Doplnenie tlačového vyhlásenia odvolaných členov Súdnej rady Slovenskej republiky Vládou Slovenskej republiky
Dňa 2. novembra sme vydali tlačové vyhlásenie po tom, ako sme sa neformálne z médií dozvedeli, že Vláda Slovenskej republiky na rokovaní v tento deň odvolala všetkých troch členov súdnej rady, ktorí boli nominovaní do Súdnej rady Slovenskej republiky vládou, a súčasne vymenovala nových členov. Vláda tak po prvý krát uplatnila novú právnu úpravu v Ústave Slovenskej republiky z roku 2020, podľa ktorej možno členov súdnej rady kedykoľvek odvolať. Túto právnu úpravu pritom označili poslanci strany SMER-SD, vrátane súčasného ministra spravodlivosti Borisa Suska, v návrhu ústavnému súdu za neústavnú, ktorá likviduje inštitucionálnu a individuálnu nezávislosť členov súdnej rady.
V tlačovom vyhlásení sme uviedli, že možnosť kedykoľvek odvolať členov súdnej rady nemožno zamieňať s možnosťou odvolať ich svojvoľne, bez konkrétnych dôvodov. Keďže vláda nás odvolala svojvoľne, rozhodli sme sa domáhať svojich práv podaním sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky.
Zo strany viacerých politikov strany SMER-SD, niektorých členiek Súdnej rady Slovenskej republiky, Združenia sudcov Slovenska, a ústavného právnika Tomáša Ľalíka sme boli kritizovaní za našu nečinnosť voči tejto právnej úprave v čase kedy sme boli aktívni členovia súdnej rady. Osobitne je kritizovaný aj predseda súdnej rady Ján Mazák, že nevyužil svoje oprávnenie domáhať sa vyslovenia nesúladu tejto právnej úpravy s ústavou na ústavnom súde.
Táto kritika je nepravdivá. V roku 2020 v rámci medzirezortného pripomienkového konania voči návrhu novely Ústavy SR, ktorej súčasťou je aj sporný čl. 141a ods. 5 o možnosti kedykoľvek odvolať členov súdnej rady, uplatnila súdna rada zásadnú pripomienku. Navrhla znenie, že členov súdnej rady možno odvolať (nie kedykoľvek) s tým, aby podrobnosti o voľbe a odvolávaní, vrátane dôvodov odvolania predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, podpredsedu Súdnej rady Slovenskej republiky a členov Súdnej rady Slovenskej republiky ustanovil zákon o súdnej rade. V odôvodnení tejto pripomienky je okrem iného uvedené:
„Zákon (o súdnej rade) by mal vo svojom znení reflektovať na to, že musí existovať konkrétny dôvod, pre ktorý má byť člen súdnej rady z funkcie odvolaný, nakoľko by malo byť garantované právo vedieť dôvod svojho odvolania a mala by tu byť možnosť sa k nemu vyjadriť. Dôvodom pritom môže byť aj strata dôvery voči členovi súdnej rady zo strany subjektu, ktorý ho nominoval. Ide o závažný zásah do výkonu dôležitej ústavnej funkcie a proces odvolávania by mal byť najmä v takýchto prípadoch transparentný.
Predsedom súdnej rady bol v tomto čase Ján Mazák a členkami Katarína Javorčíková a Eva Mišíková. Ľudovít Bradáč sa stal členom súdnej rady až v roku 2021.
Uvedenú zásadnú pripomienku podporila aj sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) v balíku pripomienok voči návrhom noviel ústavy a statusových zákonov sudcov zo dňa 17.8.2020.
Parlament však pri schvaľovaní návrhu novely ústavy na uplatnené pripomienky neprihliadol a ústavným zákonom č. 422/2020 Z.z. bolo schválený vládny návrh znenia novely ústavy o možnosti kedykoľvek členov súdnej rady odvolať.
Súčasťou ústavy sa stalo v čl. 125 ods. 4 aj ustanovenie, ktorým sa ústavnému súdu odňala možnosť preskúmať súlad ústavných zákonov s ústavou. Bolo tak vylúčené, aby sa predseda súdnej rady mohol domáhať vyslovenia nesúladu tohto ústavného zákona na ústavnom súde. Z tohto dôvodu ústavný súd nálezom č. PL ÚS 12/2022 zamietol aj spomínaný návrh skupiny poslancov za stranu SMER-SD.
V Bratislave 7. novembra 2023
JUDr. Katarína Javorčíková
Ľudovít Bradáč