Minister spravodlivosti Slovenskej republiky Boris Susko pripravil zmenu statusových zákonov sudcov, ktorá významne mení najmä disciplinárne konanie proti sudcom. V súčasnosti o disciplinárnych previneniach sudcov rozhodujú senáty Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, zložené z troch sudcov tohto súdu a z dvoch prísediacich zvolených súdnou radou z radov občanov. Po novom by mali mať sudcovia Najvyššieho správneho súdu v disciplinárnych senátoch výraznú minoritu, keďže v prvostupňovom aj  novovytvorenom odvolacom  senáte má byť len jeden sudca tohto súdu a väčšinovo ich budú tvoriť prísediaci volení súdnou radou už nie z radov občanov, ale z iných sudcov všeobecných súdov, ktorí budú za výkon tejto funkcie poberať osobitné príplatky.  Podľa platnej Ústavy Slovenskej republiky o disciplinárnych previneniach sudcov rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Pokiaľ novela navrhuje zveriť disciplinárne rozhodovanie senátom, v ktorých budú mať rozhodné slovo iné osoby ako sudcovia Najvyššieho správneho súdu, je otázny jej súlad  s článkom 142 ods. 2 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky.

Výrazne sa tak posilňuje kompetencia súdnej rady, ktorá má navyše aj disciplinárnu kompetenciu podávať voči sudcom disciplinárne návrhy. Pokiaľ súdna rada bude aj majoritne kreovať disciplinárne senáty, bude v postavení navrhovateľa v disciplinárnych konaniach v konflikte záujmov.

Čítať ďalej...

Vznik sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu (ZOJ) v roku 2009 bol reakciou na neudržateľné praktiky, ktoré sa objavili v justícii v nedávnej minulosti za éry Štefana Harabina. Vtedy sa hŕstka sudcov postavila na obranu svojich kolegov, ktorí boli nespravodlivo disciplinárne stíhaní len za to, že vyjadrili kritiku na dianie v justícii.

Tento akt solidarity mal obrovský význam nielen pre samotných sudcov, ale sme presvedčení, že aj pre verejnosť, ktorá mohla vidieť, že aj v justičných kruhoch existuje odhodlanie chrániť cez obranu nespravodlivo stíhaných sudcov nielen týchto sudcov, ale aj samotných občanov.

Je dôležité pripomínať si túto nedávnu minulosť, pretože nám ukazuje, aký veľký význam mala a stále má ochrana práva a spravodlivosti v každej demokratickej spoločnosti. Vtedy sme boli svedkami zastrašovania a nátlaku, ktoré na sudcov vyvíjali politici, predsedovia súdov, ale aj samotní členovia Súdnej rady Slovenskej republiky. Takéto praktiky mali za cieľ vytesniť kritických sudcov z justičného systému a zastrašiť ostatných.

V reakcii na tieto praktiky v septembri roku 2009 skupina sudcov ZOJ prijala vyhlásenie „5 viet“, ktoré podpísalo celkovo 116 sudcov.

Čítať ďalej...

Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) nepovažuje za vhodné, ak médiá verejne spochybňujú osobnosť sudcu len preto, že vydal rozhodnutie, s ktorým nesúhlasia. V takýchto prípadoch je dôvodné a správne, aby sa sudcu zastali stavovské organizácie, sudcovské rady aj Súdna rada Slovenskej republiky.

Súdna rada si pri svojich vyjadreniach musí byť vždy vedomá, že je ústavným orgánom sudcovskej legitimity a svojim konaním významne prispieva k obrazu justície v očiach verejnosti. Jednou zo základných úloh sudcov je chrániť práva a slobody občanov, vrátane práva na slobodu slova a slobodu tlače, ktoré plnia v demokratickej spoločnosti nezastupiteľnú úlohu. Opakovane to vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje aj Európsky súd pre ľudské práva.

Podľa názoru ZOJ, Súdna rada svojím stanoviskom, prijatým na zasadnutí dňa 10. 12. 2024 k článku Denníka N v súvislosti s nedávno vydaným neodkladným opatrením ako aj vyjadreniami svojich členov počas diskusie, priamo vyzýva na obmedzovanie tejto slobody. Robí tak bez rozlišovania, či sú autorom určitých vyjadrení priamo novinári, alebo len anonymní internetoví diskutéri. Navyše, nemožno sa zbaviť dojmu, že tieto výzvy sú selektívne, keďže podobné radikálne stanoviská od nej neprichádzajú vtedy, ak sú sudcovia za svoju rozhodovaciu činnosť napádaní v médiách, v ktorých sú niektorí členovia a členky Súdnej rady často hosťami.

Obsah tohto stanoviska a súvisiacej diskusie Súdnej rady môžu vo verejnosti oprávnene vzbudzovať dojem, že ústavný orgán sudcovskej legitimity sa stavia proti slobode tlače ako jednej z hodnôt demokratického právneho štátu. Možno sa potom čudovať verejnosti, ak bude mať pochybnosti, či sudcovia tieto hodnoty naozaj ochránia?

V Bratislave 10. decembra 2024

tím ZOJ