O ich názoroch na aktuálne justičné témy:
- k odvolaniu Jána Mazáka z funkcie predsedu súdnej rady - jedným z dôvodov prečo odvolanie v hlasovaní nepodporili bol nedostatok času na prípravu samotného predsedu a aj viacerých členov súdnej rady. V súdnej rade neboli vyriešené ani dôležité otázky ohľadne kompetencií predsedu súdnej rady v súvislosti s jeho výlučnou právomocou podávať disciplinárne návrhy,
- k útokom na sudcov Najvyššieho súdu SR zo strany najvyšších ústavných činiteľov - je rozdiel ak nejaké výroky proti sudcom povie opozičný politik, ktorý nedisponuje mocou, a keď to povie politik, ktorý je súčasťou výkonnej moci s reálnymi disciplinárnym právomocami voči sudcom,
- k publikácii Ministerstva spravodlivosti SR a Úradu vlády SR "O prehľade porušení princípov právneho štátu v rokoch 2020 až 2023" - hlavným zdrojom publikácie boli odposluchy policajtov NAKA. Tie, ktoré mali k dispozícii členovia súdnej rady, však nedokazujú dohody medzi vyšetrovateľmi, prokurátormi ÚŠP a sudcami v konkrétnych kauzách. Ak o existencii dohody hovorí orgán verejnej moci, má sám dať dôkazy, ktoré to potvrdzujú. V tejto publikácii nie sú len tvrdenia faktov, ale aj hodnotiace úsudky. Nejde o vecnú legitímnu kritiku a výroky o dohodách znižujú dôveru a rešpekt súdnej moci.,
- k dileme sudcu s prerušeným výkonom funkcie, ktorý počas doby prerušenia vykonáva advokátsku prax - prijaté stanovisko súdnej rady nestanovilo dostatočné parametre na výkon advokácie vo vzťahu k statusu sudcu. Otvorilo napríklad aj otázku, či takémuto sudcovi vo výkone advokácie možno pozastaviť výkon funkcie advokáta, a vzniká duplicita disciplinárnej právomoci Slovenskej advokátskej komory a Najvyššieho správneho súdu. Sudca s prerušeným výkonom ako advokát síce neporušuje ústavu a zákony, ale riziká sú tak vysoké, žeby sudcovia funkciu advokáta nemali vykonávať.