Súdna rada Slovenskej republiky sa na svojom zasadnutí 19. septembra 2024 zaoberala otvoreným listom a reakciami sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu (ZOJ) na rôzne justičné témy, ktoré sme súdnej rade doručili so zámerom upozornenia na niektoré udalosti alebo spoločného hľadania riešení legitímnych otázok týkajúcich sa súdnictva.

ZOJ na jednej strane víta, že je pre súdnu radu naďalej relevantným zdrojom podnetov, ktoré sa dostanú na jej rokovanie. Na druhej strane však s poľutovaním vnímame obsah diskusie, ktorý bol cielene zameraný nielen na obsah prejednávaných podnetov ZOJ, ale  najmä na zneváženie ZOJ a jej činnosti. Diskusia bola plná osobných invektív najmä voči hovorkyni ZOJ a ďalším osobám podporujúcich ZOJ, ktoré na zasadnutí neboli prítomné a nemohli sa brániť. Súdna rada týmto spôsobom neprípustne vytvára zo ZOJ nepriateľa sudcov, hoci ide o legitímnu sudcovskú platformu, v ktorej sudcovia aktívne pracujú viac ako 15 rokov.

Takéto správanie, najmä zo strany členov súdnej rady, ktorí sú sudcami, je nielen neslušné, ale aj v rozpore so základnými zásadami etiky sudcu. Navyše, zbytočne vyvoláva aj polarizáciu v sudcovskom stave a vedie k ďalšiemu poklesu už aj tak nízkej dôvery verejnosti v súdnictvo.

V Bratislave 3. októbra 2024

          tím ZOJ

domov.sme.sk | Peter Kováč

Bratislavský sudca Milan Chalupka s advokátom Rastislavom Palovičom na Najvyššom správnom súde. (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Úsmevy, výmena pohľadov, rozpaky. Milan Chalupka na bratislavskom krajskom súde už roky rieši občianskoprávne spory, tentoraz disciplinárnemu senátu sám vysvetľoval, ako sa v roku 2021 zjavilo na jeho bankovom účte takmer 700-tisíc eur.

Ide o najprísnejší možný trest v disciplinárnom konaní. Navrhla ho Súdna rada ešte pod vedením bývalého predsedu Jána Mazáka.

(Ad : Rozhovor so sudcom Ústavného súdu SR Petrom Strakom)

dennikn.sk | Rudolf Suran

Autor je právnik.

Na stránkach tohto denníka sa začiatkom septembra ústavný sudca Peter Straka vyjadril v obsiahlom rozhovore k rozhodnutiu Ústavného súdu vo veci zmien trestného práva. Prípad mal na starosti ako sudca spravodajca.

Urýchlene rozhodli vraj preto, lebo téma rozdeľovala spoločnosť. Súdy nemohli podľa Trestného zákona z roku 2005 individuálne pristupovať k páchateľom a trestať ich miernejšie. Väznili sa aj tí, ktorí kradli z núdze. To on ako sudca s 30-ročnou praxou komunikujúci so slabšími a vylúčenými ľuďmi zle znášal. Preto veľmi túžil stať sa sudcom Ústavného súdu a opakovane kandidoval, aby prispel k náprave. Spomenul futbalové celebrity Cristiana Ronalda a Lionela Messiho, ktorí za miliónové daňové podvody vyviazli s podmienečnými trestami. A v Nórsku majú nízke tresty a nízku kriminalitu.

„Prečo musíme tak veľmi odskakovať od iných európskych krajín?“ spýtal sa sugestívne. Vraj vývoj ľudstva ide ruka v ruke s humanizáciou trestania. To musia pochopiť aj poškodení. Kedysi odtínanie rúk a galeje. Dnes je trend iný. Kto ukladá prísne tresty, zalieča sa verejnej mienke. V roku 2022 bolo 5 602 krádeží, z čoho 55 percent spáchali recidivisti. Akú efektivitu mal doterajší zákon?

dennikn.sk | Minúta po minúte

Súdna rada trvá na tom, že eurokomisár pre spravodlivosť dostal pozvánku na minulotýždňové zasadnutie k správe o právnom štáte. „Oficiálne pozvanie bolo zaslané 9. septembra o 12:57 priamo na e-mailovú adresu Didiera Ryendersa, ako aj oficiálnu e-mailovú adresu komisie,“ tvrdí rada. Dodáva, že v rovnaký deň poslali pozvánku aj doporučenou zásielkou.

Súdna rada teraz stanoviskom reagovala na reakciu Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ktorú zverejnil Denník N.

„Je smutné, že komisia okamžite reagovala na otázky Denníka N, pričom so súdnou radou nekomunikovala. Je nedôstojné odkazovať si s komisiou tieto skutočnosti cez médiá, našu výhradu budem komunikovať priamo komisii,“ uviedla predsedníčka rady Marcela Kosová.

dennikn.sk | Ján Mazák

Súdna rada. Nikoho neprekvapilo, že „trafená hus“ zagágala. Foto – TASR

Autor je občan EÚ

Správa Európskej komisie (EK) o právnom štáte za rok 2023 je výsledkom viacmesačného úsilia predstaviteľov a zamestnancov EK. Relatívne dlhý čas zbierali, analyzovali a hodnotili údaje o kvalite rozhodujúcich ukazovateľov, aby mohli prísť k záveru, či právny štát je uznávanou, rešpektovanou a dodržiavanou hodnotou vo všetkých členských štátoch (článok 2 Zmluvy o EÚ). Oslovili – aj na Slovensku – desiatky inštitúcií, občianske a iné iniciatívy, jednotlivcov, skrátka všetkých, ktorých sa téma týkala.

Správu písali odborníci, ktorí poznajú európsky justičný priestor do najmenších detailov. Právnici, experti na manažment súdnej moci, skúsení posudzovatelia hádam všetkých reformných rozhodnutí v členských krajinách.

V konečnom znení sa uviedli iba systémové zlyhania alebo nedostatky. Sem-tam sa podčiarkli opatrenia členského štátu, prispievajúce k naplneniu idey vlády práva, napríklad u nás „zabodovalo“ oddelené správne súdnictvo.

Výsledok pre Slovenskú republiku, aj v časti súdnictvo, nie je za rok 2023 príliš lichotivý, ale ani natoľko dramatický, ako je to napríklad v Maďarsku alebo bolo v Poľskej republike.

Čítať ďalej...