Združenie sudcov Za otvorenú justíciu dôrazne odsudzuje dnešný brutálny útok na sudkyňu v Turčianskych Kľačanoch, bez ohľadu na motív páchateľov.
Vyjadrujeme plnú podporu napadnutej kolegyni a jej blízkym a veríme, že skutok sa podarí objasniť a vyšetriť v čo najkratšom čase.
V Bratislave 7. mája 2025
tím ZOJ
Otvorený list administrátora webstránky sudcovia.sk Ing. Ladislava Gubiho, ktorým reagoval na správu sudkyne a členky súdnej rady Dany Jelínkovej Dudzíkovej odoslanej všetkým sudcom Slovenskej republiky dňa 20.2.2025:Vážená pani JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M,
považujem za elementárnu slušnosť odpovedať na váš text v e-maile zo dňa 20.2.2025, v ktorom ste ma spomenuli v súvislosti s vkladaním príspevku na webstránku sudcovia.sk pod linkom http://sudcovia.sk/sk/informacny-spravodaj/485-eticky-kodex-sudnej-rady.
Áno, máte pravdu, tento príspevok som tam vložil ja ako správca (administrátor) tejto web stránky. Vkladám tam príspevky preto, lebo som informatik so štyridsať ročnou praxou, ktorého požiadali o takúto činnosť. Je všeobecne známe, že za obsah príspevkov na väčšine webstránok zodpovedajú zadávatelia, a nie administrátori, ktorí len technicky zabezpečujú zverejnenie príspevkov. Podobne ako za obsah rozsudku zodpovedá sudca a nie úradníčka, ktorá rozsudok vloží do súdneho manažmentu a zverejní na internete. Zadávatelia príspevkov na stránke sudcovia.sk sú z radov združenia „Za otvorenú justíciu" (ZOJ), ktorí sú dostatočne právne vzdelaní, schopní vlastného úsudku a názoru, a nanajvýš kompetentní vyjadrovať slobodne svoje názory na dianie v justícií.
Váš útočný e-mail na moju osobu mi pripadá len ako snaha odpútať pozornosť od samotného obsahu príspevku a hľadanie dôvodu, ako zamedziť rozosielanie e-mailov sudcom, ktorí sa tak dostanú aj k iným názorom, než k tým, ktoré Vy považujete za vhodné.
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky Boris Susko pripravil zmenu statusových zákonov sudcov, ktorá významne mení najmä disciplinárne konanie proti sudcom. V súčasnosti o disciplinárnych previneniach sudcov rozhodujú senáty Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, zložené z troch sudcov tohto súdu a z dvoch prísediacich zvolených súdnou radou z radov občanov. Po novom by mali mať sudcovia Najvyššieho správneho súdu v disciplinárnych senátoch výraznú minoritu, keďže v prvostupňovom aj novovytvorenom odvolacom senáte má byť len jeden sudca tohto súdu a väčšinovo ich budú tvoriť prísediaci volení súdnou radou už nie z radov občanov, ale z iných sudcov všeobecných súdov, ktorí budú za výkon tejto funkcie poberať osobitné príplatky. Podľa platnej Ústavy Slovenskej republiky o disciplinárnych previneniach sudcov rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Pokiaľ novela navrhuje zveriť disciplinárne rozhodovanie senátom, v ktorých budú mať rozhodné slovo iné osoby ako sudcovia Najvyššieho správneho súdu, je otázny jej súlad s článkom 142 ods. 2 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky.
Výrazne sa tak posilňuje kompetencia súdnej rady, ktorá má navyše aj disciplinárnu kompetenciu podávať voči sudcom disciplinárne návrhy. Pokiaľ súdna rada bude aj majoritne kreovať disciplinárne senáty, bude v postavení navrhovateľa v disciplinárnych konaniach v konflikte záujmov.
Vznik sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu (ZOJ) v roku 2009 bol reakciou na neudržateľné praktiky, ktoré sa objavili v justícii v nedávnej minulosti za éry Štefana Harabina. Vtedy sa hŕstka sudcov postavila na obranu svojich kolegov, ktorí boli nespravodlivo disciplinárne stíhaní len za to, že vyjadrili kritiku na dianie v justícii.
Tento akt solidarity mal obrovský význam nielen pre samotných sudcov, ale sme presvedčení, že aj pre verejnosť, ktorá mohla vidieť, že aj v justičných kruhoch existuje odhodlanie chrániť cez obranu nespravodlivo stíhaných sudcov nielen týchto sudcov, ale aj samotných občanov.
Je dôležité pripomínať si túto nedávnu minulosť, pretože nám ukazuje, aký veľký význam mala a stále má ochrana práva a spravodlivosti v každej demokratickej spoločnosti. Vtedy sme boli svedkami zastrašovania a nátlaku, ktoré na sudcov vyvíjali politici, predsedovia súdov, ale aj samotní členovia Súdnej rady Slovenskej republiky. Takéto praktiky mali za cieľ vytesniť kritických sudcov z justičného systému a zastrašiť ostatných.
V reakcii na tieto praktiky v septembri roku 2009 skupina sudcov ZOJ prijala vyhlásenie „5 viet“, ktoré podpísalo celkovo 116 sudcov.