dennikn.sk | Veronika Prušová

Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry sú vo Vysokých Tatrách na pracovnej porade a počas nej v pondelok v Starej Lesnej na tlačovej besede prehovorili, ako funguje ich úrad a aké vážne následky môže mať jeho zrušenie, ako to navrhuje Ficova vláda.

„Porazeneckú náladu nemáme,“ vyhlásila napríklad špeciálna prokurátorka Lucia Bizoňová. Priznala, že niekedy má ťažší deň ona, niekedy iný kolega. „No navzájom sa dokážeme potiahnuť,“ dodala s tým, že vyšetrovateľom nikto nepovedal, aby nerobili. Spisy na ÚŠP ešte stále chodia.

O čo naozaj ide

Podrobne rozobrali aj to, ako vládna novela Trestného zákona ovplyvní kauzy mocných, ktoré sú v rôznom stupni rozpracovania. Okrem výrazného zníženia sadzieb za ekonomické trestné činy vrátane korupcie mení novela aj premlčacie lehoty, čo napríklad pomôže známemu premiéra Roberta Fica (Smer) oligarchovi Miroslavovi Výbohovi.

Výboh totiž vinu popiera a podplácanie odmieta aj Pellegrini, ktorý sa pravdepodobne bude uchádzať o prezidentský úrad v budúcoročných voľbách.

Hoci na Výboha bola obžaloba podaná už v novembri 2021, súd sa ešte nezačal. A podľa vyjadrení špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica je veľmi pravdepodobné, že sa ani nezačne. Ak vládni poslanci schvália v Národnej rade vládnu novelu Trestného zákona, skutok, pre ktorý je Výboh stíhaný, bude premlčaný, a tak jeho stíhanie zastavia.

To isté bude podľa Lipšica platiť aj v kauze Gorila, kde je obvinený bývalý spolumajiteľ Penty Jaroslav Haščák, exminister hospodárstva Jirko Malchárek či bývalá šéfka Fondu národného majetku Anna Bubeníková.

Pôvodne by Výbohovi či Haščákovi hrozili viac ako desaťročné tresty. „Okrem nich pôjde aj o množstvo ďalších káuz,“ povedal o hrozbe zastavenia stíhaní pre premlčanie Lipšic a položil otázku: „Je v legitímnom záujme zákonom takto drasticky zasiahnuť do už prebiehajúcich trestných konaní?“

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) v nedeľu v relácii Na telo televízie Markíza ubezpečoval, že ak špeciálna prokuratúra skončí, nezruší sa ani jedno jediné trestné stíhanie. „Každé jedno bude normálne štandardným spôsobom pokračovať,“ vyhlásil.

Novela Trestného zákona, ktorú vládna koalícia narýchlo pretláča v parlamente, však môže trestné stíhania zastaviť práve cez premlčania.

Bašternákovi sa možno vráti vila

Novela pomôže aj odsúdenému daňovému podvodníkovi Ladislavovi Bašternákovi. Toho za nadmerné odpočty DPH odsúdili v marci 2019 na päťročné väzenie a trest prepadnutia majetku. Bašternák však ešte pred vynesením rozsudku väčšinu majetku prepísal na blízkych. Štát sa teraz o ne súdi.

Lipšic sa v súvislosti s týmto nálezom teraz obáva, že odsúdeným sa majetky vrátia. V prípade Bašternáka to znamená, že by štát spor o jeho luxusnú vilu na bratislavskom Slavíne nemal šancu vyhrať. Naďalej by ju mohla využívať rodina odsúdeného podvodníka. Minister spravodlivosti za Smer Boris Susko na to neskôr zareagoval tak, že vláda len reagovala na nález Ústavného súdu.

Minister spravodlivosti Boris Susko a štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Pavol Gašpar. Foto – TASR

Bašternák po náleze Ústavného súdu požiadal o obnovu konania. O tomto návrhu by mal rozhodovať bratislavský mestský súd už túto stredu. Je teda možné, že Bašternákovcom sa majetky vrátia aj bez vládnej novely.

Prokurátori upozornili, že pri ekonomických trestných činoch budú mnohé spadať namiesto súčasnej sadzby desať až pätnásť rokov do rozmedzia jeden až päť rokov, čo znamená, že obžalovaní budú môcť vyviaznuť nielen s podmienkou, ale aj s peňažným trestom.

Peňažný trest bude možné určiť až do výšky troch miliónov eur. To znamená, že tí, ktorí si to budú môcť dovoliť, dostanú možnosť vykúpiť sa z väzenia.

Bašternákova vila. Foto N

Pre pár káuz ohrozia prípady nebezpečných zločincov

Vládna novela mení aj postavenie spolupracujúcich obvinených. Pre boj s organizovaným zločinom sú kľúčoví, pretože bez ich spolupráce by sa fungovanie mnohých zločineckých skupín nepodarilo odhaliť. Po roku 2020 Smer na spolupracujúcich obvinených začal útočiť a teraz už vládna koalícia vedená Smerom zavádza prísnejšie podmienky ich fungovania v systéme.

„Na Úrade špeciálnej prokuratúry sa nebránime formálnemu spresneniu spôsobu, ako im majú byť poskytnuté benefity,“ zareagoval na to prokurátor Ladislav Masár. Podľa novely bude musieť prokurátor z krajskej prokuratúry do 10 dní od jej účinnosti zaslať súdu spísaný zoznam, aké benefity spolupracujúci obvinení získali. To je podľa neho pre časovú náročnosť nerealizovateľné a takýto nedostatok môže viesť k odmietnutiu obžaloby.

Toto ustanovenie novely by mohlo zasiahnuť aj kauzu Očistec, kde je obžalovaný poslanec Smeru Tibor Gašpar, nitriansky oligarcha Norbert Bödör aj ďalší bývalí nominanti vládnej strany v policajných funkciách.

Spolupracujúci obvinení sú aj v prípadoch drogových zločinov či úkladných vrážd. Ak v nich prokurátori nestihnú splniť tieto podmienky, môžu byť tieto prípady ohrozené. Podľa Lipšica sa teda pre pár vybraných káuz – povedal, že je ich možno desať či dvadsať – môže stať, že budú odmietnuté obžaloby v takýchto závažných prípadoch.

Zástupcovia špeciálnej prokuratúry upozornili, že nové pravidlá sa majú týkať len prípadov „bežných policajtov“, teda napríklad z Národnej kriminálnej agentúry. Prípadov z policajnej inšpekcie už nie. Novela teda zavádza dvojkoľajnosť, ktorú si nevedia vysvetliť.

Novelu asi nepísali na ministerstve

Lipšic v tejto súvislosti upozornil, že minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) ako predkladateľ pri tejto časti argumentuje tromi rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva. Ide o tri konkrétne prípady, len v jednom prípade, konkrétne Branislava Adamča, sa to však týka takzvaných kajúcnikov a to je rozsudok v trestnej veci, ktorá nikdy nebola v dozore špeciálnej prokuratúry.

Špeciálny prokurátor zapochyboval, či tento materiál napísali legislatívne útvary na ministerstve spravodlivosti. Lipšic ich pozná, keďže v minulosti pôsobil ako minister spravodlivosti aj vnútra. „Tieto útvary sú si vedomé judikatúry európskeho súdu. Takýchto nezrovnalostí by sa v dôvodovej správe nedopustili.“

Aj jeho kolega Ondrej Repa povedal, že je otázne, kto novely pripravoval, a pripomenul, že o nich neprebehla žiadna odborná diskusia. Z niektorých ustanovení je podľa neho zrejmé, že sú šité na konkrétne prípady. „My sme sa s takými námietkami stretávali. Obvinení niečo namietali a teraz to máme v novele Trestného zákona alebo Trestného poriadku,“ dodal Repa. Podľa neho si pri novelách presadzuje záujmy vybraná časť advokátov.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) podvečer na tlačovej besede odmietol, že by novelu Trestného zákona pripravovali pre konkrétnych ľudí či oligarchov. „Kvôli dvom kauzám máme byť zdržanliví pri zmene trestnej politiky na európsky štandard?“ pýtal sa. Takéto zmeny sa podľa neho vždy niekoho dotknú. „Určite to nerobíme kvôli nim,“ dodal minister.

Minister spravodlivosti na obavy, že prokurátori krajských prokuratúr nebudú stíhať vybavovať novú agendu, argumentoval stanoviskom generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Ten vyhlásil, že krajské prokuratúry sú na zmenu pripravené a zvládnu ju.

Susko ďalej povedal, že pri reforme súdnej mapy sa presúvali desaťtisíce spisov a nikto sa na súdoch nepýtal, či to zvládnu. Z ÚŠP sa presunie viac než tisíc spisov. Pri súdnej reforme však mali súdy na prípravu vyše roka. Rušenie špeciálnej prokuratúry sa má udiať do 15. januára.

Pri novele Trestného zákona argumentuje vláda preplnenými väznicami, ale aj tým, že špeciálna prokuratúra je porušovateľom ľudských práv. Tvrdí to na základe tridsiatky nálezov Ústavného súdu, doposiaľ ich pritom nekonkretizovala.

Lipšic povedal, že voči špeciálnej prokuratúre smerovali len tri nálezy. Ostatné sa týkali väčšinou nedostatočného odôvodnenia podmienok väzby pre obvinených. „Ani v jednom prípade nebolo skonštatované, že trestné stíhanie bolo nedôvodné,“ zdôraznil.

Ak by vláda pri rušení inštitúcií vychádzala z nálezov Ústavného súdu, potom by malo zaniknúť najmä obchodné a civilné kolégium Najvyššieho súdu. V posledných rokoch v ich prípade vydali ústavní sudcovia viac nálezov o porušení ľudských práv ako pri ÚŠP.

Jeden šofér nedokáže šoférovať dve autá naraz

Po zániku Úradu špeciálnej prokuratúry by spisy mali prejsť na krajské prokuratúry. Prokurátori špeciálnej prokuratúry nezapochybovali o tom, že by si ich kolegovia so spismi dokázali poradiť, no nie v takom chvate, ako teraz presadzuje vládna koalícia.

Zánik špeciálnej prokuratúry naplánovala na polovicu januára. Parlament začne o novelách rokovať najskôr v utorok a termín prijatia je pre očakávané obštrukcie opozície a avizované veto prezidentky veľmi otázny. Prichystať sa na stovky nových rozsiahlych spisov však bude pre krajské prokuratúry veľmi náročné, aj keď sa to udeje o mesiac či dva neskôr.

O aké rozsiahle spisy ide, vysvetlil prokurátor Masár na tom, ako vyzeral jeho prvý deň na Úrade špeciálnej prokuratúry, kam prišiel po zhruba dvadsiatich rokoch pôsobenia na rôznych prokuratúrach od okresnej až po generálnu.

„Keď za mnou prišlo vedenie úradu a pýtali sa ma na nové podmienky v práci, mal som len jedinú otázku. Prečo mi hneď v prvý deň práce pridelili viac spisov, ako by ma na mojom pôvodnom pracovisku čakalo po zvyšok života?“

Len veľmi malý výber toho, čo sa presunie z ÚŠP na krajské prokuratúry. Na fotkách dole sú všetko súčasti jedného spisu. Foto N

Krajskí prokurátori dostanú teraz popri vlastnej agende ďalšie spisy zo zrušenej špeciálnej prokuratúry. „Netvrdím, že to nie je možné zvládnuť a že sa to v nejakých prípadoch nebude dať. Ani najlepší šofér však nedokáže šoférovať dve autá naraz,“ vysvetľovala špeciálna prokurátorka Lucia Bizoňová.

Tá má súčasnosti asi tridsať spisov, z ktorých väčšina pôjde do Bratislavy. „Nemyslím si, že je v ľudských silách, aby to v priebehu dvoch, troch dní zvládli,“ dodala v súvislosti s desaťdňovou lehotou pri spolupracujúcich obvinených.

Sama dvakrát zažila sťahovanie spisov na okresných prokuratúrach, pričom išlo o menšie spisy. Pri dobrej konštelácii sa podarilo, že prokurátor sa k spisom dostal na ôsmy deň po sťahovaní.

Masár nevylúčil, že sa napokon rušenie špeciálnej prokuratúry skončí tak, že jeho aj kolegov nasadia späť na pôvodnú agendu s výnimkou niekoľkých prípadov. Tie budú riešiť iní.

Lipšic nikdy s papierikom spisy nerozdeľoval

Špeciálni prokurátori hovorili aj o fungovaní ich úradu pod vedením Daniela Lipšica. Reagovali tak na citát premiéra Roberta Fica o tom, ako ovplyvňuje kolegov. „Lipšic tam vošiel ako losos z mora, vytrel sa na tom úrade a zanechal tam po sebe desiatky podobných prokurátorov, ako je on. Preto je tento úrad v podstate nenapraviteľný,“ povedal Fico o rušení špeciálnej prokuratúry.

Prokurátor Harkabus v tejto súvislosti poznamenal, že Lipšic sa dostal na čelo špeciálnej prokuratúry vo februári 2021, teda niekoľko mesiacov po tom, ako prebehli kauzy Očistec či Judáš, ktoré najviac zasiahli nominantov Smeru vo vedení polície.

Harkabus prešiel okresnou aj krajskou prokuratúrou a hovorí, že miera autonómie prokurátorov je na ÚŠP najväčšia. Prokuratúra je pritom hierarchicky riadená.

O autonómnosti na špeciálnej prokuratúre hovoril aj Masár, ktorý bol niekoľko mesiacov Lipšicovým zástupcom. „On nerozhoduje, kto konkrétnu vec rozhodne. Nestalo sa, že by riaditelia odborov vopred konzultovali, kto má aký spis dostať,“ povedal a spomenul, čo videl v starších spisoch Lipšicovho predchodcu, dnes právoplatne odsúdeného Dušana Kováčika. „Bolo tam napísané, komu to má ísť a že sa to má konzultovať s vedením. To dnes na Úrade špeciálnej prokuratúry neexistuje,“ vyhlásil Masár. Takáto miera slobody a samostatnosti podľa neho nesie veľkú zodpovednosť, ale aj istý pocit hrdosti na to, kde pracujú.