- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 86
Marcela Kosová Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk
aktuality.sk | Annamária Dömeová
Správu sme aktualizovali o stanovisko sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu.
Brožúrka ministerstva spravodlivosti pod názvom „Prehľad porušení princípov právneho štátu v rokoch 2020-2023" svojím obsahom nezasahuje do nezávislosti súdnej moci a neobsahuje žiadnu neprípustnú kritiku konkrétneho sudcu či jeho rozhodnutia. Taký je záver súdnej rady po tom, ako ad hoc komisia preskúmala obsah publikácie, ktorú vydal rezort pod vedením Borisa Suska začiatkom tohto roka.
Dokument bez autora má byť akýmsi súčtom neprávostí, ktoré sa mali stať v predchádzajúcom volebnom období. Sudcovia Špecializovaného trestného súdu Ružena Sabová a Milan Cisárik ho však vnímali ako možný útok na sudcov a neprípustný zásah do ich rozhodovacej činnosti. Cisárik v podnete súdnu radu upozornil, že brožúra hovorí o porušení zákona aj v prípadoch, ktoré sa neopierajú o závery Ústavného súdu či Európskeho súdu pre ľudské práva a ide len o hodnotiace úsudky autorov. Prekážalo mu tiež, že dokument posudzuje aj živé prípady.
Niekde sa oprela o už spomínané rozhodnutia Ústavného súdu, inde o komunikáciu policajtov NAKA či informácie od advokátov obvinených osôb. Tam, kde takýto zdroj chýba, komisia po preskúmaní konštatuje napríklad, že „uvedená kritika rozhodnutia neprekračuje parametre prípustnej kritiky súdnych rozhodnutí".
Za uznesenie v tejto podobe hlasovalo trinásť zo štrnástich prítomných členov súdnej rady. Zdržal sa sudca Peter Bebej. Ten sa aj na rokovaní súdnej rady vyjadril, že má vnútorný problém s tým, „či ministerstvo môže robiť takúto investigatívu". Podľa neho by zo strany rezortu bola kritika prípustná, ak by vychádzala výlučne z faktov. „Je otázna legitimita samotnej publikácie, ak sú tam hodnotiace úsudky, a to by ministerstvo robiť nemalo. To, čo robiť môže, by mala byť suchá štatistika. Nekomentovať, nerobiť závery, tie nech si robí čitateľ, alebo účastníci, ktorých sa to týka," zhrnul svoje výhrady.
- Podrobnosti
- Administrátor
- ZOJ
- 82
Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) nepovažuje za vhodné, ak médiá verejne spochybňujú osobnosť sudcu len preto, že vydal rozhodnutie, s ktorým nesúhlasia. V takýchto prípadoch je dôvodné a správne, aby sa sudcu zastali stavovské organizácie, sudcovské rady aj Súdna rada Slovenskej republiky.
Súdna rada si pri svojich vyjadreniach musí byť vždy vedomá, že je ústavným orgánom sudcovskej legitimity a svojim konaním významne prispieva k obrazu justície v očiach verejnosti. Jednou zo základných úloh sudcov je chrániť práva a slobody občanov, vrátane práva na slobodu slova a slobodu tlače, ktoré plnia v demokratickej spoločnosti nezastupiteľnú úlohu. Opakovane to vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje aj Európsky súd pre ľudské práva.
Podľa názoru ZOJ, Súdna rada svojím stanoviskom, prijatým na zasadnutí dňa 10. 12. 2024 k článku Denníka N v súvislosti s nedávno vydaným neodkladným opatrením ako aj vyjadreniami svojich členov počas diskusie, priamo vyzýva na obmedzovanie tejto slobody. Robí tak bez rozlišovania, či sú autorom určitých vyjadrení priamo novinári, alebo len anonymní internetoví diskutéri. Navyše, nemožno sa zbaviť dojmu, že tieto výzvy sú selektívne, keďže podobné radikálne stanoviská od nej neprichádzajú vtedy, ak sú sudcovia za svoju rozhodovaciu činnosť napádaní v médiách, v ktorých sú niektorí členovia a členky Súdnej rady často hosťami.
Obsah tohto stanoviska a súvisiacej diskusie Súdnej rady môžu vo verejnosti oprávnene vzbudzovať dojem, že ústavný orgán sudcovskej legitimity sa stavia proti slobode tlače ako jednej z hodnôt demokratického právneho štátu. Možno sa potom čudovať verejnosti, ak bude mať pochybnosti, či sudcovia tieto hodnoty naozaj ochránia?
V Bratislave 10. decembra 2024
tím ZOJ
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 79
Daniel Bombic často hostil politikov Smeru. Napríklad pred eurovoľbami kandidátov za Smer Erika Kaliňáka a Juditu Laššákovú. Reprofoto – N
dennikn.sk | Vladimír Šnídl
Denníkom N sa chce pre informovanie o Bombicovi zaoberať súdna rada, prípad využil aj minister spravodlivosti. V spore s novinárkou Zuzanou Kovačič Hanzelovou v minulosti iný súd označil Bombica za „prívrženca extrémistických skupín“.
Informovanie Denníka N o neodkladnom opatrení v prospech internetového agresora Daniela Bombica povzbudilo ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer) a predsedníčku súdnej rady Marcelu Kosovú v ďalšej kritike novinárov. Počas víkendu uverejnili stanoviská, kde Denníku N vyčítajú nielen komentáre k tomuto rozhodnutiu, ale aj diskusiu pod týmito textami.
Predsedníčka súdnej rady Kosová píše o „mediálnom útoku“ na sudkyňu Vieru Hadrbulcovú, ktorá na Bombicov podnet dočasne zakázala Denníku N označovať ho termínmi „antisemita“, „neonacista“ a „extrémista“. Redakcii Denníka N vyčíta aj spochybňovanie súdnych rozhodnutí a hovorí o „burcovaní verejnosti“ proti sudcom.
„Útok na sudkyňu bude predmetom rokovania súdnej rady na verejnom zasadnutí dňa 10. decembra 2024,“ dodala predsedníčka súdnej rady.
Denník N ešte pred zverejnením jej stanoviska vypol diskusiu pod článkami o tejto téme z dôvodu, že niektorí prispievatelia prejavovali svoj hnev neprimeraným spôsobom.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 76
dennikn.sk | Matúš Zdút
Foto N – Tomáš Benedikovič
Obyvatelia Slovenska dôverujú európskym inštitúciám viac než vlastnej vláde a parlamentu, vyplýva z najnovšieho prieskumu Eurobarometra. Medzi obyvateľmi Slovenska zároveň za uplynulý rok výrazne stúpla dôvera v médiá a momentálne je na úrovni celoeurópskeho priemeru.
Európskemu parlamentu a Európskej komisii dôveruje 52 percent slovenských respondentov, kým Národnej rade len 32 percent a vláde 31 percent.
Za najväčšie súčasné problémy Slovenska označili respondenti vysoké náklady na život (47 percent), ekonomickú situáciu (22 percent), štátny dlh (18 percent), zdravie (17 percent) a dôchodky (12 percent).
Zároveň oproti minulému roku na Slovensku výrazne stúpla dôvera v médiá – až o 18 percentuálnych bodov.
- Podrobnosti
- Administrátor
- Články
- 88
teraz.sk | TASR
Odsúdený nie je pri výkone trestu povinnej práce obmedzený na osobnej slobode, ani pri bežných životných situáciách.
Bratislava 1. decembra (TASR) - Nielen represívna funkcia potrestania páchateľa protiprávnej činnosti, ale najmä jeho prevýchova a šanca viesť riadny život, charakterizuje trest povinnej práce. Ide o alternatívny druh trestu, ktorý možno uložiť iba za prečin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. Novelizáciou trestných kódexov s účinnosťou od 6. augusta sa však upustilo od povinnosti súdu vyžadovať súhlas páchateľa trestného činu s jeho uložením. TASR o tom informovala Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.
"Trest povinnej práce predstavuje alternatívu v prípadoch, kedy páchateľ nie je nebezpečný a skutok nie je spoločensky závažným trestným činom. Najčastejšie boli takto potrestaní páchatelia za drobné krádeže, ale aj zanedbanie povinnej výživy, či ohrozovanie mravnej výchovy mládeže," vysvetľuje generálny riaditeľ sekcie restoratívnej a alternatívnej justície MS Daniel Petričko.
Odsúdený nie je pri výkone trestu povinnej práce obmedzený na osobnej slobode, ani pri bežných životných situáciách. Tým sú zachovávané rodinné väzby bez zhoršenia sociálnej situácie odsúdeného, či jeho najbližších. "Sekundárnym benefitom tohto druhu trestu je aj prehĺbenie pracovných návykov, aby sa odsúdený dokázal v budúcnosti lepšie zamestnať a zvykol si na systém práce. V neposlednom rade, čo nám ukázala aj prax, nájsť si eventuálne zamestnanie možno aj u poskytovateľa trestu povinnej práce," poznamenal Petričko.