Sudcovia "Za otvorenú justíciu"

ZOJ k výročiam Piatich viet a Novembra 1989

V novembri 1989 nielen časť verejnosti, ale aj časť sudcov pochopila, že pretvárku treba nahradiť autenticitou. Pretvárka je maska (môže byť na pohľad pekná), autenticita je nahota (môže byť na pohľad škaredá). Tohto roku slávime 30. výročie začiatku slobody a autenticity – a my sa z toho tešíme. Napriek tomu, že “nahota” priniesla obraz o spoločnosti a jej členoch, ktorý často nie je ľúbivý a nič sa nezmenilo na tom, že aj život v liberálnej demokracii prináša prehry a výhry tým, ktorí si to preukázateľne zaslúžia, i tým, ktorí si to preukázateľne nezaslúžia. Uplynulo tiež desať rokov od vydania nášho vyhlásenia nazvaného “Päť viet” a kritizujúceho vtedajšie autoritatívne trendy riadenia justície. Mnohé sa zlepšilo a my sa z toho tešíme tiež. To však neznamená, že “všetko je v poriadku”. Ak sme naďalej na spodku rebríčka krajín ohľadne dôveryhodnosti justície, je to doslova zlé. Máme pocit, že analýze tohto stavu sa nevenuje dostatočná pozornosť. Pri príležitosti týchto dvoch výročí si dovoľujeme pripomenúť niekoľko pre nás kľúčových faktov. Nemožno začať inak, než krátkym historickým exkurzom.

Už v januári roku 1990 sa najmä v Banskej Bystrici začali stretávať sudcovia, ktorí v novembrových udalostiach videli možnosť začiatku výkonu skutočne nezávislého výkonu svojho povolania. Z mnohých mien, ktoré by si zaslúžili byť spomenuté, spomenieme len dve – nie náhodou dvoch z prvých prezidentov v tom čase vznikajúcej stavovskej organizácie sudcov. Ľudovít Bradáč a Juraj Majchrák sú mená, ktoré zanechali nezmazateľnú a bez akýchkoľvek pochybností pozitívnu stopu na vývoji slovenskej justície. Tá za prispenia ďalších osobností v pozitívnom i negatívnom slova zmysle dosiahla paradoxný stav – právna úprava postavenia súdnej moci môže slúžiť ako vzor pre ostatné krajiny a napriek tomu dôvera občanov Slovenskej republiky voči súdom je alarmujúco nízka. Rovnako alarmujúco absentuje i snaha o serióznu analýzu tohto stavu. Tento text takúto analýzu nemôže suplovať, dovoľujeme si však vyzvať všetky zainteresované strany venovať tejto téme adekvátnu pozornosť. Zdôrazňujeme tiež nasledovné.

Šéf súdu sa sťažuje, ako polícia brala sudcom mobily. „Prišli šiesti za jednou ženou“

| dennikn.sk | Veronika Prušová | 20. septembra 2019 |

Ľuboš Sádovský ešte ako člen Súdnej rady. Foto N – Tomáš Benedikovič

Predseda Krajského súdu v Bratislave Ľuboš Sádovský sa obáva o nezávislosť súdu. Nie pre podozrenie, že na krajskom aj okresnom súde mal veľký vplyv Marian Kočner. Sťažuje sa na zásah polície.

Súdnu radu čaká 30. septembra náročná diskusia. Obrátil sa na ňu predseda Krajského súdu v Bratislave Ľuboš Sádovský s podnetom na zásah výkonnej moci do súdnej. Reaguje tak na nedávnu policajnú akciu, počas ktorej zaistili mobily niekoľkých bratislavských sudcov a následnú verejnú diskusiu o tom, ako by sa teraz mali sudcovia zachovať.

V podnete kriticky opisuje okolnosti policajného zásahu v Justičnom paláci, jeho priebeh považuje za neprimeraný. Napísal ho v deň, keď Združenie sudcov Slovenska vydalo kontroverzné stanovisko na obranu sudcov, ktorým polícia zobrala mobily pre podozrenie, že komunikovali s obvineným Marianom Kočnerom.

Predstavujem ničiteľa a hrobára dobrej povesti a dôveryhodnosti slovenskej justície: Združenie sudcov Slovenska

| Ján Mazák | dennikn.sk | 15. septembra 2019 |

V decembri 2012 sa Monika Jankovská (vpravo) ako štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti zúčastnila tlačovej konferencie o výsledkoch rokovania Združenia sudcov Slovenska. Vedenie tejto inštitúcie teraz považuje výzvy na jej odstúpenie za porušenie ústavnosti. Foto – TASR

Odkedy v tomto pochybnom združení nevedia o základnej slobode na vyjadrenie názorov a postojov?

Autor je bývalý sudca Krajského súdu v Košiciach,
Mestského súdu v Košiciach,
Ústavného súdu Slovenskej republiky
a člen Súdneho dvora Európskej únie

Po prečítaní stanoviska Združenia sudcov Slovenska (ZSS) k postupom vyšetrovateľov, polície a prokuratúry vo veciach bývalej štátnej tajomníčky a niekoľkých sudkýň, sudcov a asi jedného prokurátora som sa rozosmial. Tak surovo a priamo si „streliť do kolena“, to sa hneď nevidí. O pár sekúnd som zvážnel. Preboha, hádam by sa v tomto citlivom čase dali skôr očakávať ak už nie slová o pripravenosti podieľať sa na morálnej obnove súdnictva, tak aspoň mlčanie.

Neverím, že tí, čo v ZSS pripravovali toto vyhlásenie, nemali prístup k posledným číslam o dôvere ľudí k súdom a sudcom. Štyri percentá úplne veria súdom. Šok je slabé slovo na taký výsledok. Iste, je ešte asi trochu viac ako 20-percentná skupina respondentov, ktorí skôr veria ako neveria súdnej mašinérii.

Hodnotenie typické pre posledných 12 rokov by malo vyvolávať výlučne pocity hanby, nasledované totálnou pokorou a intenzívnym skúmaním živnej pôdy nedôvery k tým, ktorí obliekajú taláre.

Voľba predsedu Najvyššieho súdu - rádio Expres

| 13.9.2019 | Rádio Expres | Braňo Závodský |

Voľba predsedu Najvyššieho súdu. Hosťom Braňa Závodského je Jozef Vozár - riaditeľ Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied.

https://www.facebook.com/RadioExpres/videos/928742984150494/

Goodbye

| postoj.sk | Martin Hanus | 10. 09. 2019 |

Tri kandidátky na post predsedu Najvyššieho súdu, zľava Jana Bajánková, Ivetta Macejková, Soňa Mesiarkinová počas včerajšej voľby na Súdnej rade, 9. septembra 2019 v Bratislave. FOTO TASR – Pavol Zachar

Nielen o tom, prečo Ivetta Macejková včera na Súdnej rade tak prekvapivo pohorela.

Včerajší deň ovládol proces s Marianom Kočnerom, ktorý prvýkrát od svojho zatknutia vystupoval na verejnosti, hájil sa v kauze zmeniek siahodlhým monológom a udivoval sebavedomím v starom štýle, akoby ani nebol podozrivý z objednávky vraždy a prípravy ďalších vrážd.