domov.sme.sk| Peter Kováč

Návrh šestice členov Súdnej rady neprešiel o jediný hlas.

BRATISLAVA. Šesť a pol hodín trvalo odvolávanie predsedu Súdnej rady Jána Mazáka, ktorý napokon aj tak ostáva vo funkcii.

Miesto si však udržal len tesne, o jediný hlas. Jeho odchod z funkcie podporilo deväť členov rady, proti boli traja.

„Myslím to úprimne a dokážem si z toho zobrať aj to, že ak sa budem pohybovať vo verejnom priestore ďalej, riešil by som niektoré veci inak,“ vyhlásil Mazák.

Šestica navrhovateľov spísala dvadsať bodov, ktoré označili za Mazákove pochybenia a práve o ne opreli návrh na odvolanie. Na štvrtkovom zasadnutí rady viacerí z nich opakovali, že ide len o výber najzávažnejších vecí, keďže výčitiek by vraj mali ešte viac.

„Vy ako predseda ústavného orgánu sudcovskej legitimity ste mali vytvárať most medzi Súdnou radou a sudcami a v tomto ste absolútne zlyhali a nikdy ste sa o žiadny most ani nepokúsili,“ vyčítala Mazákovi sudkyňa Ayše Pružinec Eren.

Jej kolega z bratislavského krajského súdu Peter Šamko zas predsedovi rady vyčítal kritické vyjadrenia o sudcoch, ktoré nasledovali po sudcovských kauzách Búrka a Víchrica, keď polícia zadržala pätnásť sudcov.

Zovšeobecňovaním viny a kritikou sudcov, ktorí ani neboli odsúdení, Mazák podľa Šamka „opľul justíciu“, hovorilo sa dokonca o „kriminalizácii celej generácie sudcov“. Šéf Súdnej rady si podľa neho sám na druhej strane budoval akýsi kult osobnosti.

Mazák mu oponoval, že len verejne vyjadril svoje názory.

„Hádam mi ústava zaručuje slobodu prejavu. Nič iné som neurobil, len som uplatnil slobodu prejavu,“ povedal Mazák. Pripomenul, že nikoho neurážal ani na nikoho priamo neútočil, a to na rozdiel od situácie, keď navrhovatelia jeho odvolania pred časom riešili sudkyňu Pamelu Záleskú.

Na základe bulvárneho článku v Plus 7 dní vtedy členky rady Marcela Kosová či Pružinec Eren verejne hovorili o pochybení Záleskej preto, že mafiánovi Lehelovi Horváthovi na pojednávaní údajne neumožnila pichnúť si inzulín. Neskôr vyšlo najavo, že Záleská nepochybila a aj vyjadrenia prítomného prokurátora a ďalších prítomných hovorili o tom, že šlo zrejme o obštrukcie zo strany obžalovaného.

Napriek tomu členky rady Dana Jelinková Dudzíková poúčala Mazáka o tom, že ako predseda Súdnej rady by mal byť zdržanlivejší.

Kritika od „vlastných“

Napriek tomu, že sa Mazáka odvolať nepodarilo, v diskusii chýbalo vystúpenie, ktorým by sa ho niekto rozsiahlejšie zastal. Aj tí členovia rady, ktorí ho v záverečnom hlasovaní podržali, sa komentovali najmä jednotlivo a vyhli sa rozsiahlejším vystúpeniam.

„Niektoré argumenty sú postavené na správnom základe,“ pripúšťal advokát Andrej Majerník. Zároveň však dodal, že v konečnom dôsledku vysvetlenia, ktoré poskytol Mazák, chápe a za dôležité považuje aj postoj, ako sa ku kritike postavil.

Člen rady a bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros zas sám priamo pripustil, že svoj postoj plánoval pôvodne vyjadriť „len“ hlasovaním. Napokon mu však nedalo napríklad porovnávanie návrhu na odvolanie Mazáka s návrhom na odvolanie, ktorému v minulosti čelila predošlá šéfka rady Lenka Praženková.

„Nazdávam sa, že v návrhu (pri Praženkovej) boli systémové zlyhania. Napríklad vôbec nefungovali disciplinárne senáty. (…) A v tom vidím rozdiel. V tomto podaní žiadne systémové zlyhania nevidím,“ upozorňoval Mészáros.

Samotný Mazák poukazoval aj na to, že počas jeho pôsobenia na čele Súdnej rady vzrástla dôveryhodnosť justície, a to z pôvodných 21 percent na súčasných 34 percent. Kým však sám v tom vidí sfunkčnenie niektorých procesov, či niektoré kritické postoje, jeho odporcovia to videli inak.

Podľa Šamka totiž vzrástla dôveryhodnosť justície nie vďaka, ale napriek Mazákovi. Jeho kolegyňa Pružinec Eren si dokonca myslí, že Mazák dôveryhodnosť skôr znižoval.

„Ste majster sveta v prekrúcaní pravdy a v manipulovaní verejnej mienky - podsúvaním všelijakých uštipačných vyjadrení či na adresu sudcov, alebo na adresu nás troch či štyroch… ,“ vyhlásila Pružinec Eren.

Narážala tým na skupinu bratislavských sudcov, do ktorej okrem nej samotnej patrí aj Marcela Kosová, Jelinková Dudzíková a Šamko.

Zvada o ľudovom rozprávačovi

Osobitnou témou sa stal incident spred troch rokov, keď Mazák spochybnil sudcu Najvyššieho súdu Františka Moznera v liste adresovanom Poradnej rade európskych sudcov. Napísal o ňom, že je podozrivý z pokusu o spoluprácu s tými, ktorí sú vo väzbe za vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Mozner ho za to zažaloval, no po ospravedlnení Mazáka neskôr žalobu vzal späť.

Mészáros povedal, že práve toto je pre neho dôležitý moment, cez ktorý sa na udalosť pozerá. Podpredseda rady Ján Gandžala to zas označil za zlyhanie člena rady, nie jej predsedu.

„Mnohí z nás sa dopustia omylu. (…) Pán predseda však nikdy nemal úmysel škodiť justícii,“ povedal Gandžala. Dodal, že jednotlivé výroky a kroky Mazáka treba vnímať aj v kontexte toho, kedy k tomu došlo a aká bola v danom čase spoločenská situácia.

Avšak práve spoločenská či politická situácia patrila k ďalším dôvodom kritiky predsedu. Mazákovi vyčítali, že jeho názory vraj nápadne kopírovali názory exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej z SaS.

V dvadsiatich bodoch, ktorými bol odôvodnený návrh na odvolanie boli však aj ďalšie veci, ako napríklad nedostatočné informovanie členov Súdnej rady o krokoch predsedu, ale napríklad aj to, že sa Mazák označil prokuratúru za súčasť výkonnej moci, či to, že sa zapojil do pracovnej skupiny pre obnovu dôvery v právny štát, ktorá pôsobila za vlády Eduarda Hegera.

Mazáka v diskusii podráždili najmä Šamkove slová o tom, že predsedom rady by nemal byť ľudový rozprávač, ktorý rozpráva svoje názory bez podkladov.

„Opýtal by som sa pána Šamka, kde berie v sebe odvahu označovať ma za ľudového rozprávača a za konateľa obchodnej spoločnosti? Či to je spôsob komunikácie so starším kolegom,“ pozastavil sa Mazák. Dodal, že keď chýbajú argumenty, tak sa zvyčajne prechádza k osobným urážkam.

Nešlo o jediné výčitky, ktoré zašli do osobnejšej roviny. Šamko, ale aj Pružinec Eren vyčítali Mazákovi aj spôsob vystupovania, keď im vraj opakovane pripomína, že bol predsedom Ústavného súdu a zastával aj ďalšie významné funkcie, ako napríklad že bol generálnym advokátom Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu.

„Mne sa nepáči to poúčanie, to mentorovanie. Môžem použiť akýkoľvek argument, vždy bude protiargument: prosím ťa, ja som bol predsedom Ústavného súdu a tak ďalej, mal som také postavenie, vy nedosiahnete nikdy toľko,“ hovoril Šamko.

To, že Mazák neprišiel v rámci odvolávania o funkciu neznamená, že v nej ostane až do konca svojho mandátu. Politici súčasnej vládnej koalície ho totiž stále môžu odvolať na základe toho, že patrí k nominantom parlamentu. Keďže poslanci bývalej koalície ho volili, súčasní poslanci ho zas môžu odvolať.