Aktuálna informácia z disciplinárnych konaní k 30.1.2011  voči sudcom:

1. Peter Paluda
2. Stanislav Sojka
3. Anna Benešová
4. Angela Balázsová
5. Milan Růžička
6. Jana Dubovcová
7. Darina Kuchtová
8. Miroslav Gavalec
9. Juraj Kliment
10. Peter Hatala
11. Jozef Kandera
12. Juraj Majchrák
13. Juraj Babjak
14. Kristína Glezgová



Súvisiaca platná právna  úprava ustanovenia  § 22 zákona č. 385/2000 Z.z.  o sudcoch a prísediacich,  najmä:
z ods. 7:“ sudca, ktorému je dočasne pozastavený výkon funkcie, má odo dňa pozastavenia nárok na plat vo výške 30 % základného platu. Takto poskytnutý plat sa zvyšuje o 10 % základného platu na každé vyživované dieťa, najviac však do výšky 50 % základného platu.“
ods. 8:“ Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu zaniká dňom právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania, rozsudku alebo rozhodnutia disciplinárneho súdu; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol sudcovi dočasne pozastavený výkon funkcie, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bolo sudcovi za konanie, pre ktoré mu bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu.“
ods. 9: „ Ak dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu zanikne podľa ods. 8, doplatí sa sudcovi rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený. Ak je dočasné pozastavenie výkonu funkcie zrušené podľa ods. 5 alebo 6 alebo ak sa dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu skončí uplynutím lehoty podľa ods. 4, doplatí sa sudcovi rozdiel platu po právoplatnosti rozhodnutia podľa ods. 8; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol sudcovi dočasne pozastavený výkon funkcie, úmyselným trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak bolo sudcovi za konanie, pre ktoré mu  bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, uložené disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu.

1. sudca Peter Paluda, Najvyšší súd SR

Na návrh Súdnej rady SR zo dňa 8. septembra 2009 je disciplinárne stíhaný za podanie trestného oznámenia na predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina a za názor vyslovený v novinách. Súdna rada, ktorej predsedom je predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, toho istého dňa prijala uznesenie o dočasnom pozastavení výkonu jeho sudcovskej funkcie.

Sudca podal proti uzneseniu Súdnej rady SR rozklad a súčasne aj správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave. O týchto podaniach doposiaľ nebolo rozhodnuté, pričom Súdna rada o rozklade odmietla rokovať a rozhodnúť vôbec, hoci takýto postup sudcovi priamo vyplýva z právneho názoru Ústavného súdu SR, uvedenému v jeho uznesení, ktorým odmietol prijať ústavnú sťažnosť sudcu proti rozhodnutiu o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu.

Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až po 6 mesiacoch, 10. marca 2010 a bolo odročené pre námietku zaujatosti vznesenú sudcom voči jednej zo sudkýň disciplinárneho senátu založenej na jeho všeobecnej námietke, že o jeho disciplinárnom postihu nemôže rozhodovať žiaden z disciplinárnych sudcov menovaných a odvolateľných Súdnou radou SR, ktorá podala voči nemu disciplinárny návrh, pretože má právomoc kreovať a odvolávať disciplinárne senáty a ich sudcov.

Navrhovateľ v podanom disciplinárnom návrhu navrhuje uložiť mu najprísnejší trest, odvolanie z funkcie sudcu, hoci skutky, z ktorých je podľa navrhovateľa podozrivý, nie sú skutkami, ktoré sú podľa zákona nezlučiteľné s výkonom sudcovskej funkcie a len pre takéto skutky môže byť podľa Ústavy sudca odvolaný z funkcie. Sudca má stále pozastavený výkon funkcie a čaká na rozhodnutie disciplinárneho súdu.

2. sudca Stanislav Sojka, Okresný súd Michalovce

Predseda Okresného súdu v Michalovciach Jozef  Soročina na sudcu podal dňa 3.6.2008 disciplinárny návrh na základe písomného podnetu advokáta JUDr. Kusa, pre dôvodné podozrenie, že mal sprístupniť obsah odvolania  podaného v trestnej veci, o ktorej mal rozhodovať,  a to  známym sudcom, prokurátorom, sudcovskej rade  pri OS Michalovce  a JUDr. Danielovi Lipšicovi. Odvolanie podal v trestnej veci  advokát JUDr. Kus potom, čo sudca v trestnej veci v roku 2007 (v ktorej obžalovaných z pašovania cigariet zastupoval  JUDr. Kus) nevyhovel návrhu JUDr. Kusa na oslobodenie obžalovaných a uznal ich vinnými. Advokát v odvolaní proti rozsudku uviedol, že nie je vhodné, aby tento sudca vykonával funkciu na trestnom úseku. Sudca o tomto útoku advokáta informoval sudcovskú radu Okresného súdu Michalovce. Nie je pravdou, že sudca  sprístupnil odvolanie nepríslušnej osobe. Predsedom súdu bol následne preradený z trestného úseku.

Uvedené disciplinárne previnenie navrhovateľ pôvodne v návrhu kvalifikoval ako závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 zákona o sudcoch. Až po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty navrhovateľ právnu kvalifikáciu „doplnil“ aj o ustanovenie § 116 ods. 2, pre ktoré je možné  sudcovi pozastaviť výkon funkcie a odvolať ho z jeho funkcie.

Sudca sa s opisom svojho problému obrátil na prezidenta republiky, ktorý list zaslal predsedovi súdu, aby sa ku nemu vyjadril.  Predseda súdu poslal prezidentov list  advokátovi Kusovi a ten podal Súdnej rade SR podnet, aby pre napísanie listu prezidentovi sudcu disciplinárne stíhala. Súdna rada podnetu advokáta nevyhovela, na čo dňa 9.4.2009 predseda súdu podal na sudcu ďalší návrh na začatie disciplinárneho konania  pre predmetný list prezidentovi a návrh odôvodnil okrem iného tým, že  „je predsa v zásadnom rozpore s povinnosťami sudcu a jeho etikou, aby vypisoval čo i len prezidentovi republiky“.

Minister spravodlivosti Štefan Harabin dňa 10.6.2008 svojím rozhodnutím dočasne pozastavil sudcovi výkon jeho funkcie. Disciplinárny návrh bol sudcovi doručený až 6 mesiacov po pozastavení výkonu funkcie.

Sudca požiadal Súdnu radu SR o zrušenie rozhodnutia ministra spravodlivosti, avšak súdna rada  svojim rozhodnutím z 2.7.2008 jeho návrhu nevyhovela.

Sudca vyčerpal všetky prostriedky vnútroštátneho práva na svoju ochranu, pretože Krajský súd v Bratislave zastavil konanie o žalobe sudcu o preskúmanie zákonností rozhodnutí ministra spravodlivosti a súdnej rady, Najvyšší súd SR toto rozhodnutie potvrdil a Ústavný súd SR odmietol sudcovu sťažnosť pre porušenie jeho ústavných práv. Sudca  preto podal sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva.

Prvé pojednávanie v disciplinárnom konaní sa konalo o 8 mesiacov po podaní návrhu disciplinárnemu súdu a súd rozhodol vo veci až rozsudkom zo dňa 21.10.2009 tak, že sudcu oslobodil spod prvého disciplinárneho návrhu a uznal vinu sudcu zo závažného disciplinárneho previnenia pre druhý skutok - za napísanie listu prezidentovi republiky. Uložil mu disciplinárne opatrenie zníženie funkčného platu o 50 percent na obdobie 6 mesiacov. Proti rozsudku vo výroku o uznaní viny a uložení trestu sa sudca hneď po vynesení rozsudku odvolal. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

Navrhovateľ v podanom disciplinárnom návrhu navrhoval uložiť sudcovi najprísnejší trest, odvolanie z funkcie sudcu, hoci skutky, z ktorých je podľa navrhovateľa podozrivý, nie sú skutkami, ktoré sú podľa zákona nezlučiteľné s výkonom sudcovskej funkcie a len pre takéto skutky môže byť podľa Ústavy sudca odvolaný z funkcie.

Doba pozastavenia jeho činnosti trvala maximálne prípustnú dobu 2 roky, po uplynutí ktorej sa opätovne ujal svojej funkcie. Ministerka spravodlivosti Viera Petríková pozastavenie výkonu funkcie sudcu nezrušila napriek tomu, že bol uznaný vinným len za napísanie listu prezidentovi a bol mu uložený peňažný trest. Nový predseda Okresného súdu Michalovce JUDr. Stretavský vzal návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi späť v januári 2011.


3.sudkyňa Anna Benešová, Krajský súd Bratislava

Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave Gabriela Šimonová podala dňa 15.7.2008 na sudkyňu návrh na začatie disciplinárneho konania, pretože ako predsedníčka senátu v pridelených veciach údajne neumožnila na pojednávaniach 14.6.2007 a dňa 11.10.2007 účastníkovi konania vyhotoviť zvukový záznam z pojednávania. Predsedníčka súdu neskôr  rozšírila návrh na začatie disciplinárneho konania  podaním zo dňa 9.2.2009 o skutok , že v pridelenej veci na pojednávaní dňa 14.6.2007 nezaprotokolovala námietku zaujatosti účastníka a neodročila pojednávanie  za účelom predloženia spisu nadriadenému súdu na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti , a na tomto pojednávaní rozhodla v merite veci.

Minister spravodlivosti Štefan Harabin dňa  18.7.2008 svojím rozhodnutím dočasne pozastavil sudkyni výkon jej funkcie. Sudkyňa  septembri 2008  podala proti jeho rozhodnutiu rozklad, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté.

Sudkyňa  uviedla  vo svojich písomných vyjadreniach a aj na disciplinárnom pojednávaní, že   za podaním návrhu na začatie disciplinárneho návrhu voči nej bola snaha, aby jej bol dočasne pozastavený výkon sudcovskej funkcie a aby nemohla ďalej pokračovať v rozhodovaní  vo veciach, v ktorých  účastníkom konania bol vtedajší minister spravodlivosti  Štefan Harabin. Predsedníčka súdu pred podaním disciplinárneho návrhu podľa sudkyne  neprípustným spôsobom zasahovala  do rozhodovacej činnosti senátu v jednej z týchto vecí  v prospech vtedajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina. Sudkyňa poukázala aj na rozdielny prístup v posudzovaní totožného skutku (možnosti použitia zvukového zariadenia účastníkom  konania na pojednávaní) u iných disciplinárne stíhaných sudcov, ktorí nedostali žiadne, prípadne iba symbolické tresty.

K samotným disciplinárnym previneniam sudkyňa uviedla, že v oboch prípadoch účastníci požiadali o umožnenie nahrávania ešte pred začatím pojednávania, kedy zisťovala účasť predvolaných osôb a možnosti uzavretia mimosúdnej dohody  a v tomto štádiu im nahrávanie neumožnila. Tomu zodpovedá aj obsah súdneho spisu o priebehu pojednávaní. Keďže v priebehu ďalšieho pojednávania účastníci takúto požiadavku nevzniesli, pojednávanie prebehlo bez ďalšieho rozhodovania o povolení zvukového záznamu. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti, ktorá mala byť voči sudkyni vznesená na pojednávaní dňa 14.6.2008, z obsahu samotnej námietky vyplýva, že ju sťažovateľ podal až deň po pojednávaní, teda až 15.6.2008. Predsedníčka krajského súdu preto vzala proti sudkyni disciplinárny návrh v tejto časti späť.

Navrhovateľka v podanom disciplinárnom návrhu navrhovala uložiť sudkyni najprísnejší trest, odvolanie z funkcie sudcu, hoci skutky, z ktorých je podľa navrhovateľky podozrivá, nie sú skutkami, ktoré sú podľa zákona nezlučiteľné s výkonom sudcovskej funkcie a len pre takéto skutky môže byť podľa Ústavy sudca odvolaný z funkcie. Ministerka spravodlivosti Viera Petríková pozastavenie výkonu funkcie sudkyne nezrušila napriek tomu, že jej nebol uložený trest odvolania z funkcie sudcu, ale miernejší trest, preloženie na súd nižšieho stupňa. O podanom rozklade sudkyne  nerozhodla rovnako ako jej predchodca Štefan Harabin. Doba pozastavenia výkonu jej funkcie trvala maximálne prípustnú dobu 2 roky.
Prvostupňový disciplinárny senát rozhodol vo veci  v júli 2009, teda viac ako po roku od podania návrhu, sudkyňu uznal vinnou a preložil ju na súd nižšieho stupňa. Sudkyňa sa voči rozhodnutiu hneď odvolala. Odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil a preložil sudkyňu na súd nižšieho stupňa. Súdna rada SR následne preložila sudkyňu z Krajského súdu v Bratislave na Okresný súd Levice, ktorý je vzdialený 120 km od miesta bydliska sudkyne v Bratislave. Sudkyňa preto prerušila výkon funkcie a nastúpila do starobného dôchodku.

Sudkyňa odpracovala v justícii viac ako 37 rokov. Bola hodnotená ako jedna z najlepších a najvýkonnejších sudcov.

4. sudkyňa Angela Balázsová, Okresný súd Bratislava I

Predsedníčka Okresného súdu Bratislava I Gabriela Buľubašová podala na sudkyňu dňa 8.6.2009 návrh na začatie disciplinárneho konania pre svojvoľné rozhodnutie sudcu, ktoré je v rozpore s právom. V návrhu uviedla že nie je podávaný za účelom postihu za jej právny názor, resp. za rozhodnutie vo veci,  ale preto , že sudkyňa porušila svoje povinnosti súvisiace s vykonaním dokazovania a aplikáciou právneho predpisu  a štátu spôsobila škodu okolo 3 miliárd Eur. Z návrhu nevyplýva, aká je súvislosť medzi spôsobom vedenia dokazovania a tvrdenou škodou.

Minister spravodlivosti Štefan Harabin rozhodnutím zo dňa 9.6.2009 pozastavil sudkyni výkon funkcie. Proti rozhodnutiu nepodala rozklad. Začiatkom mesiaca júla 2009 požiadala Súdnu radu SR o zrušenie ministrovho rozhodnutia. Súdna rada jej žiadosti nevyhovela.

Disciplinárny súd prvého stupňa rozhodol vo veci dňa 24.2.2010, teda  po 9 mesiacoch od podania návrhu, tak, že ju uznal vinnou pre zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti sudcu, ktoré sú taxatívne vymenované v § 30 zákona o sudcoch a prísediacich a  upustil od uloženia disciplinárneho opatrenia. Z rozhodnutia súdu vyplýva, že bola uznaná vinnou z dôvodu, že si v rámci dokazovania nevyžiadala výpis z Depozitára cenných papierov. Sudkyňa uvádza, že vo veci vychádzala z nálezov Ústavného súdu SR, v ktorých sa konštatovalo vlastníctvo sporných akcií v prospech navrhovateľa a doplňovať dokazovanie o výpis z Depozitára cenných papierov považovala za nadbytočné. Proti rozhodnutiu podala odvolanie sudkyňa a aj navrhovateľka - predsedníčka súdu, v súčasnosti Helena Kožíková.

Navrhovateľka v podanom disciplinárnom návrhu navrhovala uložiť sudkyni najprísnejší trest, odvolanie z funkcie sudcu, hoci skutok, z ktorého je podľa navrhovateľky podozrivá, nie je  skutkom, ktorý je  podľa zákona nezlučiteľný s výkonom sudcovskej funkcie a len pre takéto skutky môže byť podľa Ústavy SR sudca odvolaný z funkcie.

Sudkyňa opätovne o zrušenie pozastavenia jej funkcie Súdnu radu nepožiadala,  pretože neverí v nestrannosť tohto orgánu, keďže predsedníčka súdu Helena Kožíková je aj členkou Súdnej rady. Ministerka spravodlivosti Viera Petríková pozastavenie výkonu funkcie sudkyne nezrušila napriek tomu, že disciplinárny súd upustil od jej potrestania. Po zmene vlády nová ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská dňa 3.8.2010 zrušila pozastavenie výkonu funkcie sudkyni, ktoré trvalo 14 mesiacov. Odvolací sud vo veci zatiaľ nerozhodol.

5. sudca Milan Růžička, Okresný súd Veľký Krtíš

Predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Ján Bobor podal na sudcu dňa 9.3.2009 návrh na začatie disciplinárneho konania, pretože v pridelenej exekučnej veci  nekonal v období od 18. augusta 1999 až do 18. apríla 2006 napriek tomu, že už 16.8. 1999 súdny exekútor doručil súdu námietky povinného.

Minister spravodlivosti Štefan Harabin rozhodnutím zo dňa  9.3.2009 dočasne pozastavil sudcovi výkon jeho funkcie. Dňa 24.3.2009 sudca požiadal Súdnu radu SR o zrušenie rozhodnutia ministra, avšak súdna rada jeho návrhu nevyhovela.  Súdna rada nevyhovela ani jeho opakovanému návrhu zo dňa 9.6.2009 o zrušenie rozhodnutia ministra spravodlivosti.  Podanie, ktorým mu súdna rada toto rozhodnutie oznámila podpísal predseda súdnej rady  Štefan Harabin, ktorý predtým ešte vo funkcii ministra spravodlivosti o pozastavení výkonu funkcie sudcu rozhodol.

Sudca  sa v disciplinárnom konaní bráni tým, že z obsahu súdneho spisu a zo  súdneho registra  vyplýva, že námietka povinného dňa 16.8.1999 súdu podaná nebola, pretože nie je v súdnom registri zaregistrovaná. Do spisu bola zažurnalizovaná až v roku 2006. Od r. 2004 o námietkach v exekučných konaniach podľa rozvrhu práce rozhodovali vyšší súdni úradníci a nie sudcovia. Sudca poukazuje aj na to, že po celú dobu od roku 1999 účastníci konania  nepodali sťažnosť na to, že súd nekoná o námietke povinného. Exekútor takúto sťažnosť podať nemôže pretože nie je účastníkom konania. Vo veci navyše neboli zistené prieťahy ani previerkovou činnosťou predsedu súdu, ani revíznym orgánom a ani žiadny iný oprávnený orgán (Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd) nekonštatoval v tejto veci prieťahy. Taktiež nebola spôsobená žiadna škoda.

Sudca bol predsedom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši od roku 1993 do roku 2006, kedy ho Štefan Harabin krátko po svojom nástupe do ministerskej funkcie z funkcie predsedu súdu odvolal bez udania dôvodu. V období rokov 2005 až 2010 pôsobil ako externý člen pedagogického zboru Justičnej akadémie. Pracovné hodnotenia sudcu boli vždy vysoko pozitívne.

Návrh na začatie disciplinárneho konania v tejto veci nepodala  kompetentná osoba, teda predsedníčka Okresného súdu Veľký Krtíš. Predsedníčka súdu na žiadosť predsedu krajského súdu mala potvrdiť, že v exekučnej veci prieťahy nezistila, a preto návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi nepodá. Návrh na začatie disciplinárneho konania podal  predseda nadriadeného krajského súdu, hoci na to nemal oprávnenie.  Predsedníčka okresného súdu sa potom vzdala svojej funkcie. Navyše v tejto veci bol spis vyžiadaný na ministerstvo spravodlivosti, pričom dôvody neboli zverejnené aj keď sudca na to poukázal a žiadal  o vysvetlenie. 

Disciplinárny súd prvého stupňa na pojednávaní v novembri 2009, teda po 7 mesiacoch od podania návrhu, uznal sudcu za vinného zo žalovaného previnenia a uložil mu peňažný trest zníženia jeho funkčného platu o 50 % po dobu 5 mesiacov.

Navrhovateľ v podanom disciplinárnom návrhu navrhoval uložiť sudcovi najprísnejší trest, odvolanie z funkcie sudcu, hoci skutok, z ktorého je podľa navrhovateľa podozrivý, nie je skutkom, ktorý je podľa zákona nezlučiteľný s výkonom sudcovskej funkcie a len pre takéto skutky môže byť podľa Ústavy sudca odvolaný z funkcie.
Ministerka spravodlivosti Viera Petríková dňa  29.12.2009 zrušila rozhodnutie predchádzajúceho ministra spravodlivosti Štefana Harabina o pozastavení funkcie sudcovi a sudca vo výkone funkcie čaká na rozhodnutie odvolacieho súdu.

6. bývalá sudkyňa Jana Dubovcová, Okresný súd Banská Bystrica

Predseda Okresného súdu Banská Bystrica Ľubomír Bušík podaním zo dňa 11.9. 2009,  ktoré disciplinárnemu súdu  doručené 16.9.2009,  podal voči sudkyni návrh na začatie disciplinárneho konania, ktorý jej nebol nikdy nebol doručený. Súčasne navrhol, aby jej ministerka spravodlivosti dočasne pozastavila výkon funkcie.

Ministerka spravodlivosti Viera Petríková rozhodnutím zo dňa 25.9.2009  dočasne pozastavila sudkyni výkon funkcie. V rozhodnutí uviedla, že predseda okresného súdu odôvodnil svoj disciplinárny návrh tým, že napriek tomu, že uznesením Kolégia predsedov  sudcovských rád pri Krajskom súde v Banskej Bystrici z 9.4.2009 bola sudkyňa upozornená na nevhodnosť spôsobu a prostriedkov, ktorými vyjadrila svoje stanoviská ako sudkyňa, podpísala vyhlásenie kampane uverejnenej dňa 22.júna 2009 na internetovej stránke Aliancie Fair- Play Červená pre Harabina, kde žiadala súdnu radu, aby zvážila dôsledky voľby Štefana Harabina do funkcie predsedu najvyššieho súdu nielen na súdnictvo, sudcov, ale aj občanov Slovenska  a aby ho nevolila. Ďalej v článku denníka Pravda dňa 22.6.2009 vyzvala členov súdnej rady , aby odstúpili od hlasovania., pretože podmienky vylučujú normálne hlasovanie. Týmto podľa navrhovateľa porušila základné povinnosti sudcu týkajúce sa jej občianskeho života. 

Disciplinárny súd rozhodnutím zo dňa 28.9.2009 zastavil voči sudkyni disciplinárne konanie z dôvodu, že na základe faxom podaného návrhu, ktorý mu bol doručený  28.9.2009, predseda okresného súdu zobral návrh na začatie disciplinárneho konania späť.

V súvislosti s týmto prípadom je  známe, že zásah do sudcovskej funkcie  sudkyne vzbudil  mimoriadnu reakciu verejnosti a zaostril  aj pozornosť politikov a politických strán na situáciu v súdnictve. Už na druhý deň reagoval predseda Vlády SR , ktorý verejne vyhlásil, že  „nie je možné ani teoreticky niekoho stíhať za prejavený názor“. Následne predseda súdu oznámil, že berie návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudkyni späť z dôvodu, že sa stal predmetom politického boja. Ministerka spravodlivosti svoje rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie nezrušila, ale verejne vyhlásila, že „urobila  kroky“, aby sudkyni bola funkcia vrátená“.

Sudkyňa sa vrátila do výkonu funkcie, avšak ku dňu 28.2.2010 sa po 20 rokoch  funkcie sudcu vzdala a z radov sudcov definitívne odišla.

7. sudkyňa Darina Kuchtová, Krajský súd Bratislava

Minister spravodlivosti Štefan Harabin na základe podnetu sudcu Pavla Polku podal dňa 10.9.2008 návrh proti sudkyni na začatie disciplinárneho konania, pretože porušila základné povinnosti sudcu podľa § 30 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich  zdržať sa v občianskom živote všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu. Skutok mala podľa navrhovateľa spáchať tým, že v trestnom konaní obžalovaných Z.J.  a E. K. pre trestné činy ohovárania vypovedala ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní dňa 7.12.2007, pričom v rámci tohto výsluchu uviedla  nepravdivé skutočnosti a hodnotiace úsudky týkajúce sa výkonu funkcie predsedu Okresného súdu Žilina Pavla Polku v období rokov 1997 – 1999, čím výrazne zasiahla do osobnostnej sféry menovaného.

Za to jej navrhovateľ navrhol peňažný trest zníženia jej funkčného platu o 15 % na dobu troch mesiacov.

Prvostupňový disciplinárny súd  dňa 12.2. 2009 rozhodol tak, že  za skutok uznal sudkyňu vinou v celom rozsahu a súčasne upustil od jej potrestania.        
Sudkyňa v rámci svojej obrany uviedla, že   vypovedala ako svedkyňa v trestnom konaní, čím plnila svoju zákonnú aj občiansku povinnosť. Ako svedkyňa bola súdom  riadne predvolaná, aby v súdnom konaní podala svedeckú výpoveď, v rámci ktorej odpovedala na otázky súdu a prokurátora podľa pravdy. Nemala žiadny  zákonný dôvod, pre ktorý by súdu mohla  podanie svedeckej výpovede odmietnuť. Tiež zdôraznila, že nebola stíhaná ani odsúdená za trestný čin krivej výpovede,  hoci takýto podnet bol príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní podaný. Toto konanie bolo právoplatne ukončené  odmietnutím podnetu pre neodôvodnenosť. Sudca Polka v súvislosti s jej výpoveďou v trestnom konaní  podal voči nej aj občianskoprávnu žalobu na ochranu svojej osobnosti, ale neskôr ju ako zrejme nedôvodnú zobral späť. Sudkyňa poukázala na to, že  disciplinárny súd nemôže v rámci svojho konania o disciplinárnom návrhu  vo veci tvrdenia o krivej (nepravdivej) výpovede nahradiť trestný súd. Rovnako to nemôže urobiť ani vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že touto svojou výpoveďou sudkyňa zasiahla do osobnostnej sféry sudcu Polku, pretože o tom môže tiež rozhodnúť iba súd v občianskoprávnom spore.

Keďže sa jej kladie za vinu jej správanie, ktoré nesúvisí s konaním a rozhodovaním v pridelených veciach, nemá podľa jej názoru právomoc vo veci konať ani disciplinárny súd, ale podľa § 69 ods. 1,3 zákona o súdoch mala podnet Pavla Polku voči nej vybaviť príslušná  sudcovská rada.

Sudkyňa bola predsedníčkou Krajského súdu v Bratislave, ktorú z funkcie odvolal minister spravodlivosti Štefan Harabin krátko po svojom nástupe do tejto funkcie, bez uvedenia dôvodu.

Disciplinárne konanie je v súčasnosti prerušené, pretože odvolací disciplinárny súd postúpil vec orgánom činným v trestnom konaní. Proti tomuto postupu podala sudkyňa dňa 29.10.2010 sťažnosť  na Ústavný súd SR pre porušenie jej práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces v disciplinárnom konaní, pretože týmto postupom bolo zhoršené jej postavenie a skutok by mohol byť prekvalifikovaný na trestný čin.. Ústavný súd jej sťažnosť prijal a vykonateľnosť rozhodnutia disciplinárneho súdu odložil. Vo veci zatiaľ nebolo rozhodnuté.

8. Miroslav Gavalec, Najvyšší súd SR

Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin podal na sudcu dňa 14.1.2010  návrh na začatie disciplinárneho konania na tom skutkovom základe, že sa ako sudca svedomito nevzdelával. Má to vyplývať zo skutočnosti, že bez náležitého overenia platnej právnej úpravy neopodstatnene a bez odborných znalostí požiadal listom Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (v septembri 2009) o preverenie pracovných podmienok sudcov a pracovníkov súdu na najvyššom súde napriek tomu, že oslovený úrad nie je na preverenie uvedených skutočností vecne príslušným. Takýmto konaním mal v podstatnej miere znížiť vážnosť  svojej funkcie sudcu a predsedu senátu, svoju odbornú povesť a tým aj vážnosť najvyššieho súdneho orgánu Slovenskej republiky. Súčasne mu navrhol uložiť trest preradenia na súd nižšieho stupňa.

Sudca ako člen Sudcovskej rady Najvyššieho súdu SR predložil tomuto orgánu viacero podnetov na zlepšenie podmienok práce sudcov, ktoré si sudcovská rada osvojila, avšak bez toho, aby ich vedenie najvyššieho súdu akceptovalo. Preto v septembri 2009 ako člen sudcovskej rady vyzval dva štátne orgány, aby vyhodnotili pracovné podmienky sudcov na najvyššom súde. Získané výsledky chcel predložiť sudcovskej rade na ďalšie konanie.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa odmietol touto vecou zaoberať, lebo žiadosť sudcu nepovažoval za dôvodnú. Pracovné podmienky, tzn. najmä rozlohu miestností a spôsob práce v nich vyhodnotil ako dôvody, s ktorými sa nemusí zaoberať v rámci preventívnej starostlivosti o zdravie sudcov. Úrad verejného zdravotníctva vyhodnotil pracovné podmienky sudcov a personálu najvyššieho súdu s tým záverom, že malé miestnosti sudcov, súdneho personálu alebo pojednávacia miestnosť osobitného určenia (všetky s plochou od 10 až 14m2 vrátane plochy zastavanej nábytkom) majú postačujúce rozmery na dôstojnú prácu 3-členných senátov s 2 pracovníkmi súdu, resp. na pojednávanie závažných sporov s množstvom účastníkov, lebo záväzným limitom je min. výmera 2 m2 na každého pracovníka, a tá je v priestoroch Najvyššieho súdu podľa jeho záveru dodržaná.

Sudca predložil disciplinárnemu súdu prehľad svojich aktivít spojených so vzdelávaním sudcu za roky 2005 až 2009 v počte prevyšujúcom číslo 110, vrátane medzinárodných podujatí a účasti na medzinárodných vedeckých konferenciách.         
Sudca požiadal disciplinárny súd o zastavenie disciplinárneho konania, avšak toto konanie naďalej pokračuje.

9. a 10. sudcovia Juraj Kliment a Peter Hatala, Najvyšší súd SR

Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin podal na oboch sudcov dňa 5.3.2010 návrh na začatie disciplinárneho konania. Voči Jurajovi Klimentovi za údajne nedodržanie lehoty na napísanie rozhodnutia o väzbe v trestnej veci a voči obom sudcom pre údajné spôsobenie prieťahov a zmarenie verejného zasadnutia v závažnej trestnej veci.       

Sudca Juraj Kliment sa v súvislosti s vyhotovením rozhodnutia o väzbe bráni tým, že v príslušnej trestnej veci bol dňa 10.9.2009 zrušený príkaz na prepustenie obžalovaného z väzby na slobodu a obžalovanému bol nariadený výkon trestu odňatia slobody. V prípade sporného uznesenia o väzbe sudca zaujal právny názor v rámci svojej rozhodovacej činnosti, že nariadením výkonu trestu odňatia slobody sa uznesenie o väzbe zrušilo, a preto nebolo ani vyhotovené. Svedčí o tom aj výkaz nevyhotovených rozhodnutí, v ktorom nikdy nebolo vykazované ako nenapísané.

V súvislosti s týmto disciplinárnym previnením predseda najvyššieho súdu rozhodnutím z 31.3.2010 zrušil sudcovi aj povolenie výkonu funkcie sudcu v domácom prostredí vzhľadom k tomu, že si údajne neplní svoje povinnosti sudcu riadne a včas.  Predseda súdu pritom nerešpektoval ani odmietavé stanovisko sudcovskej rady NS SR z 15. 3. 2010, ktorá ho upozornila, že na to nie sú splnené zákonom predpísané podmienky. Sudca   počas výkonu svojej funkcie nemal napísané po lehote ani jedno rozhodnutie. V roku 2009 skončil na trestnom kolégiu najviac trestných vecí.

K údajnému spôsobeniu prieťahov a zmareniu termínu verejného zasadnutia v závažnej trestnej veci sa obaja sudcovia bránia tým, že trestnú vec dňa 18.2.2010 prevzal ich senát 1 Toš, ktorého prvým predsedom je Juraj Kliment, a v ten istý deň bola vec v senáte pridelená druhému predsedovi senátu Petrovi Hatalovi, ktorý určil dňa 19. februára 2010 vo veci termín neverejného zasadnutia. Na zasadnutí bolo rozhodnuté o spojení tejto veci s inou trestnou vecou, vedenou v súdnom oddelení iného senátu, keďže pre takýto procesný postup boli splnené zákonom stanovené podmienky. V trestnej veci, ku ktorej bola trestná vec z ich senátu pripojená, bol síce nariadený termín verejného zasadnutia na 22.2.2010, avšak toto nemohlo byť vykonané, keďže neboli splnené procesné podmienky pre ospravedlnenie obžalovaných. O tejto prekážke uskutočnenia verejného zasadnutia mali sudcovia vedomosť už dňa 19.2.2010. Z tohto dôvodu bol určený nový termín neverejného zasadnutia na 26.2. 2010, na ktorom boli rozsudky v oboch trestných veciach zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Takýmto procesným postupom nezmarili verejné zasadnutie a nespôsobili ani prieťahy v konaní. 

V oboch disciplinárnych prípadoch sú sudcovia disciplinárne stíhaní za rozhodovaciu činnosť, čo je v rozpore so zákonným úpravou.

Sudcovi Jurajovi Klimentovi je navrhnutý trest preradenia na súd nižšieho stupňa a sudcovi Petrovi Hatalovi peňažný trest.

Vo veci bol stanovený termín pojednávania na 26. augusta 2010, ktoré sa konalo len v prítomnosti sudcu Juraja Klimenta. Predseda senátu zamietol všetky jeho návrhy na vykonanie dôkazov, vrátane jeho žiadosti, aby bol v tejto veci príslušným orgánom zbavený mlčanlivosti, keďže  ide o rozhodovaciu činnosť v konkrétnych trestných veciach. Sudca preto vzniesol proti predsedovi senátu námietku zaujatosti. O námietke rozhodol 9. septembra 2010 iný disciplinárny senát tak, že predsedu senátu JUDr. Kolcuna nevylúčil z vykonávania úkonov v tejto disciplinárnej veci. Proti tomuto rozhodnutiu sudca Kliment podal odvolanie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté.

11. bývalý sudca Jozef Kandera, Najvyšší súd SR

Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin podal na sudcu dňa 4.9.2009   návrh na začatie disciplinárneho konania za údajné prieťahy v konaní v štyroch trestných veciach s návrhom na preradenie sudcu na súd nižšieho stupňa.   
Disciplinárny návrh s ním nebol vopred prerokovaný , a preto sa k prieťahom nemohol vyjadriť. Návrh bol podaný bez toho, aby navrhovateľ predložil prehľad o zaťaženosti a výkonoch sudcu v rozhodnom období  a porovnanie s výsledkami práce a zaťaženia iných sudcov trestného kolégia. Navrhovateľ bez dôkazného základu v návrhu na začatie disciplinárneho konania tvrdí, že sudca bol objektívne schopný veci vybaviť bez prieťahov.            

Disciplinárny súd v prvostupňovom rozsudku zo dňa 17.3.2010  rozhodol tak, že dve rozsiahle trestné veci zo žalobného návrhu vypustil a uznal ho vinným z prieťahov v dvoch menej náročných trestných veciach. Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že  popri veľkých veciach mal jednoduchšie veci skôr vybaviť. Súd nebral vôbec do úvahy výkazy trestného kolégia, predložené sudcom počas disciplinárneho konania,  z ktorých jednoznačne vyplývalo, že popri rozsiahlych trestných veciach v rozhodnom čase vybavil desiatky iných vecí, jednoduchších aj náročnejších. Tiež nebral do úvahy, že v tomto čase mal sudca väčšie výkony ako väčšina členov trestného kolégia a preukázateľne väčšie výkony ako členovia  v jeho senáte. Navyše v rozhodnom čase vykonával aj funkciu predsedu a neskôr člena Sudcovskej rady Najvyššieho súdu SR.

Sudcovi bol uložený peňažný trest – zníženie funkčného platu o 15 % na dobu jedného mesiaca. Voči rozsudku sa hneď odvolal, pretože považuje uznanie viny za nespravodlivé.

Následne sa rozhodol po 26 rokoch práce sudcu (z toho 16 rokov na Najvyššom súde) vzdať svojej funkcie k 30.4.2010. Motívom jeho rozhodnutia je hlavne to, že voči útokom predsedu najvyššieho súdu, ktorý podľa jeho názoru evidentne zneužíva svoje postavenie, sa v prípade stíhania za prieťahy  nedá efektívne brániť. Ak by bol v tomto disciplinárnom konaní právoplatne odsúdený, predpokladá, žeby nasledoval voči nemu ďalší disciplinárny návrh  a potom by bol posudzovaný ako recidivista. Rozvrh práce na trestnom kolégiu Najvyššieho súdu SR je podľa jeho názoru v súčasnosti urobený tak, aby sudcovia vybavujúci agendu bývalého Špeciálneho súdu boli neprimerane zaťažení a evidentne sa čaká na nejaké ich pochybenie. Pod tlakom takejto situácie sa veľmi ťažko sústreďuje na prácu, ktorá je zložitá a náročná.

Funkcie sudcu sa vzdal za situácie, kedy je podané jeho odvolanie proti prvostupňovému rozsudku, v dôsledku čoho stratil nárok na pomerne vysoké odstupné, ktoré by v prípade prijatia trestu pri odchode z funkcie dostal.

12. sudca Juraj Majchrák, Najvyšší súd SR

Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin podal na sudcu 2.7.2009 návrh na začatie disciplinárneho konania, pretože vo väzobnej trestnej veci, pridelenej v senáte 2Toš druhému predsedovi senátu Jánovi Mihalovi,  ako zastupujúci sudca počas čerpania jeho dovolenky, nepreveril faxovú žiadosť obhajcu obžalovaného, v ktorej tvrdil že obžalovaný je vo väzbe po uplynutí zákonnej lehoty, a zavinil nezákonné držanie obžalovaného vo väzbe v čase od 17.6. do 24.6.2010. Za to mu navrhol uložiť  trest preradenia na súd nižšieho stupňa.

O začatí disciplinárneho stíhania sa sudca dozvedel počas čerpania svojej dovolenky z médií. Proti obvineniu sa bráni tým, že členom senátu, ktorému bola vec v senáte  pridelená, bol pred odchodom na dovolenku informovaný, že lehoty väzby v tejto trestnej veci sú zachované. Dňa 17.6.2009 (vo štvrtok) bola na súd doručená iba faxovaná žiadosť obhajcu obžalovaného o prepustenie z väzby, pričom sudca nemal k dispozícii časť trestného spisu, týkajúcu sa tohto obžalovaného. Keďže zákonný sudca mal z dovolenky nastúpiť do práce už v pondelok 21.6.2009, dal kancelárii pokyn, aby mu žiadosť ihneď odovzdala na vybavenie. On sám nastúpil na dovolenku 21.6.2009,. Napriek tomu sa mu kladie za vinu, že držanie obžalovaného vo väzbe zavinil aj v čase čerpania vlastnej dovolenky.

Dňa 21.8.2009 a 25.9.2009 podal predseda najvyššieho súdu Štefan Harabin na sudcu ďalšie dva disciplinárne návrhy pre prieťahy v konaní v štyroch trestných veciach. O začatí disciplinárneho konania sa sudca opätovne dozvedel z médií, disciplinárny návrh s ním nebol prerokovaný a k prieťahom sa nemohol vyjadriť.

Návrhy boli podané bez toho, aby navrhovateľ predložil prehľad o zaťaženosti a výkonoch sudcu v rozhodnom období  a porovnanie s výsledkami práce a zaťaženia iných sudcov trestného kolégia. Navrhovateľ bez dôkazného základu v návrhu na začatie disciplinárneho konania tvrdí, že sudca bol objektívne schopný veci vybaviť bez prieťahov.

Za uvedené disciplinárne previnenia navrhovateľ navrhuje uložiť sudcovi najprísnejší trest, odvolanie z funkcie sudcu, hoci skutky, z ktorých je podľa navrhovateľa podozrivý, nie sú skutkami, ktoré sú podľa zákona nezlučiteľné s výkonom sudcovskej funkcie a len pre takéto skutky môže byť podľa Ústavy sudca odvolaný z funkcie.

Sudca bol od 10. 9.2009 dlhodobo práceneschopný, od 1.8.2010 má prerušený výkon funkcie z vážnych zdravotných dôvodov a je na invalidnom dôchodku. Napriek tomu disciplinárny súd pokračuje v disciplinárnom konaní a v januári 2011 nariadil vyšetrenie jeho zdravotného stavu znalcami.

Juraj Majchrák funkciu sudcu vykonával 30 rokov a až do začatia disciplinárneho konania  neboli k jeho práci žiadne výhrady. Je uznávaným odborníkom na trestné právo, v minulosti vykonával funkciu podpredsedu Najvyššieho súdu SR a bol sudcami voleným členom Súdnej rady SR .

13. sudca Juraj Babjak, Krajský súd Banská Bystrica

Predseda Krajského súdu Banská Bystrica Ján Bobor dňa 27.11.2009 podal na sudcu návrh na začatie disciplinárneho konania pre zavinené konanie, ktoré má za následok prieťahy v štyroch súdnych konaniach, z ktorých dve veci mu boli pridelené v januári 2007 a dve veci v januári 2009, s návrhom na preloženie na súd nižšieho stupňa.   

Disciplinárny návrh so sudcom predbežne prerokovaný nebol , doručený mu bol až dňa 26.4.2010, a preto sa k prieťahom zatiaľ nemohol vyjadriť. Predtým sa sudca o návrhu dozvedel iba sprostredkovane z médií  a neskôr z rozhodnutia predsedu súdu o zrušení povolenia mu práce  v domácom prostredí. Sudca pritom dochádza týždenne do Banskej Bystrice z miesta trvalého bydliska v Košiciach, keďže Súdna rada SR neakceptovala jeho žiadosť o preloženie na krajský súd v mieste trvalého bydliska.

Návrh bol podaný bez toho, aby navrhovateľ predložil objektívny prehľad o skutočnej zaťaženosti a výkonoch sudcu v rozhodnom období  a porovnanie s výsledkami práce a zaťaženia iných sudcov trestného kolégia. Navrhovateľ bez dôkazného základu v návrhu na začatie disciplinárneho konania tvrdí, že sudca bol objektívne schopný veci vybaviť bez prieťahov.

Podľa názoru sudcu začatím disciplinárneho konania voči nemu ide o zneužívanie štátnej moci z týchto dôvodov:
• spôsob pridelenia trestných vecí - po siedmich rokoch pôsobenia v pozícii sudcu  na Ústavnom súde SR v Košiciach a návrate do funkcie sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici v januári 2007,  bolo sudcovi po účelovej zmene rozvrhu práce popri bežnom nápade trestných vecí pridelených navyše 20 prevažne komplikovaných trestných vecí (v celkovom rozsahu viac ako 30 000 strán), ktoré ostali po inom sudcovi, odchádzajúcom na predčasný starobný dôchodok. Iných sudcov trestného kolégia sa prerozdelenie týchto vecí nedotklo. Proti prideleniu vecí podal sudca námietky z dôvodu porušenia zásady rovnomernej zaťaženosti sudcov a hlavne zásady zákonného sudcu (trestné veci po sudcovi, ktorý odišiel do dôchodku mohli byť napr. pridelené náhodným výberom cez elektronickú podateľňu medzi sudcov trestného kolégia, a nie len jednému vybranému sudcovi). Súčasne upozornil predsedu súdu, že pri takomto zaťažení nemôže konať v pridelených veciach bez prieťahov,

• Vystúpenie ministerky spravodlivosti na schôdzi Národnej rady SR dňa 15.októbra 2009 - menovite napadla viacerých sudcov, ktorí využili verejne slobodu prejavu na kritiku súčasných pomerov v justícii. U sudcu Juraja Babjaka, ktorý kritizoval verejne pomery v justícii individuálne alebo ako signatár viacerých iniciatív, pri údajných subjektívnych prieťahoch v konkrétnej trestnej veci pridelenej mu v januári 2007, naznačila aj korupciu a nahrávanie zločinu: „Ja sa verejne pýtam koľko zoberie sudca za megapodvod, aby ho nevytýčil a nepojednával?“; “Toto sú u mňa sudcovia, ktorí nahrávajú zločinom“.
Pre tieto nepravdivé a difamujúce výroky na pôde parlamentu, podal sudca na ministerku žalobu o ochranu osobnosti v marci 2010,
•  Zrejmá nadväznosť disciplinárneho návrhu na vystúpenie ministerky spravodlivosti -  aj keď disciplinárny návrh na sudcu podal predseda krajského súdu, je zrejmé, že návrh proti sudcovi z novembra 2009 bezprostredne nadväzuje na vystúpenie ministerky spravodlivosti v parlamente v októbri 2009. Ministerka spravodlivosti v pozícii politika použila  kritiku sudcu ako súčasť svojej obrany v rámci politického boja. Predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako autor disciplinárneho návrhu a tiež ako predstaviteľ štátnej správy súdu (podriadený politikovi - ministerke spravodlivosti), v kritike sudcu pokračoval iniciovaním jeho disciplinárneho stíhania, so zámerom aby bol degradovaný preložením na súd nižšieho stupňa. Pritom zneužil situáciu po špeciálnom pridelení vecí sudcovi v januári 2007,  na ktorej vytvorení má podiel.

Sudca sa k disciplinárnemu návrhu vyjadril písomne v máji 2010. Pojednávania vo veci boli nariadené v novembri 2010 a v januári 2011. Vec je odročená na 23.marca 2011.

14. Kristína Glezgová, Okresný súd Lučenec

Predseda Okresného súdu v Lučenci Mikuláš Géczi podal na sudkyňu dňa 8.9.2008 návrh na začatie disciplinárneho konania na tom skutkovom základe, že v občianskoprávnom spore medzi právnickou osobou ako navrhovateľom a Všeobecnou nemocnicou s poliklinikou, n.o. v Lučenci ako odporcom  sa na námietku nemocnice o jej zaujatosti v konaní zo dňa 17.12.2006 vyjadrila tak, že sa necíti byť zaujatá a navrhla, aby nebola vylúčená  rozhodovania. Rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici z konania vylúčená nebola.

V ďalšom občianskoprávnom spore medzi fyzickými osobami J.S. s manželkou a druhou fyzickou osobou MUDr. J.H. ako zákonná sudkyňa uviedla, že osobu odporcu dobre pozná ako svojho spolužiaka z minulosti, čo môže spochybňovať jej nezaujatosť. Na základe vyjadrenia aj ostatných sudcov Okresného súdu v Lučenci následne Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 30.4.2008 vylúčil všetkých sudcov tohto súdu z rozhodovania veci a prikázal ju na prejednanie Okresnému súdu Veľký Krtíš. V tejto súvislosti voči sudkyni podal odporca Všeobecná nemocnica s poliklinikou, n.o. Lučenec v predchádzajúcej veci námietku zaujatosti z dôvodu, že MUDr. J.H. je štatutárnym zástupcom nemocnice, vo vzťahu ku ktorému sa dala vylúčiť v inej občianskoprávnej veci. K tejto námietke sa sudkyňa vyjadrila tak, že sa zaujatá voči nemocnici necíti byť, pretože ide o organizáciu, voči ktorej nemá žiadny osobný vzťah  a nemôže to zmeniť ani skutočnosť, že s jej riaditeľom boli v minulosti spolužiaci. V konaní, kde je účastníkom konania priamo MUDr. J.H. ako fyzická osoba je iná situácia, pretože ide o konanie čisto súkromného charakteru. Ani na základe tejto námietky zaujatosti nemocnice sudkyňa nebola  Krajským súdom v Banskej Bystrici vylúčená z konania, o čom rozhodol dňa 12.6.2008. K jej vylúčeniu z konania došlo až neskôr na základe opakovanej námietky zaujatosti zo strany nemocnice a to rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.7.2008. Následne bol na ňu podaný návrh na začatie disciplinárneho konania, pretože v krátkom časovom odstupe predložila voči tomu istému účastníkovi účelovo odlišné vyjadrenie, čím  mala spáchať závažné disciplinárne previnenie. Súčasne jej navrhovateľ navrhol uložiť najprísnejší trest,  odvolanie z funkcie sudcu.

Minister spravodlivosti Štefan Harabin rozhodnutím zo dňa 29.9.2008 rozhodol o dočasnom pozastavení funkcie sudkyne.

Sudkyňa k podanému disciplinárnemu návrhu uvádza, že nie je presne skutkovo vymedzený. Predovšetkým nepodala odlišné vyjadrenie voči tomu istému účastníkovi, pretože v jednom konaní išlo o nemocnicu ako neziskovú organizáciu, a v druhom konaní o fyzickú osobu MUDr. J.H.. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že sudkyňa uviedla nepravdivé skutočnosti v niektorom z týchto dvoch konaní, čím mala úmysel zavádzať, tak by mal presne vymedziť, v ktorom z týchto konaní uviedla nepravdivé údaje a v ktorom údaje pravdivé, kedy dôvodom disciplinárneho postihu by mali byť len údaje nepravdivé Navrhovateľ taktiež ničím nezdôvodnil, prečo konanie sudkyne kvalifikuje ako závažné disciplinárne previnenie s návrhom na uloženie najprísnejšieho trestu. Sudkyňa ku dňu začatia disciplinárneho konania pracovala v rôznych justičných zložkách s krátkym prerušením od roku 1979, teda takmer 30 rokov. Bola vždy profesionálne dobre hodnotená, nebola voči nej podaná žiadna dôvodná sťažnosť a nikdy nebola disciplinárne stíhaná. Sudkyňa sa domnieva, že skutočnou príčinou tohto neprimeraného a účelového postihu bolo, aby bola vylúčená z rozhodovania vo veci proti Všeobecnej  nemocnici s poliklinikou, n.o. Lučenec. Nepriamym dôkazom je aj článok v Mestských novinách, týždenníku mesta Lučenec, zo dňa 4.12.2009 o slávnostnom otvorení oddelenia Lučeneckej nemocnice s poliklinikou, n.o., ktorú otvoril predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin spoločne s ďalšími predstaviteľmi nemocnice, medzi ktorými bol aj  MUDr. J.H., ktorý bol v parlamentných voľbách v roku 2006 kandidátom politickej strany ĽS - HZDS a kandidoval za túto stranu aj v parlamentných voľbách v roku 2010.

Sudkyňa požiadala o zrušenie dočasného pozastavenia Súdnu radu SR, ktorá uznesením zo dňa 12.11.2008 rozhodla tak, že návrh na zrušenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudkyne nezískal dostatočný počet hlasov.

Prvostupňový disciplinárny súd vo veci rozhodol dňa 17.8.2009 a  sudkyňu v celom rozsahu  oslobodil, pretože sa disciplinárneho konania nedopustila. Voči tomuto rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ dňa 14.10.2009. Sudkyňa následne požiadala ministerku spravodlivosti Vieru Petríkovú o zrušenie pozastavenia jej funkcie s poukazom na oslobodzujúci rozsudok. Ministerka jej žiadosť bez odôvodnenia zamietla dňa 10.2.2010. Odvolací disciplinárny súd o odvolaní navrhovateľa rozhodol dňa 22.4.2010 na neverejnom zasadnutí tak, že zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na nové konanie z dôvodu, že sa nevyporiadal zo všetkými vyjadreniami sudkyne v konaní.

Po zmene vlády nová ministerka spravodlivosti Lucia Źitňanská dňa 29.7.2010 s poukazom na vývoj disciplinárneho konania sudkyni zrušila dočasné pozastavenie výkonu funkcie. Navrhovateľ podaním zo dňa 10.7.2010 vzal návrh na disciplinárne konanie voči sudkyni  späť.

.
Vzhľadom na skutkový a právny základ popísaných disciplinárnych konaní považujeme ich za účelové a kontroverzné. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že niektoré návrhy boli neskôr vzaté späť aj vo veciach, v ktorých sa navrhovali najprísnejšie tresty odvolania z funkcie sudcu.

Sudcovská iniciatíva od počiatku poukazovala na to, že k dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie u časti disciplinárne stíhaných sudcov došlo v rozpore so zákonom  a aj Ústavou SR, pretože ani  jeden z týchto sudcov nebol stíhaný za také závažné disciplinárne previnenie, pre ktoré by mohol byť prezidentom republiky odvolaný z funkcie sudcu. Vo veciach, ktoré sudcovia nemohli rozhodovať, pretože bolo postavení mimo výkon funkcie, vznikali zbytočné prieťahy v konaní. Navyše za obdobie kedy nie vlastnou vinou nerozhodovali, zrejme všetkým bude musieť byť doplatený  sudcovský plat v plnej výške.

V Bratislave 30.1.2011
hovorcovia iniciatívy:
Katarína Javorčíková,  Miroslav Gavalec