Sudcovia "Za otvorenú justíciu"

Vážená Súdna rada, prečo ešte Harabin môže súdiť?

| MARTIN DUBÉCI |

Nerozumiem mnohým veciam, ale táto je na celkom vysokej priečke. Z toho, že u nás sudca môže súdiť popri tom, ako vedie otvorenú politickú kampaň, sa mi rozum zastavuje.

Štefan Harabin rád hovorí, že pravidlá by mali platiť pre všetkých. Spravodlivosť je názov jeho poslednej knihy. Rád sa fotí v talári.

Na ľudí, ktorí majú vynucovať pravidlá, by však pravidlá mali platiť najprísnejšie. Pozrime sa teda, čo sudca Harabin predviedol v rámci svojich verejných vystúpení len za posledných pár týždňov. 

Budem k sudcovi Harabinovi tolerantní, nechám na chvíľu bokom jeho politickú aktivitu, využíva svoje pasívne volebné právo. Sústreďme sa však na dve iné zásadné veci, ktoré by sudca nemal robiť bez ohľadu nato, či kandiduje – podporovať súkromné záujmy a vyjadrovať názory, ktoré by naznačovali ochotu diskriminovať vo veciach, ktoré sa mu dostanú na stôl.

Návšteva a reklama pre zbrojovku

Na záberoch, ktoré na mňa pôsobia mimoriadne mrazivo, vidíme sudcu Harabina strieľajúceho zo zbraní súkromnej firmy Grand Power. Áno, to je tá, ktorá patrí Kotlebovmu sponzorovi Kuracinovi. Ako je to celé legálne možné sa pýtajte na vnútre či NBÚ. Mne druhé menované na ani neodpísalo.

Kuracina a Harabin recenzujú produkty Grand Power s.r.o

Harabin ako antisystém? Tak určite

| 3. okt 2018 o 15:17 Peter Tkačenko | komentare.sme.sk |

Peter Tkačenko(Zdroj: SME/Gabriel Kuchta)

Niekomu asi spadla lampa na hlavu.

Keďže v kontexte prezidentských volieb sa na tomto mieste so Štefanom Harabinom ešte neraz pokonáme, bude dobré, keď si skraja ujasníme jednu vec.

Vzhľadom na paletu jeho podporovateľov sa sám bude profilovať ako „antisystémový“ kandidát, no treba si dať pozor, aby sme mu na to neskočili a nestali sa jeho užitočnými idiotmi.

Harabin je totiž priam stelesnenie „systému“. Po celý dospelý život je ako sudca, minister - podpredseda vlády, predseda Súdnej rady či člen Najvyššieho súdu predstaviteľom štátom privilegovaného stavu.

Sudcovia sú, mimochodom, nielen ústavní činitelia, ale ešte aj v rámci tejto kasty im patrí výsadné postavenie, lebo rozhodujú sami o sebe bez akejkoľvek možnosti politicky či inak voči nim zasiahnuť.

Mazák: Bez falošnej kolegiality majú naši kandidáti na európskych prokurátorov šancu

| dennikn.sk | 28. septembra 2018 | Veronika Prušová |

Ján Mazák. Foto – TASR

Na to, aby sa stal jedným z dvanástich členov výberovej komisie, ktorá bude mať dôležité slovo pri zložení Európskej prokuratúry, stačil jeho životopis. Súdnej rade sa skúsenosti Jána Mazáka, bývalého predsedu Ústavného súdu SR a dnes poradcu prezidenta, mália.

Ján Mazák hovorí:

• ako sa pozerá na najnovší návrh Smeru k voľbe ústavných sudcov
• ako sa stal členom výberovej komisie, ktorá bude vyberať európskych prokurátorov
• načo vlastne Európska prokuratúra vznikne a či by dokázala pomôcť našim farmárom
• prečo je dosť dobrý, aby bol v komisii Európskej prokuratúry, ale cez Súdnu radu na žiaden post neprejde

Veľa sa teraz hovorí o výbere ústavných sudcov. Čo si myslíte o najnovšom návrhu Smeru, aby sa kandidáti na sudcov volili 90 hlasmi, ale bez možnosti výberu prezidentom?

Ak by s takým nápadom prišiel niekto v roku 1992, teda v čase tvorby našej ústavy, tak by som sa nad tým vážne zamyslel. V tej dobe bol prezident volený v parlamente, takže zvolenie sudcu Ústavného súdu 90 hlasmi by bolo legitímne a v poriadku. Dnes, keď je prezident priamo volený a spôsob obsadzovania Ústavného súdu sa už ujal, a na tom nemení nič, že došlo k rozporom medzi Národnou radou a prezidentom o spôsobilosti kandidátov, som toho názoru, že návrh Smeru patrí už len do análov historicky premeškaných šancí mať iný spôsob utvárania Ústavného súdu.

Novinárka Petková: Nepotrebujem obedy zadarmo. Chcem poznať meno toho, kto si objednal vraždu novinára

| piatok 28.9.2018 | Zuzana Petková | dennikn.sk |

Foto N – Tomáš Benedikovič

Bol pondelok 26. februára. Veľmi studený, hoci slnečný deň. Moje auto neštartovalo, cez víkend zamrzla baterka. Bola som naštvaná, že musím ísť peši do práce.

26. februára som meškala do práce. Keď som vošla do redakcie Trendu, civeli na mňa tváre vydesených kolegov. Na mobile som mala asi 15 neprečítaných esemesiek a rovnaký počet zmeškaných hovorov. Triasla som sa od zimy. A potom veľmi dlho od plaču. Takto som sa pred siedmimi mesiacmi dozvedela, že zavraždili Jána Kuciaka a jeho Martinu.

Odvtedy sa veľa zmenilo. V mojom živote aj v tejto krajine. Odstúpil premiér, minister vnútra a vedenie polície. Vo väzbe sa ocitol človek, o ktorom Ján Kuciak písal. Ďalší, dovtedy nedotknuteľný pán z Bonaparte, ide v novembri pred súd. A keď včera NAKA pochytala ľudí podozrivých z účasti na vražde, mnohých zrejme, rovnako ako mňa, napadlo, či má ešte zmysel protestovať. Ale zaváhala som len na chvíľu. Objednávateľ vraždy totiž stále behá po slobode. A mnohí ďalší páchatelia korupčných káuz, o ktorých Ján Kuciak písal, zostali nepotrestaní.