Prezidentka Zuzana Čaputová v rozhovore pre britský denník Financial Times kritizovala premiéra Róberta Fica za jeho pokusy o oslabenie právneho štátu, kontakty s Ruskom a za to, že vláda si berie inšpiráciu politiky z Maďarska. Konkrétne spomenula tému novely Trestného zákona a výrok Róberta Fica, že budúci prezident by mal odvolať predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana za únik informácie o rozhodnutí ústavného súdu k novele Trestného zákona. Takéto zastrašovanie je podľa prezidentky absolútne neprijateľné a nezodpovedné, pretože spochybňuje nezávislosť ústavného súdu. Prezidentka upriamila pozornosť aj na tlak Ficovej vlády na médiá a mimovládne organizácie. Upozornila, že financovanie členských štátov zo strany EÚ je podmienené dodržiavaním zásad právneho štátu.

Obsah rozhovoru vyvolal emotívne reakcie niektorých predstaviteľov vládnucej koalície. Podľa podpredsedu parlamentu Ľuboša Blahu chce prezidentka nabádaním na zastavenie financovania pripraviť Slovensko o miliardy z Európskej únie a dopustila sa tým vlastizrady. Poradca premiéra a politický komentátor Eduard Chmelár to obdobne vyhodnotil ako vedomé, premyslené a zákerné poškodzovanie záujmov štátu, aké nevidel u žiadneho prezidenta.

K tejto téme poskytla dňa 11. marca tlačové vyhlásenie aj sudkyňa a členka Súdnej rady Slovenskej republiky Dana Jelínková Dudzíková a upozornila, že cielené nabádanie na pozastavenie platieb z Európskej únie zo strany slovenských politikov priamo ohrozuje vykonateľnosť súdnej reformy v praxi, ktorá je financovaná z prostriedkov Európskej únie, a je nedôvodným a ničím neospravedlniteľným použitím justície ako rukojemníka v politickom boji.

Všetky výhrady prezidentky, ktoré uviedla v rozhovore pre britský denník Financial Times, sú verejnosti na Slovensku známe, pretože ich opakovane uvádzala aj v médiách. Rovnako je verejnosti známe, že namietanými skutočnosťami sa zaoberá aj Európska komisia a slovenskú vládu varovala, že novela trestného zákona môže byť v rozpore s európskym právom. Všetky členské štáty EÚ sú podľa prístupových zmlúv povinné dodržiavať zásady právneho štátu, čo je jednou z podmienok ich financovania zo strany EÚ. Ak na Slovensku dochádza k závažnému porušovaniu zásad právneho štátu, musí počítať s tým, že môžu byť voči nemu uplatnené sankcie pozastavením čerpania európskych fondov. Rovnako ako voči ktorémukoľvek inému štátu. Takýmto sankciám už čelilo z obdobných dôvodov napríklad aj Poľsko a Maďarsko.

Namiesto toho, aby sa vládnuca koalícia zaoberala príčinami, pre ktoré Slovensku hrozia výrazné finančné sankcie zo strany EÚ, jej predstavitelia obviňujú prezidentku z vlastizrady len preto, že pomenovala to, čím Slovensko môže vážne porušovať zásady právneho štátu. A upozornenia prezidentky na to, čo Slovensku hrozí, je označované ako nabádanie na zmrazenie financií pre Slovensko.

Tento názor podporila svojím tlačovým vyhlásením aj sudkyňa a členka Súdnej rady Slovenskej republiky Dana Jelínková Dudzíková v kontexte, že sa ohrozuje vykonateľnosť súdnej reformy a justícia sa používa ako rukojemník v politickom boji. Ani toto tlačové vyhlásenie sa nezaoberá konkrétnymi príčinami, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu čerpania eurofondov pre Slovensko, ale len hroziacim následkom. Možno to prirovnať k situácii, ak by bol sudca verejne kritizovaný za to, že uložil niekomu peňažný trest a spôsobil mu tak vážne existenčné problémy, ale nikoho by nezaujímalo za aké konanie sudca peňažný trest odsúdenému uložil, a či bol tento trest primeraný.

V súvislosti s rozhodovaním ústavného súdu o tom, či schválená novela Trestného zákona je v súlade s ústavou, si ústavní sudcovia z úst premiéra Fica museli vypočuť, že po podaní ústavnej sťažnosti je s nimi prezidentka v úzkom kontakte, inak povedané, ovplyvňuje ich rozhodovanie. A po tom ako ústavný súd pozastavil účinnosť časti novely, si vypočuli aj výzvu premiéra, že budúci prezident by mal odvolať z funkcie predsedu ústavného súdu. Prezidentka a viacerí opoziční politici tieto výroky kritizovali, pretože priamo ohrozujú dôveru a rešpekt verejnosti voči najvyššej súdnej inštancii, akou je ústavný súd.

Podľa Odporučenia Výboru ministrov Rady Európy z roku 2010 o sudcoch, Kapitola II. "pri komentovaní rozhodnutí sudcov, sa výkonná a zákonodarná moc musia vyhnúť kritike, ktorá by podkopala nezávislosť a dôveru verejnosti v súdnictvo". Zo súdneho prostredia však zatiaľ žiaden nesúhlas alebo kritika v tejto súvislosti nezazneli.

V programe 3. zasadnutia súdnej rady, ktoré sa bude konať v dňoch 19. až 21. marca 2024, je zaradené aj prerokovanie návrhu na prijatie Vyhlásenia Súdnej rady Slovenskej republiky k útokom niektorých predstaviteľov zákonodarnej a výkonnej moci na nezávislosť a nestrannosť Ústavného súdu Slovenskej republiky. Výsledok hlasovania o tomto návrhu v mnohom napovie, či súdna rada v čiastočne novom zložení je schopná účinne brániť nezávislosť súdnej moci aj voči súčasnej vládnucej koalícii.

Najmä v súvislosti so zásadnými zmenami trestnej politiky štátu (masívne kritizovanými politikmi, odbornými autoritami, a Európskou komisiou) totiž súdna rada žiadne stanovisko neprijala.