Prečo potrebujú sudcovia etické pravidlá, alebo reakcia na otvorený list Združenia sudcov Slovenska prezidentovi Slovenskej republiky.

Názory všetkých sudcov sa zhodujú v tom, že za veľkým problémom slovenského súdnictva spočívajúcom v dlhodobej neprimeranej zaťaženosti sudcov, finančne podhodnotenej súdnej administratíve a chaotickej legislatíve je zodpovednosť výkonnej a zákonodarnej moci. S obsahom otvoreného listu Združenia sudcov Slovenska prezidentovi Slovenskej republiky Andrejovi Kiskovi v tejto časti možno len súhlasiť.

Tento stav je výsledkom dlhoročného riadenia slovenskej justície politickou mocou, na čom súčasný prezident Slovenskej republiky nemá žiadny podiel. Nespochybňujem, že je dôležité, aby 17 úspešných kandidátov vo výberovom konaní bolo čo najskôr zapojených do rozhodovacieho procesu; ale v balíku problémov, s ktorým sa dnes sudcovia boria to nie je kľúčová otázka.

Kľúčová je legitimita výkonu sudcovskej funkcie v spoločnosti, v ktorej sudcom neverí 74 % verejnosti, čo je vyššia nedôvera ako majú politici. Všetky európske štandardy sudcov pritom vnímajú ako základ fungovania právneho štátu a nezávislosti súdnej moci jej dôveryhodnosť a prirodzený rešpekt.  Ako je možné, že napríklad v severských krajinách Európy má justícia dôveryhodnosť vyššiu ako 80 %, hoci sa tam občania tiež trestajú, resp. sporia v súdnych sporoch? A ako je možné, že v úplne porovnateľných podmienkach má napríklad justícia v Čechách dôveryhodnosť vyššiu ako 50 % ?

Spomienkový príhovor - Juraj Majchrák

Dňa 14.4.2015 uplynú štyri roky, odkedy nás navždy opustil

 

JUDr. Juraj Majchrák.

 

Excelentný sudca, ktorý sa počas celého profesionálneho života snažil nielen dobre súdiť, ale najmä vytvoriť zo slovenskej justície skutočného garanta spravodlivosti a zákonnosti. Jeho prínos v historickom zápase po novembri 1989 vybudovať zo slovenských súdov a sudcov tretiu moc v štáte je nezmazateľný.

 

V roku 2014 sa v slovenskej justícii stali významné udalosti, ktoré ukončili dlhé obdobie vedenia justície Štefanom Harabinom a otvorili možnosti zmenám pre získanie dôveryhodnosti a rešpektu súdnej moci vo verejnosti. Ak by Juraj mohol byť pri tom, zvládli by sme tento medzník ľahšie. Podstatné však je, že nám ukázal cestu, ako tento cieľ dosiahnuť.

 

Juraj sa snažil žiť  v súlade so slovami v Modlitbe od Antoine de Saint – Exupéryho:

 

„Neprosím o zázrak Pane, ale o silu pre všedný deň....Daruj mi triezve poznanie, že ťažkosti, porážky, neúspechy a sklamania sú prirodzenou súčasťou života, že vďaka nim rastieme a dozrievame....Vnukni mi pravú chvíľu a pravé miesto, kde môžem zanechať balíček dobra, slovami či bez slov.....Nedaj mi to čo si želám, ale to čo potrebujem. Nauč ma umeniu malých krokov.“

 

Ďakujeme Juraj, že sme mohli s Tebou prežiť kus života, za Tvoju prácu a myšlienky, ktoré si tu zanechal...

 

 združenie Sudcovia „Za otvorenú justíciu“

Spomienka na Juraja Majchráka na video zázname: http://www.zoj.sk/sk/component/videoflow/?task=cats&id=17&cat=22&sl=cats&Itemid=127&layout=simple

Nový systém elektronických kolkov na súdoch - kto na ňom profituje?

Milé kolegyne, kolegovia!

     Nerozumiem sa celkom novému systému po stránke výkonu (teda ESS)  ale ako účtovníčku súdu ma zaráža systém, ktorý sa zavádza po stránke financií (eKolok a IS PEP)a chcem upozorniť na jeho nezmyselnosť  konkrétne v rezorte spravodlivosti.       

     Už vyše desať rokov ako hodinky funguje veľmi dobrý systém Štátnej pokladnice, ktorý určite stál tiež nemalé prostriedky, ale jeho používanie na spravovanie štátnych finančných prostriedkov dáva zmysel, pretože štát priamo na účtoch v pokladnici spravuje svoje finančné prostriedky, nemusí  komerčným bankám platiť za finančné operácie, ani sa doteraz  komerčné banky neobohacovali na úkor štátnych financií, pretože peniaze uložené v komerčných bankách sú na účtoch len papierovo, v skutočnosti ich banky využívajú a získavajú z takto uložených prostriedkov  úroky a iné príjmy, napr. z poplatkov.

Praktické skúsenosti pri výbere sudcov (reflexia člena výberovej komisie)

JUDr. Ján Hrubala, Špecializovaný trestný súd

 

O výbere na akúkoľvek pozíciu (povolanie) možno hovoriť v zásade z dvoch hľadísk – treba zadefinovať

  • čo (koho) hľadám (kritériá)
  • ako to (ho, ju) hľadám (postup)

 

Vzhľadom k štruktúre konferencie, poznajúc obsah príspevkov predrečníkov, sa budem venovať hlavne „postupu“, ako to v praxi prebieha v Slovenskej republike, snažiac sa pomenovať viaceré nástrahy pomerne striktne zošnurovaného výberového konania, ale na úvod si dovolím niekoľko poznámok aj ku kritériám. Tiež si dovolím požiadať o toleranciu k menej akademickému štýlu tohto príspevku – niekedy sa mi zdá, že veci povedané „bez obalu“ lepšie vystihujú situáciu a dávajú lepší obraz o skúmaných procesoch.

 

Odpoveď na prvú odrážku z úvodného odseku dáva väčšinou zdravý rozum. Ak hľadáme inštalatéra, zrejme nebude rozhodujúcim kritériom pri výbere pohľad uchádzača na riešenie krízy na Ukrajine, ani jeho názor na estetickú úroveň kuchynských, či iných doplnkov domácnosti. Ak hľadáme asistentku alebo asistenta do kancelárie, ich vnímanie sveta z hľadiska estetiky už môže hrať významnejšiu úlohu, avšak predsa len vlastnosti ako adaptabilita, flexibilita pri riešení rôznych situácií a počítačové zručnosti zohrajú pri výbere dôležitejšiu úlohu. Čo povedať k sudcom a sudkyniam a kritériám, ktoré treba skúmať. Stačí zdravý rozum? Treba k tomu konferencie, štúdie, výskumy, analýzy... zákony a vyhlášky? Účastníkov konferencie o výbere sudcov zrejme sklamem, ale moja odpoveď je v princípe jednoznačná. Stačí a netreba. Hoci „stačil by a nebolo by treba, KEBY ... je vzhľadom k realite lepšia odpoveď (nešťastné „keby“ – keby nebolo „keby“, zrejme by nebolo ani právo a väčšina z nás by musela robiť niečo užitočnejšie ako obžalúvať, súdiť, obhajovať...). To „KEBY“ je, bohužiaľ, dôležité. 

Moje a naše dojmy zo štrajku...

Moje milé kolegyne a kolegovia,

dovolím si Vám napísať pár slov,  mojich myšlienok a dojmov.

Zažili sme netradičnú akciu, ktorá sa uskutočnila v našej slovenskej justícii – štrajk justičných zamestnancov.  Keby  mi  toto bol povedal niekto pred pár rokmi, že budeme musieť prikročiť k takémuto kroku,  tak fakt ma prejde mráz po chrbte a povedala by som, že to určite nebude možné... ! 

A minulý štvrtok sme na našom milom malom Slovensku museli zažiť takúto akciu.  Bola to veľmi náročná a odvážna akcia.  Neuverila by som tomu, že až takto  ďaleko môže zájsť táto situácia,  nepochopenie  nášho  rezortu o našej zúfalej situácii, rezortu o ktorom je predstava tej najvyššej spravodlivosti.

Keď sme tam  stáli v tom mraze, tak som čítala na transparentoch, napríklad : „Toto sa môže stať iba na Slovensku“, alebo  „Nespravodlivá spravodlivosť“. Ja osobne som z toho mala traumu, že toto musíme prežívať, niečo dokazovať a  „vykrikovať“. Tie  emócie boli tak silné, že keď sme vošli dnu do budovy, pretože nám bola veľká zima, a čakali sme na pána ministra,  tak justičná stráž a polícia  tak spozornela ,...  vtedy som pochopila, že majú z nás strach !  Z nás, zamestnancov justície, ktorý poctivo pracujú pre tento štát a dožadujú sa svojich práv. No neuveriteľné!  Dokonca  poznámka Markízy ma šokovala:  „Rozvášnený dav vtrhol do budovy Ministerstva spravodlivosti“.   Poviem Vám všetkým, nechcem zažívať takéto stavy, takéto emócie, preboha Vás prosím, uvedomte si to! My, všetci  radoví zamestnanci justície sa cítime úplne vyčerpaní, zdegradovaní, úplne morálne zranení.

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Úvahy, články, návrhy

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.