Úvahy k ústave, ústavnému zákonu a sudcovským previerkam

| Juraj Babjak, sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici, bývalý sudca Ústavného súdu |

Pokiaľ ústavný zákon ustanovuje nový dôvod pre odvolanie sudcu a osobitný spôsob konania, mal by tento dôvod definovať, umožniť jeho aplikáciu selektívne a nie plošne, a to v rámci konania spĺňajúceho základné ústavné garancie – lebo v opačnom prípade môže dôjsť k neakceptovateľnému prelomeniu ústavnej zásady sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.

                            I. Ústavným zákonom č. 161/2014 Z. z. zo 4. júna 2014, účinným od 1.septembra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. („ústava“) v znení neskorších predpisov („ústavný zákon“), bol ustanovený nový pojem „predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne“ (ďalej aj „sudcovská spôsobilosť“), ako aj konanie, týkajúce sa jeho preverovania.

            O splnení alebo nesplnení požiadavky sudcovskej spôsobilosti, ktorá sa vzťahuje ako na kandidáta na vymenovanie za sudcu („kandidát“), tak aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 1.septembrom 2014 („sudca“), prijíma stanovisko Súdna rada Slovenskej republiky („Súdna rada“), na základe podkladov od štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností a vyjadrenia kandidáta  alebo sudcu (čl.141a ods.9 resp. čl.154d ods.1 ústavy).

            Splnenie požiadavky sudcovskej spôsobilosti je nevyhnutným predpokladom pre vymenovanie kandidáta za sudcu (čl.145 ods.2 ústavy) a tiež aj pre ďalšie pôsobenie sudcu po 1.septembri 2014.

            Podľa čl.154d ods.1 ústavy: „Predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, sa vzťahujú aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014. O prijatí stanoviska o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti podľa prvej vety sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014 rozhoduje na základe podkladov od štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností a vyjadrenia sudcu Súdna rada Slovenskej republiky uznesením. Podrobnosti o rozhodovaní Súdnej rady Slovenskej republiky o prijatí stanoviska o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, vrátane spôsobu vyjadrenia sudcu k podkladom, ustanoví zákon.“

            Ak sudca v zmysle čl.154d ods.2 a 3 ústavy ( po tzv. plošných „sudcovských previerkach“) sudcovskú spôsobilosť nespĺňa, ide o dôvod pre jeho odvolanie prezidentom republiky podľa druhej vety čl.147 ods.1 ústavy („Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky odvolá aj sudcu, ktorý nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, na základe právoplatného uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky podľa čl.154d ods.1 alebo na základe právoplatného rozhodnutia ústavného súdu, ktorým sťažnosť podľa čl.154d ods.2 zamietol“).

Pokora (odkaz Jánovi Mazákovi)

„Sudca stíhaný za list prezidentovi, sudkyňa stíhaná za svedeckú výpoveď, sudca stíhaný za trestné oznámenie, sudcovia, ktorí preukázateľne majú povesť svedomitých sudcov stíhaní za prieťahy a najnovšie sudca stíhaný za podanie sťažnosti. Prvý podľa navrhovateľa nemal vôbec písať, druhá nemala vôbec vypovedať, tretí klamal a zavádzal (za krivé obvinenie však stíhaný nie je), štvrtí nestíhajú načas vybavovať veci, posledný sa sťažuje na nesprávny úrad. Čo ich spája? Majú vlastný názor, verejne ho prezentujú, a ten je na mnohé veci iný, než názor (vtedy) mocných...“ („Zverejňovať“ - www.sudcovia.sk uverejnené 31. januára 2010)

„Snahu kompetentných orgánov postihovať sudcov za verejne vyslovené názory na pomery v justícii považujeme za ďalší zo signálov, ktorý ohrozuje slobodnú diskusiu o stave slovenského súdnictva. V takomto prostredí sa nám pracuje zle a preukázateľne rastúca nedôvera verejnosti voči justícii nás úprimne mrzí. O príčinách tohto stavu je potrebné slobodne diskutovať a atmosféra strachu, v ktorej sudca nemôže vysloviť hoc aj kontroverzný a provokujúci názor, je odrazom neslobody ducha.

Mať slobodného ducha je nielen právom, ale aj povinnosťou sudcu. Mať slobodného sudcu je právom občana.“ (Prehlásenie „Päť viet“, zverejnené 26. septembra 2009)

V prvom prípade osud piatich kolegov, ktorých sa disciplinárne stíhania týkali, v druhom prípade osud 116-tich kolegov, ktorí prehlásenie podpísali. Nakoniec to nedopadlo s nimi až tak zle (niektorí sa stali členmi Súdnej rady, radia prezidentovi...) a pevne verím, že to už predýchali aj tí, ktorí boli kritizovaní za „nesprávne názory“ podpísaním Piatich viet napríklad v rámci kariérneho postupu odobrovaného Súdnou radou. Čo však má toto spoločné s pokorou a prečo odkaz Jánovi Mazákovi?

Poradca prezidenta a človek s nespochybniteľnými aj sudcovskými skúsenosťami Ján Mazák v rozhovore pre SME uverejnenom dňa 20.6.2014 v súvislosti s „previerkami spôsobilosti sudcov “ povedal, že z ich strany „nezaznamenal žiadnu podstatnejšiu zmienku o pokore, sebareflexii, sebakritike, slove o potrebe vnútornej očisty“. Predpokladám, že viem, akú pokoru a sebareflexiu mal na mysli a chápem ho. Len mi nie je jasné, od koho ju čakal (vinník sa korí málokedy). 

Ad.: Ústavou na (ne)závislých sudcov (21. 5., 25. 5.)

Píše Ľudmila Babjaková,
bývalá sudkyňa a bývalá členka Súdnej rady

Predkladatelia síce o navrhovaných zmenách v justícii informujú inak, ale ich aktuálne návrhy na preverovanie sudcov sú identické s pôvodnými.

Juraj Hrabko v príspevku uvádza, že po avizovaní nesúhlasu KDH s bezpečnostnými previerkami všetkých sudcov sa  našiel náhradný termín a  politici sa ich rozhodli premenovať na „preverenie odbornej spôsobilosti sudcov na výkon sudcovskej funkcie“.

Predseda KDH Ján Figeľ vo svojom stanovisku tvrdí, že „na rokovaní o písomnom návrhu Smeru 20. februára  ... KDH definovalo päť podmienok a zmien v justícii, ktoré považuje za rozhodujúce. Všetky boli postupne negociované a naplnené“.

Časové súvislosti a obsah

O previerkach sudcov sa skutočne začalo hovoriť v priebehu prezidentskej kampane začiatkom februára  – pôvodne len u nastupujúcich sudcov, neskôr aj u všetkých činných sudcov.

Komunikované to bolo ako „bezpečnostné previerky“ – hoci v návrhu poslaneckého návrhu zmeny ústavy, ktorý sa následne zverejnil (ešte v ňom nebolo ústavne zakotvené manželstvo), sa v čl. 154d uvažovalo s „preverovaním splnenia predpokladov sudcovskej spôsobilosti“  všetkých činných sudcov.

Bezpečnostné previerky sudcov - občiansky názor

Komu poslúžia bezpečnostné previerky sudcov ?

Podľa zámerov predsedu Vlády SR Róberta Fica je vraj potrebné prijať opatrenia k vyššej efektivite a očiste súdnictva. V balíku návrhov pre zásadné zmeny v súdnictve pripraveného za asistencie ministra spravodlivosti Tomáša Boreca je aj zámer realizovať bezpečnostné previerky všetkých sudcov na Slovensku (vraj ich je 1400).

Plánované a plošné zavedenie bezpečnostných previerok sudcov pokladám za nerešpektovanie tretej moci v štáte, za prejav arogancie  vládnucej moci – strany Smer – SD. Tieto retroaktívne opatrenia len dokazujú, v prospech koho sa majú vykonať, kto má skutočnú moc a komu má každý „zachránený“ sudca ďakovať za prejavenú dôveru, že môže pokračovať vo svojej práci.

Ako občan Slovenskej republiky, ktorý sa zaujíma o problematiku súdnictva si uvedomujem, že bezpečnostné previerky sudcov neprispejú k odstránenou problémov v justícii, pretože na základe nich má o sudcoch rozhodovať Súdna rada SR, ktorá je už teraz zložená, až na malé výnimky, z prívržencov súčasného predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabína,  blízkeho vládnucej strane a premiérovi Ficovi. Pochybnosti mám aj o objektívnosti previerok sudcov a obávam sa, že ich budú vykonávať iba ľudia loajálni vládnucej strane, ktorí v strachu o udržanie si svojich pracovných miest budú plniť iba to, čo sa od nich bude žiadať, aby sa výkonná moc mohla zbaviť nepohodlných sudcov. Obávam sa, že bude možné viesť zákulisné intrigy, na koho zo sudcov je potrebné ukázať ako na toho, kto má všetky „znaky čarodejnice“. Možno to budú práve tí sudcovia, ktorým záleží na dobrom mene justície a ktorí na nedostatky v nej poukazujú.

Politici vládnej strany asi nemajú záujem dôsledne rešpektovať oddelenie vládnej moci od moci súdnej. Preto našli „demokratickú“ cestu ako dosiahnuť vplyv vládnej moci na súdnu moc tak, aby to vyzeralo, že je všetko v poriadku a hlavne, že  je to v záujme verejnosti. Predpokladajú, že verejnosť očistu súdnictva zrealizovanú formou zavedenia bezpečnostných previerok podporí tým, že sa ani na ochranu sudcov neozve. A vlastne, ako by mala verejnosť pomáhať sudcom, keď justícia je neustále bombardovaná médiami pre jej údajnú neschopnosť, ale neraz aj tými, ktorí by skutočné problémy justície mali efektívne riešiť. Zároveň však je tu aj iný problém. Ako má verejnosť vstúpiť do debát s politikmi, aby spoločne diskutovali o pozitívnych zmenách v justícií? Má verejnosť k tomu nejaký účinný nástroj (noviny, rozhlas, televíziu, občianske združenia a podobne)?  Nemá !  Ak sa bežným občanom niečo nepáči, ak nie sú spokojní s vládnutím tých, ktorým dali svoj mandát, tak majú možnosť len si počkať na ďalšie parlamentné voľby.

Aktuálny návrh poslancov SMERu a KDH o previerkach sudcov, máj 2014

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

poslanca/poslancov ...

k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona,  ktorým  sa  mení  a  dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 922)

1. V čl. I sa vkladajú nové body 1 až 4, ktoré znejú:

1. V § 5 ods. 1 písmeno d) znie:

„d) je bezúhonný,“.

2. V § 5 ods. 1 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie:

„e) spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne,“.

Doterajšie písmená e) až h) sa označujú ako písmená f) až i).

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Úvahy, články, návrhy

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.