Vyhlásenie ZOJ

Sudca rozhodujúci v majetkovom spore, v ktorom bol jednou zo strán prezident republiky, sa po rozhodnutí neobmedzil na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia, ale rozhodol sa dať prezidentovi aj rady, ako by si mal zariadiť další profesionálny i súkromný život (vrátane odporúčania mu vysťahovať sa z krajiny, v ktorej zastáva najvyššiu ústavnú funkciu). Takéto počínanie celkom jednoznačne vzbudzuje pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti sudcu i o správnosti jeho rozhodnutia, ktoré by tu inak byť nemuseli. 

Justičné ticho po takýchto škandalóznych vyjadreniach sudcu plodí ďalšie zlo a posmeľuje iných sudcov k takýmto praktikám, ale vrhá tiež zlé svetlo na všetkých slušných sudcov. 

Preto sudcovia, ktorí založili združenie Za otvorenú justíciu aj ich podporovatelia považujú za nevyhnutné sa proti postupu dotyčného kolegu ohradiť, prejaviť s ním zásadný nesúhlas a vyjadriť presvedčenie, že takúto potrebu bude v budúcnosti pociťovať čoraz viac sudcov, aby tak i tzv. mlčiaca väčšina dala dostatočne zreteľne najavo, že podobné metódy nezdieľa, ale sú pre ňu naopak extrémom, ktorý v obraze slovenského sudcu nemá miesto.”

 Sudcovia nezávislej sudcovskej iniciatívy ZOJ

V Bratislave dňa 27.10.2018

Sudkyňa Javorčíková o zmiznutom spise v Kočnerovej kauze: Je možné, že sa s ním manipulovalo priamo v kancelárii sudcu

| dobrenoviny.sk | 7.11.2018 |

Zo súdneho spisu ku kauze Technopol Servis zmizlo 300 strán. V kauze figurujú osoby blízke Mariánovi Kočnerovi, pričom kauza sa dotýka aj samotného Kočnera. Ako je možné, že z budovy súdu zmizne časť spisu? Kde sa takéto spisy uchovávajú a kto každý má k nim prístup? A je možné takýto spis rekonštruovať? O tejto téme sa Marián Balázs vo svojej talkšou KRIŽOVATKY zhováral so sudkyňou Krajského súdu v Bratislave Katarínou Javorčíkovou.

 

https://youtu.be/xJBSas3ESSs

Dva svety slovenských sudcov?

| dennikn.sk | MÁRIA TÓTHOVÁ | ŠTVRTOK 19. JÚLA 2018 21:15 |

Pred verejným zasadnutím pléna Ústavného súdu. Foto – TASR

Sudca by si mal uvedomovať, že nereprezentuje iba seba, ale aj tú zložku moci, ktorá potrebuje na plnenie svojej funkcie dôveru spoločnosti.

Autorka je emeritná sudkyňa, bývalá predsedníčka Okresného súdu Trenčín

V ostatných dňoch ma v médiách zaujali dve správy. Prvá: poslanec Národnej rady SR Alojz Baránik musí zaplatiť bratislavskej sudkyni A. P. E. sumu 200-tisíc eur. A zároveň sa musí ospravedlniť za to, že svojimi výrokmi zasiahol do jej práv na ochranu osobnosti, keď v parlamente predniesol slová naznačujúce, že sa správa korupčne.

Ústavný súd: Štátna tajomníčka Monika Jankovská podozrenia nevysvetlila

| domov.sme.sk | 16. jan 2019 o 22:21 PETER KOVÁČ |

Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská.(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)
 

BRATISLAVA. Kandidatúra štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej patrí k prekvapeniam, keďže o jej mene sa vopred nehovorilo a v uplynulých mesiacoch mala čo robiť, aby zvládla aj doterajšiu pozíciu.

Kým za bývalej vlády Smeru sa o nej hovorilo ako o sivej eminencii rezortu, ktorý vraj riadila namiesto vtedajšieho ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, v súčasnej vláde sa jej pozícia zhoršila.

Smer síce presadil, aby zostala štátnou tajomníčkou aj za ministerky Lucie Žitňanskej z Mosta-Hídu, no tá s ňou mala problém.

V minulosti Jankovskú verejne kritizovala, pretože podala antidiskriminačnú žalobu, ktorou sa mnohí sudcovia snažili domôcť rovnakých platov, aké mali sudcovia Špeciálneho súdu.

Žitňanskej prekáža aj to, že si Jankovská iba pozastavila výkon funkcie sudkyne. Nielenže je štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti, ale kandidovala tiež v parlamentných voľbách za stranu Smer.

Po skončení kariéry na ministerstve by sa tak Jankovská mohla vrátiť na súd, kde by však mala rozhodovať nestranne.

„Je to kompromis, s ktorým viem žiť,“ komentovala Žitňanská v roku 2016 to, že Jankovská v kresle štátnej tajomníčky ostáva. V skutočnosti ministerka všetky dôležité úlohy sústredila do rúk druhej štátnej tajomníčky Márie Kolíkovej.

Nezhody Žitňanskej a Jankovskej sa opäť ukázali, keď sa Jankovská v roku 2017 snažila dostať do Súdnej rady.

Ústavný súd: Ján Šikuta sa v minulosti stretol s vyhrážkami

| 15. jan 2019 o 18:47 Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI |

Ján Šikuta.(Zdroj: SITA)

Ján Šikuta pôsobí v justícii 35 rokov.

Jána Šikutu nominovali Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a ombudsmanka Mária Patakyová.

Patakyová pri výbere kandidátov komunikovala s tretím sektorom, pričom Šikutu jej navrhla organizácia Transparency International Slovensko.

 

Študoval v Kanade aj na Oxforde

Magisterský titul získal Ján Šikuta v roku 1983 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. O rok neskôr absolvoval rigoróznu skúšku.

V 1991. ukončil postgraduálne štúdium v odbore pracovné právo na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a v rokoch 1994 - 1995 absolvoval na Oxfordskej univerzite štúdium zamerané na ľudské práva, humanitárne právo a azylové právo.

V roku 2009 ukončil doktorandské štúdium na Katedre teórie štátu a práva na Paneurópskej vysokej škole práva v Bratislave a získal titul PhD., pričom témou jeho záverečnej práce bola vymožiteľnosť súdnych rozhodnutí.

V 1995. absolvoval medzinárodný vzdelávací program ľudských práv na John Abbott College v Kanade (Quebec, Montreal, Kanada). V rokoch 1996 – 2002 absolvoval viacero špecializovaných kurzov organizovaných OSN, ktoré boli zamerané na ľudské práva, komunikáciu či vyjednávanie.

Byť radovým ústavným sudcom nie je sranda, Fico to nechce, tvrdí odborník

| slovensko.hnonline.sk | 14.01.2019, 18:30 | Autor: Pavel Knapko |

  • S členom Súdnej rady a právnikom Jozefom Vozárom sme sa v HNtelevízii rozprávali o voľbe nových ústavných sudcov.
  • Má súčasný systém voľby ústavných sudcov diery?
  • A dá sa zabrániť, aby boli politici po zvolení na Ústavný súd v spojení so stranami?
  • Odpovede sa dozviete v rozhovore

https://slovensko.hnonline.sk/1873633-byt-radovym-ustavnym-sudcom-nie-je-sranda-fico-to-nechce-tvrdi-odbornik

Spravili sa len kozmetické zmeny. Hlavný krok - voľba ústavnou väčšinou - sa však neuskutočnil. O zmenách vo voľbe ústavných sudcov to v HNtelevízii vyhlásil člen Súdnej rady a právnik Jozef Vozár.

Neúspešný pozmeňovací návrh Smeru, ktorý by pri voľbe ústavných sudcov z hry vynechal prezidenta, bola podľa Vozára stratégia, ako presadiť šéfa strany Roberta Fica, ktorý je jedným zo 40 kandidátov.

"Chceli jednoznačne dosiahnuť, aby sa ich kandidáti dostali na Ústavný súd bez toho, aby prezident mohol zasiahnuť," vyhlásil Vozár.

Zároveň upozorňuje, že nie je jednoduché zabezpečiť nezávislosť bývalých politikov na Ústavnom súde. "Je to potom o charaktere toho človeka, či sa vie odosobniť," tvrdí.

Vozár, ktorý sám ako riaditeľ Ústavu štátu a práva navrhol na ústavných sudcov poslanca Mosta a odborníka na ústavné právo Petra Kresáka a ústavného právnika a bývalého poslanca za ANO a neskôr nezávislého Jána Drgonca, je "hlboko presvedčený", že Fico nemá záujem byť radovým sudcom, lebo to "nie je sranda".

Ako príklad uviedol, že sudcovia z Bratislavy, kde Fico aktuálne žije, musia pravidelne cestovať do Košíc. "Oni nemajú nárok na lietadlo, ani na vlastné auto s výnimkou predsedu,"približuje.

Viac sa dozviete vo videu vyššie.

 

 

Nachádzaš sa tu: Hlavná stránka Domov

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri