Sudcovia "Za otvorenú justíciu"

Ukážka z pripravovaného filmu "V hmle" a nasledná diskusia

Ukážka z pripravovaného filmu “V hmle” - film sa zaoberá dôsledkami toho, čo ukázala Treema. Cez konkrétne príbehy týkajúce sa samotných sudcov, podnikateľov či bežných ľudí, film tematizuje dôsledky straty spravodlivosti zo slovenského života.
Hostia: sudkyňe Katarína Javorčíkova, Dagmar Valocká a režisérka filmu Zuza Piussi.

https://www.facebook.com/tyzden.sk/videos/781984022309080/?t=2181

Vyhlásenie ZOJ k aktuálnej situácii v justícii

Členovia sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu (ZOJ) sú šokovaní rozsahom trestne stíhaných sudcov z korupčných trestných činov, z ktorých viacerí vykonávajú alebo vykonávali vysoké justičné funkcie. Medializované podozrenia naznačujú, že v prípade preukázania viny  nejde o zlyhanie jednotlivcov, ale o celú sieť prenikajúcu do najvyšších orgánov súdnictva.

V tejto extrémnej situácii mala Súdna rada SR bezodkladne zaujať zásadné stanovisko a oboznámiť verejnosť s opatreniami, ktoré mieni vykonať, aby eliminovala  katastrofálny dopad týchto udalostí na rešpekt a dôveryhodnosť súdnictva a k zabezpečeniu chodu tých súdov, ktoré sú vážne oslabené odchodom sudcov v súvislosti s ich trestným stíhaním. Všeobecné a nič nehovoriace výroky predsedníčky súdnej rady o vážnosti situácie a o potrebe prešetrenia podozrení v zákonných medziach, považujeme za neadekvátne a úplne nedostatočné.

Sudca v štandardnej spoločnosti

A K T U A L I Z O V A N É

My, podpísaní sudcovia Okresného súdu Prešov, sme presvedčení, že rozmer zvrátenej činnosti niektorých predstaviteľov súdnej moci si zasluhuje okrem trestného stíhania aj inú formu pozornosti.

Očakávania, že sudcovia, ktorých sa to týka, sami vyvodia morálnu zodpovednosť, sa samé od seba nenaplnia, o čom svedčia aj opakujúce sa vágne vyjadrenia vrcholných predstaviteľov súdnej moci.

Už neobstoja argumenty považujúce tzv. previerky sudcov za nezákonné, protiústavné a právne nekonformné.

Dospeli sme do bodu, keď už len žiadosť od samotných sudcov o ústavné a zákonné preverenie ich integrity, má potenciál zvrátiť totálny prepad dôveryhodnosti justície.

Preverte nás!

Daniela Baranová, Marek Bujňák, Marek Čech,  Michal Drimák, Eva Farkašová, Jozef Jaselský, Jaroslav Kanderka, Marián Mačura, Rastislav Sikorjak, Sylvia Szabadošová,  Marián Vorobel, Katarína Vorobelová

Sú za zlým obrazom justície naozaj len novinári a časť politikov?

| dennikn.sk | Jozef Vozár | 2. apríla 2020 |

Vypočutie Roberta Fica pred prvým kolom voľby ústavných sudcov. Foto N – Tomáš Benedikovič

19. januára 2011 vláda nominovala Ľudmilu Babjakovú, Alexandra Bröstla a mňa do Súdnej rady SR. Dovtedy tam vládol démon súhlasu s praktikami a názormi vtedajšieho predsedu Štefana Harabina. Ako členovia súdnej rady sme priniesli iný pohľad na fungovanie súdnictva, obhajovali sme elementárnu slušnosť, otvorenosť a transparentnosť justície. „Odmenou“ nám boli pravidelné osočovania a osobné invektívy od predsedu súdnej rady. Ten totiž opakovane tvrdil, že v súdnictve je všetko v poriadku. Za zlý obraz justície mohli novinári, mimovládne organizácie a niektorí politici.

Po voľbách v roku 2012 a vytvorení jednofarebnej vlády Smeru minister spravodlivosti Tomáš Borec podal návrh na naše odvolanie a namiesto nás navrhol vymenovať Evu Fulcovú, Jaroslava Chleboviča a Ľuboša Sádovského. Kabinet Roberta Fica jeho návrh odobril a nových členov vymenoval do funkcií dňom 27. septembra 2012.

Na základe slobodných volieb dostala strana Smer mandát uskutočniť zmeny v spoločnosti na svoj obraz, a tak ho menila aj v oblasti súdnictva. Zostavila jednofarebnú vládu a hodnotovo si vybrala kandidátov, ktorí spĺňali jej predstavy fungovania súdnictva. Rešpektovali sme toto právo vlády vyplývajúce z ústavy a nepodávali sme žiadne sťažnosti na Ústavný súd. Túto udalosť spomínam v súvislosti so zmenami v súčasnej súdnej rade, o ktorých niektorí sudcovia hovoria, že nemajú obdoby.

My nič, my sme len sudcovia

| dennikn.sk | Marek Káčer | 1. apríla 2020 |

Zo zasadnutia súdnej rady. Foto N – Tomáš Benedikovič

Sudcovia a sudkyne tvoria osobitnú spoločenskú skupinu. Ústava im garantuje exkluzívne kariérne a materiálne podmienky, a preto je legitímne od nich požadovať, aby plnili povinnosti, ktorým iné kategórie osôb nepodliehajú. Jednou z takýchto povinností môže byť aj povinnosť prejsť vhodne nastavenou previerkou. Previerky predsa nie sú trestom, ale nástrojom kontroly určitej spôsobilosti.

Autor je vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva
na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity
a vedecký pracovník na Ústave štátu a práva SAV

Slovenské súdnictvo má dlhodobo kriticky nízku dôveryhodnosť. Nová vláda pravdepodobne bude tento problém riešiť zavedením sudcovských previerok. Prednedávnom sa proti tomuto návrhu postavil trnavský sudca Martin Smolko, ktorého kritické vyhlásenie podpísalo niekoľko desiatok jeho kolegov a kolegýň.

Pán doktor Smolko proti previerkam v zásade namieta dve veci: previerky neriešia reálny problém, pretože za nízku dôveryhodnosť slovenského súdnictva nesú zodpovednosť médiá a politici. Navyše sudcovské previerky by boli nesystémovým opatrením, pretože by sa vzťahovali iba na súdnictvo, hoci problém nízkej dôveryhodnosti sa týka aj parlamentu a vlády. Ich zavedením by teda došlo k narušeniu deľby moci. Obidva tieto argumenty sú slabé.

Sudca Smolko vidí príčinu nízkej dôveryhodnosti súdnictva v médiách a politikoch. Médiá sú vinné, pretože ojedinelé zlyhania jednotlivých sudcov prezentujú ako všeobecnú charakteristiku celého sudcovského stavu. Politici sú vinní preto, že túto mediálnu manipuláciu zneužívajú ako marketingovú stratégiu na získavanie lacných politických bodov.