Náš najskúsenejší politik nám ukazuje odvrátenú stranu politiky.

Je pred nami druhé kolo prezidentských volieb a ja u bežných ľudí vnímam dosť veľkú  ľahostajnosť a skepsu prameniacu z množstva sklamaní z politikov, ktorí pred voľbami nešetria sľubmi, ktoré väčšinou nesplnia, alebo len čiastočne. V súvislosti s prezidentskými voľbami z úst kandidáta na funkciu prezidenta republiky, pána Róberta Fica veľa počúvame, že je pripravený pre Slovensko, že má politické a štátnické skúsenosti, pričom podľa jeho názoru jeho súper vo volebnom ringu, pán Andrej Kiska, v tomto smere veľmi zaostáva.

Ani dvadsať rokov pôsobenia v politike ešte neoprávňuje žiadneho politika na chválenie sa a vystatovanie.  Dosť politikov ani za veľmi dlhú dobu pôsobenia v politike veľa toho pre našu republiku a jej občanov neurobili, mnohí si nestihli osvojiť ani základy politickej kultúry. Ani kandidátovi na prezidenta Slovenskej republiky pánovi Róbertovi Ficovi viac ako dvadsaťročné pôsobenie v politike asi ešte neposkytlo dosť skúseností (alebo ide o politickú deformáciu?) na to, aby sa nedopustil takého veľkého politického amaterizmu, akým je spôsob, ktorým strana SMER na čele s ním, v súčasnosti presadzuje legislatívne zmeny týkajúce sa súdnictva.

K napísaniu tohto článku ma inšpirovalo Vyhlásenie nezávislej sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu ( ZOJ ). Toto vyhlásenie priamo reaguje na to, čo si predsavzal pred prezidentskými voľbami riešiť kandidát na prezidenta pán Róbert Fico v oblasti súdnictva a na podnet ktorého sa začal proces prípravy legislatívnych zmien týkajúcich sa súdnej moci na Slovensku. Príslušné návrhy sú už v Národnej rade SR na prerokovanie a schválenie.  Z otvoreného listu sudcov vyplýva, že k legislatívnym návrhom neboli robené žiadne spoločné odborné diskusie zo sudcami, že k snahám výkonnej a zákonodarnej moci nezaujala žiadne stanovisko Súdna rada SR a ani sudcovské rady. Vyhlásenie sudcov jednoznačne hovorí o tom, že je neprijateľné, aby boli zavedené bezpečnostné previerky sudcov a aby bola daná možnosť ich odvolania inak, ako v rámci riadneho disciplinárneho a trestného konania. Sudcovia majú svoje pripomienky aj k spôsobu kreovania súdnej rady. Je zaujímavé, že za jediný pozitívny krok pokladajú návrh zmeny na oddelenie predsedu Najvyššieho súdu SR a predsedu Súdnej rady SR.

Názor skúsenej sudkyne a mladého právnika

| ilustračné foto: Leo |

K prieskumu verejnej mienky na tému ,,Postoj verejnosti k súdnictvu“ a k stanovisku  ZOJ k pripravovaným zmenám j súdnictve.

Prieskum vykonala agentúra Fokus   prostredníctvom vyškolených anketárov metódou štandardizovaných rozhovorov „face to face interviews“. Táto  metóda je stále najčastejšie používaná kvantitatívna metóda  výskumu. Rozhovory môžu byť vedené v domácnosti respondenta, alebo na pracovisku, v halách, dokonca na ulici. Teda nie poštou pomocou dotazníkov, alebo telefonicky.

Výberové znaky respondentov: pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť, veľkosť sídla, región.

Výsledok  vykonaného prieskumu v skratke spočíva v zistení, že súdy sú nedôveryhodné lebo sú skorumpované, konajú dlho, sú zlé zákony nie súdnictvo.

Možno som zle pozerala, ale nezistila som údaj o tom, aké otázky boli respondentom kladené, či anketár  zisťoval prameň znalosti respondenta  o súdnictve z vlastnej skúsenosti, zo skúsenosti príbuzného, priateľa, alebo nemá žiadnu takú skúsenosť, o výkone súdnictva má vedomosti a znalosti len z médií.

Dobrá správa – zásada modernej verejnej správy

Odborný článok - JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD, sudkyne Najvyššieho súdu SR.

Dobrá správa – zásada modernej verejnej správy

Prílohy:
Stiahnuť tento súbor (BSA_12_web.pdf)BSA_12_web.pdf[ ]737 Kb

Názory sudcov na pripravované reštrikcie vlády v súdnictve

Milí kolegovia,

Nechcem Vás oberať o Váš pracovný čas, ale nedá mi.

Dnes ráno som si ľahol kvôli práci spať až o 03.15 hod. a po 3 hod. spánku som vstal a prečítal článok komentátora denníka Pravda Petra Javůrka, ktorý vyšiel v denníku Pravda dňa 21.01.2014 s názvom „Korene nedôvery“. Z tohto článku vyberám jednu vetu, ktorá ma osobne dosť zdrvila: „Lenivé, úplatné, nekompetentné a nedôveryhodné súdy sú pre našu demokraciu rovnako zhubné, akoby boli zhubné zlé zákony.“ Ak ide o moju kompetentnosť a odbornosť, túto môžu posúdiť iní, ktorí právu na rozdiel od pána Javůrka rozumejú. Žiadnej odôvodnenej a erudovanej kritike som sa nikdy nebránil. Čo sa týka mojej dôveryhodnosti, túto môžu posúdiť účastníci mojich konaní, prípadne ich zástupcovia.

Osobne ma však veľmi zasahuje, ak niekto globalizuje justíciu hodnotením o jej úplatnosti a lenivosti. Nikdy som nezobral žiaden úplatok a ani som nepožíval žiadnu neoprávnenú výhodu a tak ma psychicky ubíja, ak ma niekto označuje za skorumpovaného. Neznesiem už, aby ma niekto hodnotil ako lenivca, ak sa snažím moju prácu vykonávať čo možno najlepšie, pričom jej obetujem veľké množstvo času na úkor môjho zdravia, rodiny a súkromného života. Stalo sa u mňa pomaly pravidlom, že mimo pracovnej doby, ktorú trávim zásadne na pracovisku (takmer 10 hodín denne), pracujem ešte pomaly každý večer a jeden deň cez víkend, pričom mám nevyčerpanú dovolenku z minulého roku skoro v plnom rozsahu (dokonca som v čase čerpania dovolenky pred Vianocami tohto roku bol v práci a pracoval) a doposiaľ som nikdy nebol PN, hoci som mohol a aj napriek chorobe som pracoval.

Pýtam sa, dokedy sa bude takto verejná mienka ovplyvňovať takýmito všeobecnými hodnotiacimi úsudkami samozvaných „nezávislých komentátorov“ financovaných politicko-ekonomickou loby? Nechcem týmto vôbec bagatelizovať závažné problémy v justícii, ale ak si priemerný Slovák, ktorý možno v celom svojom živote neprišiel do kontaktu so súdmi, prečíta takéto komentáre, ktoré sa denno-denne nachádzajú v masovokomunikačných médiách, ani sa nedivím, že justícia má vo verejnosti až také zlé meno, ako má.

Ďakujem za pozornosť.

Problém 65-ročných sudcov

To, že sudcovia sú menovaní doživotne, je jednou zo záruk ich nezávislosti. Samozrejme to neznamená, že každý sudca musí súdiť až do smrti. Kedykoľvek v priebehu výkonu funkcie sa sudca  môže funkcie vzdať. Môže – ale ako každý iný občan tiež nemusí – tak urobiť aj  pri splnení podmienok na starobný dôchodok, ale vtedy okrem vzdania sa funkcie môže využiť aj možnosť prerušenia výkonu funkcie. To mu okrem zachovania určitého statusu a pocitu  spolupatričnosti k sudcovskému stavu napr. umožní aj to, aby sa  za určitých okolností na určitý čas  ešte ujal výkonu funkcie sudcu.

     Dokedy teda môže sudca súdiť?

     V zásade by malo platiť, že sudca môže súdiť dovtedy, kým mu to jeho zdravotný stav dovolí, kým je schopný spracovať všetko, čo výkon sudcovskej funkcie vyžaduje – jednoducho: kým je plnohodnotným sudcom. V každom kolektíve sudcov sú významným  prínosom starších sudcov ich skúsenosti, ktoré sa dopĺňajú so schopnosťou mladých   pružnejšie spracovať  požiadavky dnešnej doby. Každý človek je iný a to, dokedy je vo svojej profesii schopný podávať plnohodnotný výkon, je veľmi individuálne. Ideálne by bolo, keby to každý  dokázal sám rozpoznať a objektívne posúdiť. Aj u sudcov sa tak prirodzene deje. Zákon však musí počítať aj s riešením toho, keď tomu tak nie je a keď je nutné sudcu odvolať.

     Právo odvolať sudcu ústava zverila prezidentovi. V čl. 147 ústava rozlišuje, kedy tak prezident urobiť musí (taxatívny výpočet prípadov v ods. 1 – okrem iného aj z dôvodu, že sudca  bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin) a kedy tak urobiť môže (podľa ods. 2 písm. b/ aj vtedy, keď dosiahol vek 65 rokov). V oboch prípadoch tak robí na návrh Súdnej rady, ktorá postupuje podľa § 18 ods. 3  zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich.

     Pôvodne Súdna rada v tejto záležitosti  rozhodovala tak, že len konštatovala, ktorí sudcovia dosiahli vek 65 rokov a že  boli splnené podmienky ustanovenia §-u 18 ods. 2  zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich (napr. uznesenie č. 89 zo 4.12.2007); od roku 2008 rozhoduje tak, že „predkladá prezidentovi v zmysle č. 141a ods. 4 ústavy a § 18 ods. 3 zák.č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich návrh týkajúci sa sudcov, ktorí dosiahli 65 rokov „ (napr. uznesenie č. 134 z 18.7. 2013).

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Dokumenty Úvahy, články, návrhy

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.