komentare.sme.sk | Nataša Holinová
Ktože volal justíciu holubníkom? Áno, pán minister.
Spomeňme si napríklad na sudcu Juraja Klimenta. Dozvedel sa, že „nemôže súdiť ani dedinskú hádku o pol prasaťa“. Autorom výroku je minister obrany Robert Kaliňák.
Začuli sme aj názor, že „takíto ľudia by v súdnictve nemali byť“, pre zmenu od ministra spravodlivosti Borisa Suska.
A minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vyjadril dokonca presvedčenie, že (sudca) „sa dopustil možno aj nejakého trestného činu ohýbania práva“. Šutaj Eštok sa následne ospravedlnil.
Marcela Kosová, predsedníčka Súdnej rady. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
sme.sk | Peter Kováč
BRATISLAVA. Advokáti, akademici či bývalí členovia Súdnej rady sa ohradili voči výrokom, ktoré prezentovali jej aktuálni členovia.
Spustili preto verejnú výzvu s názvom Aj kritika súdnych rozhodnutí je súčasťou slobody prejavu.
Výzva reaguje na stanovisko Súdnej rady "k mediálnym útokom na sudkyňu Vieru Hadrbulcovú". Ide o sudkyňu, ktorá vydala neodkladné opatrenie, že Denník N nesmie Daniela Bombica známeho ako Danny Kollár označovať ako antisemitu či extrémistu, a to až kým nebude právoplatne rozhodnuté v jeho trestných veciach.
"Každý útok na konkrétneho sudcu ako predstaviteľa jednej z troch mocí v štáte je útokom na celú justíciu a veľmi nebezpečným javom, spôsobilým vážne ohroziť nezávislosť justície a zároveň môže byť priamym ohrozením života sudcov a ich rodín," píše sa v uznesení Súdnej rady.
Tridsať hlavných signatárovi výzvy uvádza, že názory prezentované na zasadnutí Súdnej rady k tejto téme vnímajú s veľkým znepokojením. Sú podľa nich nabádajúce na významné obmedzenie slobody prejavu, činnosti novinárov a neprimerané sankcionovanie médií.
"Vecná kritika súdneho rozhodnutia nie je útokom na konkrétneho sudcu alebo celú justíciu," píše sa vo výzve.
Organizátormi petície sú advokáti Martin Landl a Tomáš Kamenec, pričom medzi hlavnými podpísanými sú aj advokát Tomáš Langer a bývalí členovia Súdnej rady Lucia Berdisová a Andrej Majerník. Pripojili sa tiež bývalý sudca Súdneho dvora EÚ Daniel Šváby či bývalý prokurátor Matúš Harkabus.
Vznik sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu (ZOJ) v roku 2009 bol reakciou na neudržateľné praktiky, ktoré sa objavili v justícii v nedávnej minulosti za éry Štefana Harabina. Vtedy sa hŕstka sudcov postavila na obranu svojich kolegov, ktorí boli nespravodlivo disciplinárne stíhaní len za to, že vyjadrili kritiku na dianie v justícii.
Tento akt solidarity mal obrovský význam nielen pre samotných sudcov, ale sme presvedčení, že aj pre verejnosť, ktorá mohla vidieť, že aj v justičných kruhoch existuje odhodlanie chrániť cez obranu nespravodlivo stíhaných sudcov nielen týchto sudcov, ale aj samotných občanov.
Je dôležité pripomínať si túto nedávnu minulosť, pretože nám ukazuje, aký veľký význam mala a stále má ochrana práva a spravodlivosti v každej demokratickej spoločnosti. Vtedy sme boli svedkami zastrašovania a nátlaku, ktoré na sudcov vyvíjali politici, predsedovia súdov, ale aj samotní členovia Súdnej rady Slovenskej republiky. Takéto praktiky mali za cieľ vytesniť kritických sudcov z justičného systému a zastrašiť ostatných.
V reakcii na tieto praktiky v septembri roku 2009 skupina sudcov ZOJ prijala vyhlásenie „5 viet“, ktoré podpísalo celkovo 116 sudcov.
Marcela Kosová Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk
aktuality.sk | Annamária Dömeová
Správu sme aktualizovali o stanovisko sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu.
Brožúrka ministerstva spravodlivosti pod názvom „Prehľad porušení princípov právneho štátu v rokoch 2020-2023" svojím obsahom nezasahuje do nezávislosti súdnej moci a neobsahuje žiadnu neprípustnú kritiku konkrétneho sudcu či jeho rozhodnutia. Taký je záver súdnej rady po tom, ako ad hoc komisia preskúmala obsah publikácie, ktorú vydal rezort pod vedením Borisa Suska začiatkom tohto roka.
Dokument bez autora má byť akýmsi súčtom neprávostí, ktoré sa mali stať v predchádzajúcom volebnom období. Sudcovia Špecializovaného trestného súdu Ružena Sabová a Milan Cisárik ho však vnímali ako možný útok na sudcov a neprípustný zásah do ich rozhodovacej činnosti. Cisárik v podnete súdnu radu upozornil, že brožúra hovorí o porušení zákona aj v prípadoch, ktoré sa neopierajú o závery Ústavného súdu či Európskeho súdu pre ľudské práva a ide len o hodnotiace úsudky autorov. Prekážalo mu tiež, že dokument posudzuje aj živé prípady.
Niekde sa oprela o už spomínané rozhodnutia Ústavného súdu, inde o komunikáciu policajtov NAKA či informácie od advokátov obvinených osôb. Tam, kde takýto zdroj chýba, komisia po preskúmaní konštatuje napríklad, že „uvedená kritika rozhodnutia neprekračuje parametre prípustnej kritiky súdnych rozhodnutí".
Za uznesenie v tejto podobe hlasovalo trinásť zo štrnástich prítomných členov súdnej rady. Zdržal sa sudca Peter Bebej. Ten sa aj na rokovaní súdnej rady vyjadril, že má vnútorný problém s tým, „či ministerstvo môže robiť takúto investigatívu". Podľa neho by zo strany rezortu bola kritika prípustná, ak by vychádzala výlučne z faktov. „Je otázna legitimita samotnej publikácie, ak sú tam hodnotiace úsudky, a to by ministerstvo robiť nemalo. To, čo robiť môže, by mala byť suchá štatistika. Nekomentovať, nerobiť závery, tie nech si robí čitateľ, alebo účastníci, ktorých sa to týka," zhrnul svoje výhrady.
