu Všeobecného súdu Európskej únie (ďalej len “VSEÚ”) tzv. poradným výborom 255 (vysvetlenie viď nižšie v texte, pre účely tohto článku ďalej označovaný ako “Výbor 255”) poukazuje jednoznačne na to aký hlboký a vážný problém má Slovenská republika s obsadzovaním medzinárodných súdnych postov. Slovenská republika v tejto oblasti utŕžila veľkú medzinárodnú hanbu a nie je to žiaľ po prvý krát.

 

Predkladaný článok[1] predstavuje kritickú úvahu na tému obsadzovania postov v európskych súdnych orgánoch Slovenskou republikou. Táto problematika je pomerne obsiahla a do veľkej miery širšej laickej verejnosti neznáma (pre širokú verejnosť aj abstraktná čo vyplýva z povahy európskych súdov a ich rozhodovacej praxe). Účelom článku je podnietiť verejnú debatu na túto tému, čo je určite legitímna otázka najmä v kontexte doterajšieho priebehu výberu kandidátov ako uvidíme v samotnom článku. Článok nie je cielenou kritikou alebo vyzdvihovaním konkrétneho kandidáta ale kritickým popisom stavu, ktorý v tejto oblasti v Slovenskej republike prevláda.  Samozrejme z hľadiska celistvosti informácií sa uvádzajú konkrétne mená a okolnosti, ktoré sú verejne známe a overiteľné. Pre úplnosť je popísaný priebeh voľby kandidátov na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len “ESĽP”) a VSEÚ. Konkrétne závery si  môžu urobiť čitatelia sami.  Pre účely ďalšieho posúdenia je preto vhodné začať malým poohliadnutím do histórie.

Postrehy k úvahe nad spôsobom rozhodovania v Súdnej rade SR

  Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt sopoliga          Kolegyňa JUDr. Katarína Javorčíková v článku s názvom „Rozhodli sme, zabudnite... alebo... O elitách“ obsahove zdôraznila, že „...zákony pre súdnu prax v súčasnosti kladú prísne požiadavky na presvedčivé a zrozumiteľné odôvodnenie súdnych rozhodnutí... logicky, ak toto platí pre rozhodnutia sudcov (ako spoločenskej elity) v súdnych veciach, malo by to platiť aj na rozhodnutia súdnej rady, ako elity v samom súdnictve... a tak sa dotknuté osoby nedozvedia, prečo... súdna rada niekoho navrhla na vymenovanie za sudcu a iného nie..., prečo niektorí sudcovia, ktorí dosiahli vek 65 rokov, sú prezidentovi navrhnutí na odvolanie a iní nie...“.

            Argumentácia úvahy prekvapujúco prehliada (nerešpektuje) záväznú judikatúru ústavného súdu najmä o realizácii ústavných kompetencií (spôsobu rozhodovania) súdnej rady, právnej povahy uznesení súdnej rady a zabezpečenia dodržiavania transparentnosti jej konania a rozhodovania (napr. PL ÚS 10/05, II. ÚS 5/03, III. ÚS 238/05, III. ÚS 79/04, III. ÚS 128/09, II. ÚS 29/2011, I. ÚS 76/2011).

Ako zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva?

| 11.07.2016; Pravda; mut. , názory , s. 27; Darina Ličková | názor |

Zdroj: Archív HN

Otázka smeruje na ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú. Jej rezort ako ústredný orgán správy pre súdy a väzenstvo riadi všeobecné súdy prostredníctvom riadiacich pracovníkov krajských a okresných súdov. Platí ústavný princíp, že štát nesie zodpovednosť za zlé organizovanie súdneho systému a konkrétnych súdov. Jednoducho povedané, ministerka spravodlivosti neriadi sudcov (keďže platí princíp sudcovskej nezávislosti), ale riadi súdy a má povinnosť reagovať na plynulosť a rýchlosť súdneho konania, celkový stav reštančných vecí (veci staršie ako jeden rok) a cez dohľadovú a kontrolnú činnosť eliminovať prieťahy v súdnom konaní. 

Podľa Porovnávacieho prehľadu krajín EÚ v oblasti netrestného súdnictva (Európska komisia, roky 2013 ‑ 2015) Slovenskej republike vo vnímaní nezávislého súdnictva patrí posledná priečka. Slovensku sa nedarí skrátiť priemernú dĺžku súdneho konania v občianskoprávnych a v obchodnoprávnych veciach. V roku 2015 sa zvýšila priemerná dĺžka konania v občianskoprávnych veciach na 14,4 mesiaca, v obchodnoprávnych veciach na 15,8 mesiaca. Dlhodobo sa nedarí skrátiť dĺžku konkurzných konaní. 

Úvaha o rozhodovaní, súdnej rade a elitách.

Rozhodli sme, zabudnite..... alebo...... O elitách .

Teória :

            Podľa oficiálneho výkladu pre význam slova elita, je ňou časť ľudí, ktorí v sociálnej skupine, inštitúcii alebo spoločenstve zaujímajú najvýznamnejšie postavenie.

 

            Podľa zákonov v demokratických systémoch spoločnosť dobrovoľne odovzdala právomoc rozhodovať o sebe sudcom podľa presne stanovených pravidiel, čím ich povýšila na spoločenskú elitu.

 

            Podľa teórie štátu je moderný elitizmus založený na predstave „kompetentnosti odborníkov“ v rozhodovaní a nekompetentnosti širokých vrstiev spoločnosti.

 

Prax:

 

            Zákony pre súdnu prax v súčasnosti kladú prísne požiadavky na presvedčivé a zrozumiteľné odôvodňovanie súdnych rozhodnutí, aby dotknutí účastníci súdnych sporov alebo trestne stíhané osoby vedeli čomu sudca uveril a čomu nie, čo ho presvedčilo pre konkrétne rozhodnutie a prečo aplikoval konkrétny paragraf a nie iný.

Utečenci vo svetle vývoja azylového práva na Slovensku a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

JUDr. Elena Berthotyová, PhD.

sudkyňa Najvyššieho súdu SR – Správneho kolégia od roku 2005,

špecialista na problematiku rozhodovania vo veciach azylu

a cudzineckých vecí.

V justícii pôsobí od roku 1991 ako justičná čakateľka Mestského súdu v Bratislave, ako sudkyňa Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu Bratislava. Od roku 2009 je členkou medzinárodnej asociácie azylových sudcov (IARLJ).

Autorka článku sa v tematických blokoch zoradených podľa najčastejších námietok žiadateľov o azyl venuje zásadným rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach azylu s cieľom poukázať na niektoré výkladové trendy, ktorými najvyšší súd zákon o azyle a niektoré medzinárodné dohovory vykladá.

Pred rokom 1989 otázka poskytovania azylu v Československu prakticky neexistovala. Vtedajšie zriadenie riešilo celkom iné problémy a snažilo sa predovšetkým zabrániť zvyšujúcemu sa odlivu svojich vlastných občanov do demokratických krajín. Neexistujú žiadne oficiálne štatistiky o počte osôb, ktoré z bývalého Československa či už legálne alebo nelegálne odišli a požiadali o štatút utečenca a už vôbec neexistujú štatistiky o tom, koľko z nich štatút utečenca v zahraničí získalo. Jedna skutočnosť je však známa, a to, že ani jeden občan Československa nebol vrátený naspäť do krajiny, s tým, že mu tu nehrozí nebezpečenstvo prenasledovania.

Po páde železnej opony v roku 1989 postupne získavala na význame potreba upraviť celú oblasť azylového práva. Súviselo to jednak s etablovaním demokratických inštitúcií a právneho štátu vôbec, jednak s rastom životnej úrovne v SR. Stali sme sa tak súčasťou nielen slobodnej, ale aj ekonomicky prosperujúcejšej časti sveta, čo so sebou prináša narastajúci počet žiadateľov o azyl. Po prvom pokuse o úpravu tejto oblasti, predstavovanú zákonom č. 498/1990 Zb. o utečencoch, v roku 2002 bol prijatý zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2003. Snažil sa reagovať na moderné medzinárodné inštrumenty v tejto oblasti, rovnako ako aj na právo Európskej únie.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Úvahy, články, návrhy

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.