AKTUALIZOVANÉ 30.10.2023

Ján Mazák,
predseda Súdnej rady Slovenskej republiky

Ján Gandžala
podpredseda Súdnej rady Slovenskej republiky

Stanovisko k listu sudkyne a členky Súdnej rady Slovenskej republiky Dany Jelínkovej Dudzíkovej: Pochybnosti o voľbe kandidáta na sudcu ESĽP alebo rozhodol o úspechu kandidáta hlas, ktorý mal byť neplatný ? uverejnenom 26. októbra 2023 na blogu „Právne listy”   

Všeobecne

1. Sudkyňa a členka Súdnej rady Slovenskej republiky Dana Jelínková Dudzíková (ďalej len „členka súdnej rady”) uverejnila 26. októbra 2023 na blogu „Právne listy” list adresovaný predsedovi vlády a vláde Slovenskej republiky pod názvom: Pochybnosti o voľbe kandidáta na sudcu ESĽP alebo rozhodol o úspechu kandidáta hlas, ktorý mal byť neplatný? (ďalej len „sporný list”).
2. Vo všeobecnosti je úvodom nutné napísať, že ide vo viac ako 20 ročnej histórii o prvý a bezprecedentný útok členky súdnej rady proti integrite Súdnej rady Slovenskej republiky pri vykonávaní jej ústavných kompetencií a dovolávanie sa politickej (výkonnej) moci, aby zasiahla do postavenia jediného ústavného orgánu sudcovskej legitimity.
3. Sporný list členky súdnej rady má nielen denunciačný charakter, ale súčasne je porušením zákonnej povinnosti tejto členky, ako aj nerešpektovaním etického pravidla, ktoré sa uplatňuje pre všetkých členov súdnych rád v Európskej únii.
4. Súčasne sporný list obsahuje nepravdy a pravdu skresľujúce údaje.

Porušenie zákonnej povinnosti

5. Ustanovenie 27hh ods. 8 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov znie: Členovia súdnej rady sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone pôsobnosti súdnej rady; povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po skončení výkonu funkcie a tej ich môže zbaviť len súdna rada.
6. Členka súdnej rady v spornom liste popisuje činnosť volebnej komisie, priebeh a spôsob, akým dospela táto komisia k výsledku vo volebnom procese, s ktorým oboznámila súdnu radu.
7. Ide o skutočnosti, ktoré sú chránené povinnosťou mlčanlivosti.

Porušenie etickej povinnosti členky súdnej rady

8. Modelový kódex správania sa členov súdnych rád, prijatý v júni 2023 a vzatý na vedomie aj Súdnou radou Slovenskej republiky bez pripomienok obsahuje časť: Lojalita, ktorého bod 4 ustanovuje: Členovia súdnej rady by sa mali zdržať akýchkoľvek vyhlásení mimo inštitúcie, ktoré by mohli poškodiť jej povesť.
9. Sporný list výrazne poškodzuje povesť súdnej rady. Priťažujúcimi okolnosťami je to, že sporný list má denunciačnú povahu, porušuje sa ním zákonná povinnosť, obsahuje nepravdy a pravdu skresľujúce údaje a členka súdnej rady ním žiada politickú moc o zásah proti legálnym a ústavne súladným rozhodnutiam nezávislého ústavného orgánu sudcovskej legitimity Súdnej rady Slovenskej republiky.

Nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje v spornom liste

10. Problémy s výkladom zákona o súdnej rade žiadnym spôsobom neovplyvnili legálnosť a platnosť volieb kandidátov na sudcu/sudkyňu Európskeho súdu pre ľudské práva. Išlo o zložitú, predtým nevyskytujúcu sa problematiku, ktorá bola vyriešená, aj pre budúcnosť, uznesením súdnej rady z 20. októbra 2023, č. 336/2023. Za toto uznesenia hlasovala aj členka súdnej rady, takže nie je zrejmé, čo namieta pri popisovaní priebehu volebného zasadnutia.
11. Volebná komisia rokovala v kancelárii predsedu súdnej rady. Jej rokovanie nie je pre členky a členov súdnej rady neverejné. Keďže rokovanie trvalo nezvyklo dlho, súdna rada vyzvala predsedu, aby zistil z akého dôvodu volebná komisia ešte nedošla k záverom. Preto predseda súdnej rady vošiel do vlastnej kancelárie spolu s podpredsedom súdnej rady. Na názor predsedu súdnej rady na platnosť volebného lístka sa v spornom prípade opýtali členovia volebnej komisie. Po nahliadnutí do volebného lístka sa predseda vyjadril tak, že o jeho platnosti rozhoduje to, že bola jasne vyjadrená vôľa hlasujúceho tak, že obe eventuality boli označené. Za bolo označené krúžkom a proti bolo označené podčiarknutím. Podpredseda súhlasil s týmto názorom bez osobitného komentára.
12. Predseda súdnej rady súčasne uviedol, že výsledok závisí od volebnej komisie a spolu s podpredsedom odišiel, aby sa hlasovanie členov a členky volebnej komisie mohlo vykonať bez prítomnosti iných osôb. K tomu aj došlo. O výsledku hlasovania sa súdna rada dozvedela až na rokovaní.
13. V tejto spojitosti je nevyhnutné uviesť, že podľa článku XIX bod 12 Rokovacieho poriadku Súdnej rady Slovenskej republiky, v prípade pochybností o platnosti hlasovacieho lístka s konečnou platnosťou rozhodne volebná komisia. Jej rozhodnutie nemôže preskúmavať a revidovať ani súdna rada ako celok. Z uvedeného článku rokovacieho poriadku jasne vyplýva spôsob akým sa riešia pochybnosti o hlasovacom lístku. K tomu došlo a spochybňovanie tohto postupu a výsledku je vážnym nerešpektovaním demokratického usporiadania volebného procesu, vrátane rozhodovania volebnej komisie.
14. Pisateľka tvrdí, že víťazom opakovanej voľby sa stal Marián Giba na základe právnej normy pripust ajucej rôzny výklad a polemiky o platnosti hlasovacieho lístka. To je nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie. Kandidát Marián Giba uspel na základe zákonne vykonaného volebného procesu a jeho výsledku, ktorý potvrdila volebná komisia zákonom a rokovacím poriadkom upraveným spôsobom (článok XIX bod 12). Nie na základe právnej normy, ktorá pripúšťa rôzne výklady a polemiky o platnosti hlasovacieho lístka.
15. Voľby sa vykonali na základe požiadavky z Rady Európy tak, aby bol vytvorený dostatočný časový priestor na pohovory s kandidátmi, pretože voľba nového sudcWsudkyne sa koná v júni 2024. Akékoľvek pochybnosti o urýchlenom načasovaní sú preto prejavom neznalosti procesov voľby sudcov/sudkýň Európskeho súdu pre ľudské práva. Pripájame preto aj list, ktorý obsahuje uvedenú požiadavku.

Žiadosť o zásah výkonnej (politickej) moci do nezávislého postavenia Súdnej rady Slovenskej republiky

16. Členka súdnej rady z neznámych dôvodov podriadila rozhodovanie súdnej rady o kandidátoch na Európsky súd pre ľudské práva vláde Slovenskej republiky. Denunciačným spôsobom požiadala túto vládu o „odsúhlasenie” navrhnutých kandidátov, t.j., aby uplatnením výkonnej moci zasiahla do nezávislého postavenia, konania a rozhodovania súdnej rady. Je to v príkrom rozpore s postavením súdnej rady ako ústavného orgánu sudcovskej legitimity.

V Bratislave, 30. októbra 2023

Ján Mazák, v. r.

Ján Gandžala, v. r.

Prílohy

Hlasovací lístok Jána Gandžalu List MZVaEZ o nominácii kandidáta na sudcu ESĽP

Hlasovací lístok

Opakqvaná voľba na kandidáta na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva za Slovenskú republiku

20. septembra 2023

Upozornenie

Členka/člen Súdnej rady Slovenskej republiky je povinný hlasovať o oboch kandidátoch.

„Za” môže členka/člen Súdnej rady Slovenskej republiky hlasovať iba pri 1 kandidátovi.

Pri druhom kandidátovi sa môže zdržať alebo hlasovať proti; je vylúčené nehlasovať o niektorom z kandidátov; pretože nevyjadrenie svojej voľby znamená neplatnosť hlasovacieho lístka.

Článok XIX odsek 11 Rokovacieho poriadku Súdnej rady Slovenskej republiky.

Spoločné stanovisko Lucie Berdisovej a Andreja Majerníka 
k zverejnenému listu Dany Jelinkovej Dudzíkovej 

Dňa 26. 10. 2023 bol na stránke www.pravnelisty.sk zverejnený list členky súdnej rady Dany Jelinkovej 
Dudzíkovej zaslaný vláde Slovenskej republiky na oboznámenie sa s okolnosťami, ktoré sprevádzali 
voľbu kandidátov na sudcov na ESĽP na pôde Súdnej rady SR.

Členka Súdnej rady Slovenskej republiky dala do pozornosti skutočnosti uvedené v liste predsedovi 
vlády Slovenskej republiky a celej verejnosti z dôvodu „transparentnosti a rozhodovania pri úplnosti 
informácií“. Zároveň podčiarkla, že „na základe právnej normy pripúšťajúcej rôzny výklad a polemiky 
o platnosti hlasovacieho lístka sa stal víťazom opakovanej voľby Marián Giba, ktorého navrhovateľmi 
do volieb boli Ján Mazák, Ján Gandžala a Andrej Majerník.“V liste sa však kolegyňa dopustila viacerých 
skresľujúcich tvrdení. Celkovo by jej list mohol byť interpretovaný ako spochybnenie legality voľby 
jedného z kandidátov na funkciu sudcu ESĽP zo strany člena súdnej rady, na čo vzhľadom na skutočný 
priebeh voľby musíme reagovať.

Na úvod si dovolíme uviesť, že podľa nášho názoru Súdna rada Slovenskej republiky a každý zjej členov 
pristúpili k vypočutiu a následnej voľbe kandidátov na sudcov na ESĽP s veľkou zodpovednosťou 
a s úprimnou snahou zvoliť tých najlepších kandidátov. Iste, tak ako pri každej ľudskej činnosť, o to viac 
pri aplikácii práva, aj v činnosti súdnej rady sa môže vyskytnúť spor alebo pochybenie. Dôležité je, aby 
takýto spor bol vyriešený alebo pochybenie bolo napravené zákonne súladným spôsobom. A to sa 
v prípade voľby kandidátov na funkciu sudcov ESĽP aj stalo. Záver v podstate neformálnej diskusie 
členov súdnej rady o potrebe opakovanej alebo naopak novej voľby počas prvého dňa zasadnutia, keď 
ešte súdna rada nemala informáciu o svojej predošlej výkladovej praxi, sa premietol do oznámenia 
predsedu o novej voľbe a do tlačovej správy. Na druhý deň to však bolo napravené uznesením, ktoré 
rozhodovaciu prax bralo do úvahy. Spor o platnosť hlasovacieho lístka bol vyriešený právnymi predpismi
predpokladaným spôsobom, a to hlasovaním volebnej komisie.

Voľba všetkých kandidátov vrátane kandidáta Mariána Gibu tak prebehla zákonným spôsobom a úplne 
transparentne.

Vysvetlíme ešte podrobnejšie. 

Nie je totiž pravdou, ako konštatuje Dana Jelinková Dudzíková, že na „druhý zasadací deň na návrh 
Andreja Majerníka došlo k zmene právneho výkladu ustanovenia zákona pripúšťajúceho rôzny výklad“.
Súdna rada v prvý rokovací deň neurobila žiadny výklad zákona a ani neprijala v tomto smere žiadne 
uznesenie. Po oznámení výsledku volieb, v ktorých uspeli kandidáti Zuzana Vikarská a Radoslav 
Procházka a ďalší kandidáti nezískali potrebný počet hlasov, predseda súdnej rady najprv avizoval 
opakovanú voľbu a po prerušení rokovania súdnej rady oznámil, že sa musí vykonať nová voľba. Išlo 
o unáhlený záver, ktorého sa predseda dopustil možno aj preto, lebo takýto názor prezentovali viacerí 
členovia súdnej rady (vrátane spoluautorky tohto textu) anik (v tom momente ani spoluautor textu)
voči tomu nenamietal. V závere prvého rokovacieho dňa po kontrole právneho základu opakovanej 
a novej voľby zo zákonných ustanovení, nie z rokovacieho poriadku, však napokon spoluautor tohto 
textu, Andrej Majerník, predniesol stanovisko o tom, že sa má vykonať opakovaná voľba (viď zápisnica
a zvukový záznam). V tom čase k rovnakému záveru dospeli viacerí členovia súdnej rady vrátane 
predsedu. Spoluautorka tohto textu, Lucia Berdisová, po skončení zasadnutia avizovala, že si overí 
výkladovú prax súdnej rady z minulosti, ak nastala obdobná situácia.

V druhý rokovací deň aj v kontexte výkladovej praxe z minulosti, ktorá ale sama nebola úplne 
jednoznačná, sa ukázalo potrebné na ustálenie výkladu zákona a rokovacieho poriadku prijať uznesenie 
súdnej rady. Základný návrh uznesenia bol vytvorený spoluautorkou tohto textu, predložený 
predsedom súdnej rady a schválený uznesením pod č. 336/2023. V jeho zmysle „(...) súdna rada 
prihliadajúc na svoju predchádzajúcu prax vykoná v prípade, ak sú zvolení iba dvaja kandidáti vo voľbe 
troch kandidátov na sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva, opakovanú voľbu. V opakovanej voľbe 
volí medzi dvoma uchádzačmi, ktorí získali vo voľbe tretí a štvrtý najvyšší počet hlasov.“ Za toto 
uznesenie hlasovali všetci členovia súdnej rady s výnimkou Aleny Svetlovskej. Tánehlasovala preto, aby 
vytvorila rovnaké podmienky celého procesu voľby, keďže sa nezúčastnila prvého rokovacieho dňa. Za 
uznesenie hlasovala a tak sa s ním stotožnila, aj Dana Jelinková Dudzíková.

Súdna rada následne postupovala podľa jasného pravidla a v súlade s ním vykonala opakovanú voľbu
v tom istom zložení ako v prvý rokovací deň. Pred ňou dala obom kandidátom možnosť vyjadriť sa 
k procesu opakovanej voľby. Ani jeden z nich nevzniesol voči takémuto postupu výhradu. Naopak, 
Marián Giba uviedol, že rešpektuje postup súdnej rady s tým, že sa mu to javíako najlepšie z možných 
riešení. Ondrej Laciak ocenil takýto prístup a považoval ho za súladný s čl. 30 ods. 4 ústavy (viď zápisnica 
a zvukový záznam).

Pokiaľ ide o druhú výhradu ohľadom označenia hlasovacieho lístka, treba uviesť, že posledné slovo pri 
hodnotení jeho platnosti má volebná komisia. Tá rozhodla, že hlas je platný. Možno dodať, že pri 
hodnotení prejavu vôle uvedenom na hlasovacom lístku v situácii, keď išlo o verejnú voľbu a Ján 
Gandžala bol sám navrhovateľom Mariána Gibu, pričom sa netajil tým, že za neho hlasoval (s jeho 
súhlasom uvádzame, že možnosť „Hlasujem za“ pri kandidátovi Mariánovi Gibovi zakrúžkoval 
a možnosť „Zdržiavam sa“ pri kandidátovi Ondrejovi Laciakovi podčiarkol), nie je rozumné postupovať 
s prepiatym formalizmom, ktorému by, použijúc slová českého ústavného súdu, chýbali atribúty 
rozumného a zmysluplného výkladu práva (II. ÚS 107/02).

Nakoniec, pokiaľ ide o tretiu výhradu, Dana Jelinková Dudzíková ani netvrdí, že vstup predsedu súdnej 
rady a podpredsedu súdnej rady do kancelárie predsedu súdnej rady, v ktorej prebiehalo zasadnutie 
volebnej komisie (popisované „ako narušenie procesu zasadnutia“), nejako ovplyvnilo rozhodnutie 
volebnej komisie. Možno by ale bolo v prospech veci, ak by stanovisko k tvrdeniam v liste Dany
Jelinkovej Dudzíkovej k okolnostiam „narušenia procesu zasadnutia“ poskytli aj predseda súdnej 
rady, podpredseda súdnej rady a ostatní členovia volebnej komisie.