Stanovisko ZOJ k vyhláseniu ZSS k osočovaniu Súdnej rady SR

Hovorca prezidenta republiky Roman Krpeľan dňa 1.3.2017 reagoval na zasadnutie Súdnej rady SR zo dňa 30.1.2017 a jej rozhodnutie, že u niektorých sudcov, ktorí dosiahli vek 65 rokov, nepodala návrh na ich odvolanie prezidentovi republiky. Uviedol,  že „...súdna rada by nemala z návrhu na odvolanie sudcov, ktorý jej vyplýva z ústavy a zákona, robiť nedôstojnú frašku“ . Združenie sudcov Slovenska (ZSS) na túto reakciu vydalo dňa 2.3.2017 vyhlásenie, v ktorom zdôraznilo, že uvedené rozhodnutie súdnej rady dôsledne vychádza zo záväznej judikatúry ústavného súdu (PL ÚS 10/05) o ústavnom práve (možnosti) súdnej rady nepodať návrh na odvolanie sudcu z ústavnej funkcie. Podľa názoru ZSS komentár hovorcu prezidenta je absolútne klamstvo občanom, keďže neprípustne označuje súdnu radu za porušovateľa zákona a ústavy (zosmiešňuje zákon a ústavu), hoci konala v plnom súlade s ústavnou právomocou podľa čl. 141a ods.5 ústavy; a neakceptovateľnú dehonestáciu najvyššieho orgánu súdnej moci, ktoré zjavne preukazuje pohŕdanie nezávislým súdnictvom a súčasne aj výraznú snahu o podriadenie súdnej moci prezidentovi republiky, čo ústava zakazuje (princíp deľby moci v právnom štáte).

 

Združenie Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ) k tejto téme považuje za potrebné uviesť, že aj pri rešpektovaní citovaného nálezu pléna Ústavného súdu SR č. PL 10/05, je súdna rada pri rozhodovaní o predkladaní návrhov  prezidentovi na odvolanie sudcov z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov viazaná  dodržiavaním ústavných princípov, akými sú zákaz svojvôle a diskriminácie vo vzťahu k výkonu verejných funkcií . Zdôraznil to v ostatnom čase aj Ústavný súd SR v náleze  sp. zn. II. ÚS 298/2015-168 z 15. 12. 2016. Okrem iného  v tejto súvislosti poukázal na jeden z nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 161/03, podľa ktorého „k možnému porušeniu ústavnej zásady rovnakého zaobchádzania (nediskriminácie) môže dôjsť  v okruhu osôb nachádzajúcich sa v rovnakej právnej a/alebo faktickej situácii, pričom s niektorými z nich sa zaobchádza odlišne bez rozumného a racionálneho dôvodu“.

Odpoveď ZOJ na otvorený list pána poslanca Baránika

Vážený pán poslanec,

Oceňujeme, že ste na naše vyhlásenia z 12.2. a 18.2. 2017 reagovali otvoreným listom, v ktorom objasňujete Vaše medializované postoje.

Podľa obsahu Vášho listu možno konštatovať, že nám ide o spoločný cieľ – funkčné a dôveryhodné súdnictvo, ale medzi nami sú rozdielne cesty ako tento cieľ dosiahnuť. Ani ZOJ sa nikdy nevyhýbala kritike do vlastných sudcovských radov, ale naša kritika vždy vychádzala z konkrétneho racionálneho základu, rešpektovala zásady slušnosti a právo na iný názor.

Otvorený list poslanca NR SR Alojza Baránika ZOJ

Vážená pani prezidentka,

dovoľte, aby som touto formou reagoval na Váš list z 18.2. a na Vaše stanoviská v súvislosti s (nie mnou) medializovanými správami, že som na zasadnutí Ústavnoprávneho výboru Národnej rady vyslovil porovnanie medzi niektorými slovenskými súdmi pokiaľ ide o mieru ich skorumpovanosti.

Na Váš predchádzajúci list, z 12.2. by som reagoval listom skôr, keby som vedel, že mi bol doručený, čo sa však kvôli skutočnosti, že v ňom neboli žiadne iné informácie ako tie, ktoré v ste vzápätí medializovali, a prehliadnutiu výzvy na dialóg v sprievodnom e-maile, bohužiaľ, nestalo. O existencii Vášho listu z 12.2. som sa tak dozvedel až z Vášho uvedeného ďalšieho listu, z 18.2. V rozpore s tým, čo ste uviedli, nevyhýbam sa dialógu o súdnictve, naopak, takú ponuku vítam.

Odpoveď pánovi poslancovi Alojzovi Baránikovi

Na výrok pána poslanca NR SR Alojza Baránika , ktorým na rokovaní Ústavnoprávneho výboru NR SR označil Krajský súd v Bratislave za jeden z najskorumpovanejších súdov na Slovensku, reagovalo združenie Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ vyhlásením zo dňa 12.2.2017. Vyhlásenie sme poslali osobne pánovi poslancovi a ponúkli sme mu na túto tému osobný dialóg. Reagoval však len cez médiá vyjadrením, zverejneným tlačovou agentúrou SITA dňa 17.2.2017.

Na výrok pána poslanca reagovalo aj Združenie sudcov Slovenska, ktoré ho vyzvalo, aby sa sudcom ospravedlnil.

Z vyjadrenia pána poslanca vyplynulo, že požiadavka na ospravedlnenie je podľa neho nenáležitá, pretože „právo na súdnu ochranu patrí aj tej väčšine, ktorej sa súdna ochrana nikdy nedostala“, „veľká časť sudcov nespĺňa elementárne morálne a odborné podmienky pre takú funkciu“, „kritika súdnictva musí zodpovedať reálnej situácii a nie predstavám sudcov komfortne usadeným vo svojej chránenej korupčnej atmosfére, z ktorej útočia na tých, ktorí na korupciu poukazujú“.

K názorovému stretu na Krajskom súde v Trnave.

Na stránke ZOJ boli zverejnené názory časti sudcov občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave na spôsob riadenia tohto súdu jeho predsedom, najmä kontrolnej činnosti v podmienkach vysokej zaťaženosti súdu nevybavenými vecami. Prezentovaným cieľom autorov bolo otvoriť diskusiu na tému, aký by mal byť profil osobnosti  predsedu súdu vo všeobecnosti. Následne bola zverejnená aj reakcia predsedu Krajského súdu v Trnave, v ktorej vysvetlil dôvody prijatých opatrení na súde a svoje vnímanie situácie.

Aj keď sú názory oboch strán diametrálne odlišné, za pozitívne možno považovať to, že obidve strany sú schopné o probléme hovoriť otvorene a verejne, a že týmto spôsobom si môže aj verejnosť urobiť úsudok v akých podmienkach pracujú sudcovia na preťažených súdoch, a aké sú možnosti predsedu v jeho riadiacej právomoci.

ZOJ nemá mandát a nepovažuje ani za vhodné, aby vstupovala do interných vecí akéhokoľvek súdu. Môže sa vyjadriť len k tomu, čo má presah na celé súdnictvo a čo by mohlo napomôcť riešeniu konkrétneho problému.

Kontakt

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

Naši partneri