Na dnešný deň som pripravila báseň Kamila Peteraja, oprávnene považovaného za najúspešnejšieho slovenského autora kníh poézie a textov populárnych piesní. Je z jeho zbierky V slepých uličkách, vydanej vo vydavateľstve Ikar v roku 1999.

O jeho živote a tvorbe sa môžete dočítať na tomto linku: https://www.litcentrum.sk/autor/kamil-peteraj/zivotopis-autora

K R Í Ž

Niekedy túžiš zlomiť svoj kríž.

Zápalku na dva kúsky v dlani.

V hre bolo všetko. Nevyšlo nič.

Nie je ti zrazu ľúto za tým...

Niekedy máš chuť zavolať tam.

Do veľkej požičovne krížov.

Pošlite lepší než ten čo mám.

Je ticho na tom čísle vyššom.

SVET PATRÍ ZLÝM.

Možno tým je krásny.

Vyrovnaj sa s tým.

Keď pôjdeš spať zhasni.

Niekedy chceš ho poslať už späť.

Choď kríž môj si strašne ťažký.

Na muších krídlach letieť kde niet

žiadnych zrád a zlacnenej lásky.

Je stále ťažší. Dávno to vieš,

že patrí tebe, Tvojmu menu.

S krížom s tým nie je nijaká reč.

Nedá ti súhlas na výmenu.

Stále ťa núti všetko v sebe niesť.

Aspoň máš svojho spoločníka.

Tá jeho milosť volá sa trest.

A ticho v tvojom dychu dýcha.

Daniela Baranová

emeritná sudkyňa