Úžasná báseň je to nič,                                      

z čistého srdca čo sa zrodí.

No neprehlušíš hlas jej, - krič,

na pomoc volaj vetry, vody!

Z čistého srdca slovíčko,

ktorému každý človek verí,

to je tá báseň úžasná,

spev, vyleptaný na pancieri.

Miliardár ti zaplatí

za slovo klamu, čo mu hovie.

No srdca svojho spýtaj sa,

ak čestné je, čo na to povie?

Žoldnieri nie sú rytieri.

Zabíja žoldnier za peniaze.

Len rytier bráni zbrane česť.

Meč tasí len, keď česť mu káže.

No básnik slovo netasí

inak než rytier – ak by luhal,

Nech so psom ide za pasy,

a horší je než diablov sluha.

Zložili skladby niektorí.

Sú rýmy tam, aj metafory.

No že tam luhár hovorí,

od básne tej sú ľudia chorí.

Úžasná báseň je to nič,

Za čo ti nikto halier nedá,

No čo sa do sŕdc vbodáva

po celom okršleku sveta.

Nehovor heslá veliké,

Nič nadzemského nevymýšľaj,

ale keď povieš Dobrý deň,

Už aby ranná zora vyšla.

Čo povieš, nech je vesmírom

potvrdzované: cit, aj krása.

Tak spravíš báseň úžasnú.

Aj keď snáď malou, drobnou zdá sa.