dennik.sk | VERONIKA PRUŠOVÁ

Policajný prezident Štefan Hamran končí, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica zrejme odvolajú a fungovanie jeho úradu zmenia. Zásahy Smeru, Hlasu a SNS sa však len pri týchto bodoch nemusia zastaviť.

Budúca vládna koalícia v stredu podpísala memorandum, v ktorom sľubuje reformu trestného systému. Jej prísľub je nateraz príliš všeobecný a nie je jasné, čo plánujú robiť.

Denník N sa pokúsil zodpovedať základné otázky, čo možno slovenské súdnictvo v najbližších rokoch čaká.

Viaceré dôležité kauzy sú už na súde. Môže do nich vláda zasiahnuť? 

Vláda nemôže priamo zasahovať do súdnych konaní. Takúto právomoc nemá minister spravodlivosti ani predseda súdu. Napriek tomu nová vládna koalícia má priestor, ako konania na súdoch ovplyvniť. Musí ísť na to postupnými krokmi.

Kľúčové bude obmeniť súdnu radu, vymeniť predsedu Špecializovaného trestného súdu a porátať sa s takzvanými nepohodlnými sudcami.

To, že predseda Smeru a jeho ľudia nevnímajú súdnictvo ako nezávislú moc, preukázali už v roku 2006, keď skladali vládu po prvý raz. Fico vtedy dovolil, aby sa ministrom spravodlivosti stal nominant HZDS Štefan Harabin, ktorý vo vláde vydržal tri roky a priamo z ministerskej pozície prešiel na čelo Najvyššieho súdu.

Ako môžu zmeniť pomery v súdnej rade? 

Vymeniť nominantov vlády a parlamentu v súdnej rade je jednoduché. Na ich odvolanie stačí 76 hlasov poslancov a jedno rokovanie vlády. Súdna rada má osemnásť členov, z toho deviati sú volení sudcami a sudkyňami, troch členov nominuje prezidentka, troch vláda a troch parlament.

Súdna rada prijíma rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou, teda desiatimi hlasmi. Ak vláda a parlament vymenia súčasných šiestich členov, výrazne sa zmenia názorové pomery v rade. Prevládne hlas kritikov doterajších pomerov. Tí sa napríklad podpísali pod vyhlásenie proti devastácii právneho štátu, čo bola reakcia na spochybňovanie využívania paragrafu 363 generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom.

Výmena členov v súdnej rade by znamenala aj koniec predsedu Jána Mazáka. Ten je totiž nominantom parlamentu. Mazák hovorí, že z funkcie neodíde, ale budú ho musieť odvolať.

Prečo je súdna rada dôležitá?

Súdna rada rozhoduje o tom, kto sa stane v budúcnosti sudcom. Uchádzači síce musia najskôr prejsť výberovým konaním, ale o tom, či spĺňajú predpoklady stať sa sudcom, rozhodnú práve členovia súdnej rady. Ak kandidát prejde, navrhne ho na vymenovanie prezidentke.

Okrem toho môže súdna rada ovplyvniť zloženie výberových komisií aj rozhodnúť o kariérnom postupe sudcu či sudkyne. A teda, či niekto prejde z okresného súdu na krajský, prípadne z krajského na najvyššie súdy.

Dôležitou právomocou súdnej rady je aj to, že môže navrhnúť ministrovi spravodlivosti odvolanie predsedu súdu. Zároveň predseda súdnej rady môže podávať disciplinárne návrhy na sudcu.

Odvolajú predsedu Špecializovaného trestného súdu Jána Hrubalu? 

Funkčné obdobie predsedu súdu je päť rokov, Ján Hrubala by mal skončiť až v auguste 2025. Je pravdepodobné, že on bude jedným z prvých, koho nová vládna moc vymení. Robert Fico opakovane Hrubalu kritizoval a útočil na neho. Zákon hovorí, že predsedu súdu menuje a odvoláva minister spravodlivosti.

Predsedu súdu môže odvolať v prípade, ak si neplní svoje povinnosti. Ak by tak minister urobil, Hrubala by vo funkcii ihneď skončil a vedením Špecializovaného trestného súdu by minister poveril niektorého zo sudcov – a to až do výberu nového predsedu. Je možné, že by si vybral sudcu Michala Trubana, ktorý už bol v minulosti predsedom súdu počas prvej aj druhej Ficovej vlády, teda v rokoch 2007 až 2009 a 2015 až 2020.

Odvolanie predsedu súdu môže ministrovi navrhnúť súdna rada, sudcovská rada príslušného súdu alebo predseda súdu vyššieho stupňa, v prípade Hrubalu by to teda bol predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta. Z týchto troch možností prichádza do úvahy, že by takýto návrh poslala ministrovi „obmenená" súdna rada.

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemôže predseda súdu odvolať. Môže podať žalobu, o ktorej by rozhodovali správne súdy. Kým rozhodnú, môže to trvať dlho.

Môže vládna moc zrušiť celý súd?

Na zrušenie Špecializovaného trestného súdu stačí 76 poslancov v parlamente, takže áno, nová koalícia to môže urobiť. Je málo pravdepodobné, že toto bude jeden z prvých krokov koalície. Ak chce rušiť súd, tak počká na „reformu trestného systému". Zásahy do fungovania Špecializovaného trestného súdu či špeciálnej prokuratúry odôvodní názormi odborníkov.

Robert Fico už má skúsenosti s rušením súdu. Pokúsil sa o to už spomínaný Harabin, ktorého legislatívne návrhy na zrušenie súdu Smer blokoval. Nakoniec si Harabin svoje presadil cez Ústavný súd, ktorý špeciálny súd v roku 2009 vyhlásil za protiústavný. Vo verejnosti to vyvolalo veľkú kritiku, na čo Fico rýchlo reagoval zriadením Špecializovaného trestného súdu.

Je teda pravdepodobné, že nepôjde zmenou zákona, ale siahne po inom scenári, napríklad sa môže snažiť súd „rozriediť".

Nový minister spravodlivosti môže rozhodnúť o doplnení miest pre špecializovaný súd. A o tom, kto by tam prešiel, by rozhodovala už „obmenená" súdna rada. Takéto „rozriedenie" o nových sudcov môže byť nástrojom, ako takisto zasiahnuť už do prípadov, kde bola podaná obžaloba.

Čo má spoločné posilnenie súdu so zásahom do konaní?

Navonok ide naozaj o nejasnú konštrukciu. No ak by na súde pribudli noví sudcovia, predseda súdu môže vydať opatrenie, ktorým by rozhodol o „rovnomernom rozložení spisov". Všetci sudcovia by teda mali približne rovnaký počet prípadov.

Noví sudcovia by vďaka tomu mohli dostať spisy, ktoré už majú ich služobne starší kolegovia.

Mnohé z medializovaných káuz sa už začali pojednávať. V kauze Dobytkár, Mýtnik či bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika by takýto zásah už nemohol prísť. Naráža totiž na právo na zákonného sudcu, ktoré je zakotvené v ústave.

V rozpojednávaných prípadoch už vládna moc veľkú šancu na zásah na Špecializovanom trestnom súde nemá, no „rozriedenie" súdu môže pomôcť v prípadoch, ktoré na súd ešte len smerujú.

Akú rolu zohrá Najvyšší súd?

Najvyšší súd má v prípade rozpojednávaných káuz dôležitú úlohu. Jeho sudcovia rozhodujú o odvolaní, či už obžalovaných alebo prokurátora. Sudcovia Najvyššieho súdu preto môžu čeliť politickým tlakom.

Je možné sa zbaviť nepohodlných sudcov?

Podať disciplinárny návrh na sudcu nie je zložité. Môže tak urobiť predseda súdu, sudcovská rada aj súdna rada. Práve z Harabinovej éry máme skúsenosť, keď sudcovia čelili šikanóznym disciplinárnym konaniam. Viedlo to k vytvoreniu tlaku na sudcov a sudkyne, ktorí radšej mlčali, ako by verejne kritizovali pomery v súdnictve.

Disciplinárne stíhania niektorých sudcov môžu aj teraz poslúžiť ako odstrašujúci príklad pre iných. Na rozdiel od Harabinovej éry o disciplinárnych návrhoch už nerozhodujú senáty spadajúce pod súdnu radu. Túto právomoc získal Najvyšší správny súd.

Najvyšší správny súd je mladý súd, presadila ho bývalá vláda a naplno začal fungovať v lete 2021. Aj tu sa dajú očakávať politické tlaky.

Pochybnosti naposledy vyvolalo rozhodnutie súdu z mája tohto roka, keď senát Mariána Fečíka oslobodil spod disciplinárneho návrhu predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Františka Moznera.

Senát nepochyboval o tom, že sudca spôsobil prieťahy v konaní, no uveril jeho obhajobe, že exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) na neho podala návrh z pomsty za to, že kritizoval jej reformu.

Toto rozhodnutie nenaplnilo odborné kruhy extrémnou dôverou v Najvyšší správny súd.

Ústavný súd ostane bez zmeny?

Ak by chcela vládna moc zasiahnuť do fungovania Ústavného súdu, potrebuje na to ústavnú väčšinu, teda 90 hlasov. Smer, Hlas a SNS by museli získať v parlamente spojenca, čo sa v tomto prípade nateraz nezdá veľmi pravdepdobné.

A čo by mohla koalícia teoreticky urobiť? Napríklad presadiť zmenu, aby namiesto trinástich sudcov ich bolo na súde pätnásť.

V minulosti už takéto úvahy zaznievali. Dvaja a možno aj viacerí sudcovia navyše by opäť znamenali „rozriedenie" súdu, ktoré by viedlo k zmenám pomerov. Ústavný súd hlasuje väčšinou. Vďaka novým sudcom by ju vládna koalícia mohla na súde získať.

Ako dopadne špeciálna prokuratúra?

Predseda Hlasu Peter Pellegrini už pred voľbami hovoril, že o budúcnosti špeciálnej prokuratúry by mali rozhodnúť odborníci. Tí nech povedia, či má svoje opodstatnenie.

Jedným z možných krokov je zmena organizačnej štruktúry prokuratúry. Zo špeciálnej prokuratúry by sa stal samostatný odbor generálnej prokuratúry. Na to stačí 76 hlasov poslancov.

Špeciálna prokuratúra by v takom prípade stratila vlastnú subjektivitu. Generálny prokurátor teraz nemôže rozhodovať, kto aký prípad na špeciálnej prokuratúre dostane. Po zmene organizačnej štruktúry by na to Maroš Žilinka mal dosah.

Čo sa stane s Danielom Lipšicom?

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic bol pred voľbami jedným z hlavných terčov Smeru. Fico opakovane povedal, že on bude jedným z prvých, kto v úrade skončí. Rovnako ako policajný prezident Štefan Hamran, ktorý už oznámil odchod do civilu. Na odvolanie Lipšica potrebuje vládna koalícia zmeniť zákon. Stačí jej 76 poslancov a tých má.

Kto môže zásahy do justície stopnúť?

Prezidentka Zuzana Čaputová môže zákony vetovať, prípadne sa obrátiť na Ústavný súd. V prípade, že zákon vetuje, vždy ju môže parlament prehlasovať. Aj v takom prípade stačí koalícii 76 hlasov.

Otázne je, ako by sa v prípade rušenia Špecializovaného trestného súdu či špeciálnej prokuratúry zachovala verejnosť. Veľmi citlivo by tieto zásahy mohli vnímať aj európske inštitúcie. O to viac, že špeciálnu prokuratúru odobrili v Európskej únii ako akýsi „príbytok" pre európskych delegovaných prokurátorov. Tí majú na starosti najmä vyšetrovanie podvodov s eurofondmi.

Zásahy do fungovania súdov aj prokuratúry by mohli naraziť aj na Európsku komisiu. Mohla by začať konanie voči Slovensku, výsledkom ktorého by boli konkrétne sankcie. To je však veľmi zdĺhavý a zložitý proces.