Programové vyhlásenie Vlády Slovenskej republiky je svojím obsahom koncepčným materiálom o hlavných smeroch pôsobenia novej vlády v tejto oblasti, bez ich bližšej konkretizácie, časového ukotvenia a bez uvedenia zdrojov pri dosahovaní cieľov, ktoré vyžadujú aj vysoké finančné krytie.
Súdnictvo potrebuje apodporí zámery vlády na skvalitnenie legislatívy v súlade s európskymi štandardmi, zefektívnenie informačných technológií, využitie konceptov umelej inteligencie a skvalitnenie právnického vzdelávania. Ich naplnenie však vo veľkej miere závisí od zabezpečenia dostatočných finančných zdrojov, ktoré je v súčasnej zlej ekonomickej situácii štátu neisté.
je mi ľúto, že nemôžem byť v týchto chvíľach osobne medzi Vami a zdieľať informácie a názory na to, čím v súčasnosti žije česká justícia. Boli ste pre nás vždy inšpiráciou ako riešiť podobné situácie a výzvy, alebo naopak príkladom ako sa poučiť z Vašich zlých skúseností. A nepochybujem, že takto to pociťujete aj Vy vo vzťahu k nám.
Dovoľujem si Vás aspoň takouto formou pozdraviť v mene sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu a podeliť sa s Vami v krátkosti s tým najdôležitejším čo sa z nášho pohľadu deje v prostredí slovenskej justície.
V súčasnosti sme svedkami bezprecedentného zásahu do súkromia sudkyne, ktorý vyústil do očividných snáh o jej diskreditáciu pre jej sudcovskú prácu. V prípadoch, keď sa bez reálnych faktov útočí na vybraných sudcov s cieľom spochybniť ich sudcovskú spôsobilosť, alebo dodržiavanie etiky sudcu, je povinnosťou najmä súdnej rady poskytnúť im primeranú ochranu. Niektoré členky súdnej rady však namiesto odsúdenia takýchto útokov na sudkyňu, konali presný opak. Bez poznania všetkých súvislostí a jej vypočutia si osvojili verejne publikované závery o jej konaní a dokonca verejne prezentovali názor, že sudkyňa riskuje pozastavenie výkonu funkcie a jej konanie spochybňuje objektívnosť všetkých súdov.
Hľadanie odpovedí prečo sa dôvera v súdy zasekla dlhé roky na hranici okolo 30 % je skutočný justičný hlavolam. A ako každý hlavolam alebo krížovka, mal by sa začať lúštiť od začiatku tajničky do jej konca. Základom riešenia je to, čo sa udialo v slovenskej justícii v minulosti a čo deje v súčasnosti.
Čo sa dialo predtým
V 90-tych rokoch sudcovia zviedli s politikmi rozhodujúci zápas, aby sa stali ústavnými činiteľmi so všetkými materiálnymi a inštitucionálnymi garanciami, ktoré sú základom nezávislosti súdnej moci. Podarilo sa. Výsledkom bola zmena ústavy a prijatie statusových zákonov sudcov. Veľkým úspechom bolo vytvorenie súdnej rady v roku 2002. Dvere k vybudovaniu demokratického súdnictva, spĺňajúceho všetky štandardy v riadne fungujúcom právnom štáte, sme mali otvorené.
O 10 rokov neskôr však nezávislí pozorovatelia – holandský sudca Werner Stemker Köster a renomovaný poľský právnik Lukasz Bojarski vo svojej správe o stave slovenského súdnictva z decembra 2011 konštatovali, že slovenské súdnictvo je v neporiadku a zmätku. Nemá dôveru vo verejnosti, čím stráca svoju legitímnosť. Má pritom pomerne vysoký počet sudcov, nadpriemerné množstvo súdnych zamestnancov a štát vynakladá na sudcov pomerne veľa peňazí. Čestný prezident Medzinárodnej asociácie sudcov Günter Woratsch, poverený monitorovaním situácie na Slovensku, sa v tomto období tiež veľmi kriticky vyjadril k situácii v slovenskom súdnictve. Medzi viacerými problémami uviedol aj nedostatok solidarity a rozštiepenie sudcovského stavu Z medzinárodných podnikateľských kruhov zaznievali hlasy o znepokojení z privatizácie súdnictva a ako hlavnú konkurenčnú nevýhodu Slovenska uviedli klientelizmus. Z prieskumu Americkej obchodnej komory z rokov 2009 – 2010 napríklad vyplynulo, že až 90 percent respondentov si myslí, že slovenské súdy nepodporujú rovnoprávne riešenie súdnych sporov.
Kontrola výkonu súdnej moci verejnosťou je základom záruk fungovania právneho štátu. Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) preto podporuje všetky legitímne a transparentné formy verejnej kontroly, ktoré napomáhajú zvýšiť kvalitu rozhodovacej činnosti sudcov a dôveryhodnosti justície. Transparency International Slovensko (TIS) v tejto oblasti plní významné úlohy, ktoré podporujeme.
Začiatkom marca 2023 TIS zverejnila hodnotenie sudcov okresných súdov v troch komponentoch – kvalita, efektivita a produktivita. Voči hodnoteniu sa zdvihla vlna kritiky, viacerí sudcovia okresných súdov namietali správnosť vyhodnotenia výsledkov ich práce a vedenie Súdnej rady SR a Združenie sudcov Slovenska TIS vyzvali, aby hodnotenie stiahla zo svojej webovej stránky.
Hodnotenie sudcov je náročná a pre sudcov osobitne citlivá úloha, ktorá musí byť maximálne zvládnutá, aby sa dosiahol sledovaný cieľ. ZOJ preto iniciovala stretnutie zástupcov TIS, ZOJ a hodnotiacich komisií sudcov, ktoré sa uskutočnilo dňa 13. apríla 2023 za účelom prerokovania námietok sudcov voči hodnoteniu TIS. Na stretnutí účastníci identifikovali príčiny, ktoré spôsobili nesprávnosť údajov v časti ročných štatistických listov sudcov, z ktorých hodnotenie TIS vychádzalo; a aj údaje, ktoré podľa odporučenia ZOJ mali byť v hodnotení sudcov zohľadnené. Zástupcovia ZOJ a hodnotiacich komisií sudcov odporučili, aby v zmysle týchto zistení TIS upravilo výsledky hodnotenia sudcov a aby v súlade s nimi postupovalo aj pri hodnotení sudcov v budúcnosti. Taktiež odporučili, aby vo verejnej prezentácii výsledkov hodnotenia sudcov boli vyvážene komunikované pozitívne aj negatívne informácie, aby verejnosť mala reálnu predstavu o stave slovenskej justície.
Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.
