VERONIKA PRUŠOVÁ

„Urobil by som presne to isté čo Putin v súvislosti s udalosťami na Ukrajine,“ napísal vlani vo februári deň po začiatku ruskej invázie bývalý minister spravodlivosti Štefan Harabin, ktorý v minulosti bol aj na čele Najvyššieho súdu a súdnej rady.

Pre tento status na neho špeciálna prokuratúra minulý týždeň podala obžalobu.

Informáciu Denníku N potvrdila hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová. Skutok, pre ktorý Harabina 1. júna obžalovali, je kvalifikovaný ako „prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia, ako aj prečin schvaľovania trestného činu“. Viac informácií Úrad špeciálnej prokuratúry momentálne neposkytne.

O obžalobe by mal rozhodovať sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Buvala. V prípade uznania viny hrozí bývalému prezidentskému kandidátovi maximálne trojročné väzenie.

„Na výrok, ktorý som napísal, som hrdý a kedykoľvek by som ho zopakoval. Je nesporné, že Putin a Ruská federácia postupovala v súlade s medzinárodným právom. Nemôže byť agresorom,“ reagoval Harabin, ktorý nevedel, že prokurátor na neho podal obžalobu. Práve sa po dvoch týždňoch vrátil z dovolenky na Kube.

Harabin v súvislosti s obžalobou hovorí o zneužívaní práce orgánov činných v trestnom konaní. „Toto je právo? Toto by som si nedovolil ani voči stonásobnému vrahovi,“ rozčuľoval sa Harabin s tým, že „toto zošrotuje všetkých, ktorí toto podporujete“.

„Nebol som oboznámený s výsledkom vyšetrovania,“ tvrdil bývalý sudca a pýtal sa, ako môže teda na neho byť podaná obžaloba. „Musím sa teda na tom pobaviť. Budete platiť náhradu škody za nezákonný postup,“ dodal.

Na svojich slovách trval

Okrem citovanej prvej vety Harabin v statuse tvrdil: „Je povinnosťou Rusov pacifikovať nacistov, ktorí genocídne od roku 2014 zavraždili 15-tisíc civilistov. Nie je možné tolerovať používanie sily svetovým ZLOM. Silu musí niekedy rázne použiť aj svetové DOBRO. FICO, vždy k AMERIČANOM servilný, kolosálne klame, keď tvrdí, že PUTIN porušil medzinárodné právo…“

Tento status sa už nedá spätne pozrieť. Pomerne rýchlo po zverejnení z Facebooku zmizol.

Na Harabinovom facebookovom účte nebol dostupný už v máji, keď ho zadržala a obvinila Národná kriminálna agentúra. Polícia vtedy informovala, že u bývalého sudcu Najvyššieho súdu urobili aj zaisťovacie úkony. Harabin tvrdil, že nič nezaistili, lebo sám odovzdal notebook aj telefón, cez ktoré spravoval svoj Facebook.

Ešte v deň svojho zadržania sa k statusu verejne prihlásil a potvrdil, že na svojom postoji trvá.

„Ja som povedal status a na tom statuse trvám, že je to môj názor. Ja som tam odsúdil vraždenie civilistov na Donbase,“ povedal novinárom. „Ja štyridsaťročný trestný sudca som nikdy neskrivil zákon a ani ho neskrivím,“ vyhlásil.

Ako bývalý sudca vedel, čo robí

Kľúčová bola pre vyšetrovateľa najmä prvá veta statusu, na základe ktorej Harabina obvinil zo schvaľovania trestného činu, teda agresie, ktorej sa dopustil Putin.

Na základe ďalšej vety o „povinnosti Rusov pacifikovať nacistov“ ho zase podľa portálu Aktuality.sk obvinili z hanobenia národa. Skutku sa podľa vyšetrovateľa dopustil tým, že sa o Ukrajincoch vyjadroval ako o nacistoch.

Vyšetrovateľ ďalej argumentoval, že Harabin ako bývalý sudca musel vedieť, čo robí. Musel tiež vedieť, že Putinovo konanie „napĺňa znaky trestného činu agresie“.

Okrem toho v uznesení o obvinení pripomenul, že kým bývalý predseda Najvyššieho súdu a exminister spravodlivosti svoj status zverejnil, konanie ruského prezidenta odsúdilo medzinárodné spoločenstvo.

Vyšetrovateľ pripomenul vyhlásenie generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov Antónia Guterresa, podľa ktorého je invázia „v priamom rozpore s Chartou OSN“. Pomohol si aj rezolúciou Valného zhromaždenia OSN, ktoré tiež označilo konanie Ruska za agresiu v rozpore s medzinárodným právom.

Medzinárodný súdny dvor v Haagu ešte v marci 2022 rozhodol, že Rusko má zastaviť svoju inváziu a že neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by podporili ruské odôvodnenie vojny – vrátane vyhlásení o genocíde. Medzinárodný trestný súd (iná inštitúcia ako súdny dvor – pozn. red.) o rok neskôr na Vladimira Putina vydal zatykač, dôvodom sú obvineniaz vojnových zločinov.

Proti ruskej agresii sa ohradil aj vtedajší premiér Eduard Heger a prezidentka Zuzana Čaputová. Niekoľko dní pred obvinením Harabina prijala zase Národná rada uznesenie, ktorým odsúdila činy Ruskej federácia a Putina.

V uznesení poslanci označili útok za „akt bezdôvodnej vojenskej agresie vrátane zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov“. Za uznesenie hlasovalo 98 zo 124 prítomných poslancov.

Chcel si pomôcť Žilinkom

Harabin sa proti obvineniu snažil brániť sťažnosťou, na špeciálnej prokuratúre s ňou však neuspel. Následne sa pokúsil zbaviť obvinenia aj cez paragraf 363 Trestného poriadku. Ani generálny prokurátor Maroš Žilinka mu nevyhovel. Stalo sa tak už vo februári.

Bývalý sudca hovorí, že generálny prokurátor v rámci svojho rozhodnutia skonštatoval, že špeciálna prokuratúra nie je príslušná konať.

Žilinka vraj dodal, že trestný čin, z ktorého bol Harabin obvinený, je nadkvalifikovaný. Dôvodom nadkvalifikovania je údajne to, aby to mohla riešiť špeciálna prokuratúra a aby sa u neho mohla uskutočniť domová prehliadka.

Podľa Harabina generálny prokurátor skonštatoval, že „hanobenie ukrajinského národa nie je“. Nie je teda podľa neho príslušná konať NAKA, ÚŠP a ani Špecializovaný trestný súd.

Vysvetlenie, prečo mu potom Žilinka nevyhovel a obvinenie pomocou paragrafu 363 nezrušil, však Harabin nemal.

Pôvodne sa hovorilo o prísnejšom paragrafe

Trestné oznámenie po zverejnení statusu podal na Harabina poslanec Juraj Šeliga (Demokrati). Domnieval sa, že bývalý sudca sa dopustil trestného činu „ohrozenia mieru“. Na pomerne neznámy paragraf 417 následne upozornila i samotná polícia.

Šeliga už vtedy upozorňoval, že zatiaľ čo na Ukrajine sa rozpútala skutočná vojna, u nás sa zase naplno rozvinula dezinformačná vojna.

„Je to zápas o zachovanie pravdy a zdravého rozumu. Tvrdenia a snahy presvedčiť našich občanov o dobrých úmysloch Putina, o tom, že konal v sebaobrane, a o tom, že na Ukrajine vládnu nacisti, ktorí páchajú genocídu, sú hanebným klamstvom a sú spôsobilé vyvolať trestnoprávne následky a generálna prokuratúra ich nesmie ignorovať,“ uviedol Šeliga.

Okrem polície či poslanca Šeligu upozornili na aktuálnosť paragrafu 417 aj viacerí právnici. Za spáchanie tohto trestného činu pritom hrozí páchateľovi až desaťročné väzenie.

Právnička Slavomíra Henčeková, ktorá je asistentkou poslanca z klubu SaS Jána Benčíka, zase upozorňovala, že Harabin sa mohol dopustiť schvaľovania genocídy či neľudskosti. Benčík tiež podal na Harabina trestné oznámenie.

Argumentoval nielen statusom, ale aj Harabinovými vyjadreniami v InfoVojne.

Status zmizol a nakoniec o stránku prišiel

Harabin odmietol, že by sám zmazal status, pre ktorý ho obvinili. Nevedel však vysvetliť, prečo už v čase jeho zadržania nebol status prístupný. Niekoľkokrát zopakoval, že si za svojimi slovami stojí.

Svoje obvinenie považoval za politickú akciu špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a prokurátora Tomáša Honza, ktorý sa venoval extrémistickým trestným činom. „Ja som povedal len pravdu. Stíhajú ma za názor,“ hovoril novinárom s tým, že on len odsúdil vraždenie civilistov na Donbase.

Lenže po statuse napokon prišiel Harabin o celú svoju fanúšikovskú stránku. Redakcia Živé.sk zistila, že Facebook zablokoval Harabinov profil už v októbri 2022. Spoločnosť Meta, ktorá prevádzkuje sociálnu sieť, potvrdila, že tak urobili z dôvodu opakovaného porušovania pravidiel sociálnej siete. Konkrétne prehrešky však firma nespresnila.

Harabin tvrdil, že o profil prišiel po svojom obvinení, teda v máji 2022. To sa však ukázalo ako klamstvo, keďže ešte po tomto termíne na stránke publikoval.

Jeho posledným statusom bol podľa databázy Blbec.online odkaz na dezinformačno-konšpiračný web InfoVojna, ktorý v plnom znení zverejnil jeho návrh podľa paragrafu 363. V ňom žiadal generálneho prokurátora Maroša Žilinku o zrušenie svojho obvinenia.

Sociálne siete dokázal využiť v kampani

Ešte predtým, ako prišiel o svoju stránku na Facebooku, mal vlani v júli na istý čas zablokovaný aj svoj youtubový kanál, kde má vyše 40-tisíc odberateľov.

Práve tento zdroj šírenia informácií začal Harabin aj s Facebookom vo veľkom využívať pred svojou prezidentskou kandidatúrou v roku 2019. Ešte ako sudca Najvyššieho súdu sa postupne presúval na sociálne siete.

Z jeho krátkych príspevkov bolo zrejmé, že čoraz viac prepadá dezinformáciám, konšpiráciám aj ruskej propagande.

Takto napríklad v októbri 2021 šíril vymyslený Putinov prejav, ktorý bol plný konšpirácií. Išlo o údajnú výzvu ruského prezidenta na odpor proti novému svetovému poriadku a globalistickým elitám.

Za prezidenta chce kandidovať opäť. Zrušená stránka na Facebooku môže byť pre neho problém v kampani, no stále mu ostáva aj spomínaný YouTube, kanál má aj na Telegrame a figuruje aj na Tik Toku či Instagrame.

Harabinova minulosť

Harabin v podstate ohlásil druhú prezidentskú kandidatúru už pred štyrmi rokmi, keď v prvom kole volieb skončil tretí za Marošom Šefčovičom a Zuzanou Čaputovou, ktorá v druhom kole voľby vyhrala. Vtedajší sudca Najvyššieho súdu sa označil za víťaza.

„Idem vyhrať voľby,“ dodal zároveň v momente, keď už všetkým bolo jasné, že v tých v roku 2019 to nevyjde.

Keď vo februári tohto roka na ruskej sociálnej sieti Telegram ohlásil, že ide kandidovať do prezidentských volieb v roku 2024, nebolo to až také prekvapenie.

Harabin totiž medzičasom prišiel aj o funkciu sudcu, a to v roku 2020, keď sa rozhodol kandidovať do parlamentu za stranu Vlasť. Viedol jej kandidátku, no keď ostala v dlhoch a s pochybným financovaním, prestal sa k nej priznávať.

Ako sa však zo sudcu stal youtuber? Tento prerod bol u Harabina postupný a trval od roku 2014, keď neuspel vo voľbe predsedu Najvyššieho súdu. Stratil podporu vládneho Smeru a jeho lídra Roberta Fica, hoci v rokoch 2006 až 2009 v jeho prvej vláde pôsobil ako minister spravodlivosti. Vtedy ho nominovalo HZDS.

Keď Harabin neuspel vo voľbách a stal sa radovým sudcom, na istý čas sa stiahol z verejného života. Postupne začal písať blogy, neskôr pridal aj krátke videá a stal sa z neho youtuber, ktorý útočil na systém. Našli si ho konšpiračné médiá a jeho popularita vďaka tomu začala rýchlo rásť.

V lete 2018 bol takmer každý víkend na výjazde. Bol stále na očiach a potom si vymyslel, že bude konfrontovať americkú ambasádu, ktorá v tom čase robila turné karavanom po Slovensku. Pracovníkovi veľvyslanectva kládol otázky, ktoré údajne dokazovali, že Američania počas druhej svetovej vojny zbytočne zabíjali obyvateľov Slovenska.

Video na YouTube sa okamžite rozšírilo. To bol moment, keď Harabinov voličský potenciál narástol. Zrazu mal 19 percent v prieskumoch a jeho čísla stále rástli.

Jeho video bolo dôležité, pretože si tým získal facebookové publikum, ktoré dovtedy „fandilo“ Marianovi Kotlebovi.

Na zvolenie za prezidenta to napokon nestačilo, no Harabin si získal stálych fanúšikov. Veľké šance na úspech mu prieskumy nedávajú ani v budúcoročných prezidentských voľbách. Aprílový prieskum agentúry Ipsos pre Denník N ukázal, že ak by aj prešiel do druhého kola, v ktorom by sa stretol so Zuzanou Čaputovou alebo s Ivanom Korčokom, prezidentom by sa nakoniec nestal.