Začiatkom decembra 2023 jeho rada prokurátorov zverejnila stanovisko, v ktorom rázne odmietla vládne návrhy zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry aj novely Trestného zákona a Trestného poriadku.

Stanovisko rady dnes kritizoval generálny prokurátor Maroš Žilinka, v utorok už radu konfrontoval jeho námestník Jozef Sedlák.

Stanislav Jakubčík, predseda rady prokurátorov a trestný prokurátor na Krajskej prokuratúre v Žiline, v rozhovore pre Postoj vysvetľuje, ako stanovisko vzniklo a prečo si myslí, že ide o väčšinový postoj prokurátorov.

Predseda rady prokurátorov hovorí, čo urobí so systémom zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a prečo po prijatí novely Trestného zákona hrozí, že na slobode bude oveľa viac recidivistov, ktorí budú opätovne páchať trestnú činnosť, keďže zmizne odstrašujúci efekt z páchania majetkových a ekonomických trestných činov.

Vzhľadom na verejné postoje generálneho prokurátora bolo celkom prekvapivé, že vaša rada začiatkom decembra jasne odsúdila zrušenie ÚŠP aj novelu Trestného zákona a Trestného poriadku. Čo vás k tomu viedlo?

Rada prokurátorov je najvyšší výkonný orgán samosprávy prokurátorov, ktorý chráni práva a oprávnené záujmy prokurátorov. Jej zákonným oprávnením je zároveň zaujímať stanoviská k návrhom zákonov, ktoré sa týkajú organizácie a pôsobnosti prokuratúry. Zaujať postoj k týmto legislatívnym návrhom bolo preto prirodzené.

No vaše stanovisko pôsobilo aj ako reakcia či polemika s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Ten deň pred vydaním vášho stanoviska aj deň po ňom na svojom Facebooku zverejnil statusy, ktoré vyznievali skôr ako tichý súhlas s vládnymi návrhmi.

My sme však určite nereagovali na generálneho prokurátora, bolo to autonómne vyjadrenie rady prokurátorov, ktoré bolo jednoducho potrebné.

V rade ste deviati, ôsmi zástupcovia krajských prokurátorov plus zástupca generálnej prokuratúry. Predpokladám, že ste nemali všetci rovnaký názor.

Nie všetci, ale prevažná väčšina členov hlasovala za stanovisko. Zverejnili sme ho 6. decembra v stredu. Návrhy týchto zmien sa k nám istým kanálom dostali už predtým v piatok a vyvolali medzi nami veľkú diskusiu a medzi viacerými členmi rady aj rozhorčenie. Keď bol následne legislatívny návrh zverejnený, cítil som, že musíme zaujať jasný postoj.

Dá sa povedať, že hovoríte v mene väčšiny prokurátorov?

Samozrejme, názory sú rôzne, určite platí, že na generálnej prokuratúre, ale aj na krajských prokuratúrach sú prokurátori, ktorí tie návrhy vnímajú inak. Medzi prokurátormi u nás v Žiline som cítil jednoznačnú podporu, nestretol som sa s nikým, kto by mi stanovisko vyčítal. Členovia rady jednoducho vnímajú atmosféru vo svojich kolektívoch, sú v kontakte so svojimi kolegami a volení kolektívmi vo svojich obvodoch. Ide teda o reprezentatívny postoj väčšiny prokurátorov.

Tento fakt však spochybňujú niektorí vládni predstavitelia aj generálna prokuratúra. Námestník generálneho prokurátora Jozef Sedlák v utorok poslal všetkým šéfom krajských prokuratúr žiadosť, aby sa vyjadrili, či si od nich rada prokurátorov pýtala stanovisko pred tým, ako prijala to vlastné. Sedlák sa zároveň v stanovisku pýtal, či ste sa informovali u krajských prokurátorov, či sú orgány prokuratúry pripravené na vykonanie zákonov, ktoré súvisia s novými zmenami. Z toho stanoviska nepriamo vyplýva výčitka, že ste podnikli partizánsku akciu.

Zákon ukladá členom rady prokurátorov, aby iniciatívne zabezpečovali a chránili práva a oprávnené záujmy prokurátorov. Návrh novely Trestného zákona a Trestného poriadku má nepochybne vplyv aj na krajské prokuratúry, na ktoré má agenda ÚŠP prejsť. Až sedem z deviatich členov rady prokurátorov sú prokurátori krajských prokuratúr, ktorí sú v dennodennom kontakte so svojimi kolegami a pomery na svojich prokuratúrach, prirodzene, poznajú.

Takže som komunikoval predovšetkým s prokurátormi krajskej prokuratúry, ktorí danú agendu budú vykonávať, a s členmi prokurátorskej rady pri Krajskej prokuratúre Žilina. Rada prokurátorov vyjadruje svoje stanoviská k návrhu zákonov, generálna prokuratúra a krajské prokuratúry sa na zmeny musia pripraviť. Ich pohľad na danú problematiku je teda rozdielny.

Navyše členovia rady prokurátorov nie sú členmi komisie, ktorá bola zriadená na generálnej prokuratúre, aby implementovala zmeny, a jej členmi sú aj krajskí prokurátori. Táto komisia bola zriadená až po zverejnenom stanovisku rady prokurátorov, preto sa, prirodzene, členovia rady prokurátorov ani nemohli u krajských prokurátorov informovať, či sú orgány prokuratúry pripravené na implementáciu zmien, ktoré vyplývajú z novely. Svoje stanovisko však vo svojom apeli zverejnila aj reprezentatívna vzorka prokurátorov samotných krajských prokuratúr, ktorí sa danou agendou budú zaoberať.

Dosiaľ vo verejnej diskusii zaznievajú najmä postoje prokurátorov z ÚŠP, skúste vysvetliť z vašej perspektívy prokurátorov v kraji, čo sa stane po tom, čo sa zruší špeciálna prokuratúra a jej agenda sa presunie na kraje.

Predovšetkým by to znamenalo, že približne 1300 trestných vecí, ktoré sú na špeciálnej prokuratúre v rôznom štádiu konania, by sa zrazu dalo do pohybu. Pri týchto veciach sa zo dňa na deň zmení miestna príslušnosť a výkon dozoru a zastupovanie pred súdom prejde z Úradu špeciálnej prokuratúry na jednotlivých prokurátorov krajských prokuratúr. Fyzicky si to vôbec neviem predstaviť.

Čo by to znamenalo pre vás v Žiline, koľko prípadov sa u vás ocitne už v najbližších týždňoch?

To ešte nevieme. Počul som, že tie veci by nevybavovali len prokurátori krajských prokuratúr, ale aj špecializovaná zložka generálnej prokuratúry, ktorá by mala vzniknúť z tých prokurátorov špeciálnej prokuratúry, ktorí by neodišli z rezortu a súčasne by neprešli na kraje.

Samozrejme, bude to závisieť od rozhodnutia generálneho prokurátora, ktorý rozhodne o tom, či ten alebo onen prokurátor zrušeného ÚŠP prejde na túto špecializovanú zložku. Takže netušíme, koľko z tých 1300 trestných vecí by riešila táto zložka a koľké by prešli na kraje.

Na kraji v Žiline máte zhruba 20 prokurátorov, ak na vás prejde aspoň časť tej agendy, čo to bude znamenať?

Máme tu rôzne špecializácie, z tých 20 prokurátorov sa len piati zaoberajú trestnou agendou, ktorá by prešla zo zrušeného ÚŠP. Je zrejmé, že by to bol pre nich obrovský nápor a prvotný šok, pretože ide o náročné veci, ktoré si vyžadujú dlhú prípravu a naštudovanie.

Je niečo iné, ak prokurátor dozoruje prípad od začiatku, a niečo celkom iné, keď to preberiete v pokročilom štádiu. Samozrejme, bude to mať vplyv na prieťahy, ktoré budú prirodzené.

Jednotlivé prípady sa teda natiahnu o mesiace až roky?

Povedzme to tak, že o mesiace.

Stanislav Jakubčík. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Ďalším problémom je, že prokurátori z krajov by museli v týchto závažných kauzách chodiť na pojednávania Špecializovaného trestného súdu do Pezinka. To je asi najkomplikovanejšie pre prokurátorov z Košíc a Prešova, ako to vnímate zo Žiliny?

Samozrejme, ide o ekonomický nezmysel. Na jednej strane tu má byť centralizovaný súd, ktorý funguje v systéme decentralizovaných prokuratúr, čo nemusí byť problém pre kolegov v Bratislave alebo Trnave, ale nám to už spôsobí obrovské problémy. A to nehovorím o kolegoch, ktorí sú čím ďalej na východ.

Na súde v Pezinku sa niektoré veci pojednávajú aj týždeň, takže to bude znamenať odchody na týždňovku. Lenže okrem toho sa prokurátor zúčastňuje aj na množstve úkonov, napríklad vo vykonávacom konaní, ktoré sú samy osebe jednoduché a mnohé z nich netrvajú viac ako polhodinu.

No aj kvôli tomu bude prokurátor z kraja nútený cestovať cez celú republiku. Kolega z Košíc pôjde päť hodín do Pezinka, aby tam urobil polhodinový úkon, a ďalších päť hodín bude cestovať späť. Takéto nezmyselné presuny nielen narušia denný režim prokurátorov, ale budú mať aj dosah na ich prácu.

Okrem toho sú tu úkony v čase služobnej pohotovosti, kde sú striktné procesné lehoty. Napríklad ak návrh na vzatie obvineného do väzby nebude doručený súdu do 48 hodín od obmedzenia osobnej slobody, obvinený bude musieť byť jednoducho prepustený zo zadržania. Na úkony po zadržaní teda budeme mať o ďalšie hodiny menej. To ani nehovorím o nepredvídateľných prekážkach ako uzavretá cesta alebo nepriaznivé poveternostné podmienky.

Nie sú za odporom prokurátorov viac než principiálne námietky najmä pragmatické dôvody, keďže zrušenie ÚŠP na nich presunie veľkú pracovnú aj cestovnú záťaž?

Jedno a druhé sa nedá oddeliť. Naozaj si myslíme, že Úrad špeciálnej prokuratúry má zmysel, predovšetkým v boji so závažnou organizovanou kriminalitou, ale aj pri korupčných trestných činoch.

Argument, že tento úrad bol potrebný aj preto, aby sa napríklad pri korupčných trestných činoch odstránili rôzne miestne väzby, mal proste váhu. Na druhej strane týchto vecí v absolútnych číslach nie je až tak veľa. Aj preto je vhodný centralizovaný model, ktorý sa zaoberá týmto typom trestných činov.

Ako vnímate kolegov, ktorí pracujú na ÚŠP? Viem, že prokurátori nemajú radi, keď sa prokurátorom v Pezinku hovorí, že sú elitní, ale možno povedať, že tí, ktorí tam pracujú, sú najlepší z najlepších?

Nálepku elitnosti tomu dávajú médiá, my sa na to tak nepozeráme. Som rád, že Žilina je dobrou zásobárňou pre ÚŠP, máme tam momentálne štyroch našich kolegov, sú to výborní prokurátori a patria u nás určite medzi špičku.

Nechcem však všeobecne hovoriť, že na špeciálnej prokuratúre sú tí najlepší. Rozhodne sú to však ľudia, ktorí majú veľký drajv a boli ochotní podstúpiť aj nemalú obetu, keďže s tou prácou je spojené sťahovanie aj špeciálny režim.  

Aj na krajských prokuratúrach sú však mnohí výborní prokurátori, ktorí z rôznych dôvodov nemajú takú ambíciu alebo si jednoducho nemohli dovoliť presun. Tí ľudia sú schopní zvládnuť aj ťažké prípady. Lenže ako som povedal, dodatočná záťaž bude obrovská, a preto sa v prechodnom období vyšetrovanie vážnych káuz spomalí. To je proste nevyhnutný dôsledok takto pripravenej legislatívy.

Aký bol vlastne záujem prokurátorov z krajov, aby sa vo výberovom konaní uchádzali o miesto prokurátorov ÚŠP?

Ten záujem osciloval. Po nástupe špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica bol záujem určite väčší, bolo cítiť odhodlanie. Postupne sa však záujem zmenšoval. V poslednom roku už natoľko rezonovala obava kolegov zo zrušenia, že záujem, prirodzene, opadol.

Je to už 20 rokov, čo funguje ÚŠP. Ako odporca jeho zrušenia máte po tých rokoch aj isté výhrady, čo sa mohlo na fungovaní úradu zmeniť?

Celkovo sa určite osvedčil. Iste, vždy je možné diskutovať o rozsahu trestných činov, ktoré podliehajú do pôsobnosti ÚŠP, ale to je námet na inú debatu. Ale podstatné je niečo iné.

Úrad špecializovanej prokuratúry je špecializovanou prokuratúrou, ktorá sa orientuje na určité taxatívne vymenované trestné činy. Nie je to nejaký neštandardný systém, naopak, je to úplne štandardný systém fungovania.

Ak je tam neštandardný prvok, je to pozícia špeciálneho prokurátora, ktorý je volený parlamentom, sčasti sa mu zodpovedá a súčasne sa zodpovedá aj generálnemu prokurátorovi.

Generálneho prokurátora sa týkajú vo vzťahu k špeciálnej prokuratúre dve obmedzenia: nemôže dávať negatívne pokyny a tiež nemôže vykonať úkony za špeciálneho prokurátora. Teda nemôže vyňať určitú vec z pôsobnosti ÚŠP.

Pokojne sa dalo diskutovať napríklad o väčších brzdách a protiváhach v systéme alebo o tom, či špeciálneho prokurátora nemá voliť parlament, ale má byť trebárs námestníkom generálneho prokurátora. V takom prípade by sa úrad celkom začlenil do štruktúry všeobecnej sústavy prokuratúr. To všetko sú námety do legitímnej diskusie, tá tu však vôbec neprebehla.

Stanislav Jakubčík. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Posledné roky sme boli svedkami veľmi neštandardnej situácie, keď medzi generálnym a špeciálnym prokurátorom vládlo zjavné napätie a nedôvera, vnútri inštitúcie spolu nekomunikovali, navonok verejnosť sledovala vzájomnú kritiku a odkazy. Teraz je vedľajšie, kto mal na tom väčší podiel viny, ale nie je to tak, že vláda tento problém musela riešiť nejakou intervenciou?

Chápem, že vo verejnosti to bolo zle vnímané, ja sa však na to pozerám inou optikou: čo sa nechveje, nie je pevné. Niekedy je dobré, keď je napätie medzi spolupracovníkmi v jednej inštitúcii, lebo takto sa posúvajú veci dopredu. Tento konflikt som preto nebral dramaticky.

Je očividné, že Úrad špeciálnej prokuratúry bol uplynulé tri roky pod účelovo motivovanou politickou paľbou. Ale aj niektorí zástancovia špeciálnej prokuratúry a vyšetrovania trestných činov z éry vlád Smeru si niekedy kládli otázku, či prokurátori ÚŠP nekonajú premotivovane. Aj v Postoji sme kritizovali, či obvinenie Roberta Fica zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny nebolo nadkvalifikované, respektíve či bolo odôvodnené žiadať parlament o jeho väzobné stíhanie. Na krajoch ste s kolegami nediskutovali, či v trestných stíhaniach nedochádza aj k excesom?

Diskutovali sme o všeličom. Ale k týmto otázkam sa nedokážem vyjadriť, pretože nemám znalosť spisov a v uvedených prípadoch čerpám informácie z médií, ktoré môžu byť často aj skreslené. Ako som však už povedal, viacerých prokurátorov ÚŠP osobne poznám, predtým boli mojimi kolegami na kraji, sú to naozaj skvelí prokurátori, ktorí nepodliehali žiadnym tlakom.

Prejdime k novele Trestného zákona, ktorá sa vás takisto bezprostredne týka...

... dokonca by som povedal, že z hľadiska fungovania trestného systému bude mať ešte väčší a negatívnejší vplyv než zrušenie ÚŠP.

Prečo?

Najväčším problémom novely je dramatické znižovanie trestných sadzieb v spojení s hranicou výšky škody ako kvalifikačného momentu, ktorá sa dramaticky zvyšuje a to všetko ešte zhoršuje skrátenie premlčacích lehôt trestného stíhania.

Rozmením to na drobné. Novela zákona hovorí, že pri všetkých majetkových, hospodárskych a korupčných trestných činoch sa veľmi výrazne znižujú trestné sadzby.

Badateľné je to najmä pri dolnej hranici trestnej sadzby. Keď hovoríme o podvode alebo o krádeži, čo je najčastejší trestný čin, hranica trestnej sadzby pri najvyššom odseku klesá z 10 až 15 rokov na 3 až 10 rokov. Napríklad pri legalizácii z výnosu trestnej činnosti klesá trestná sadzba z 12 na 20 rokov opäť na 3 až 10 rokov.

Ide teda o veľmi výrazný zásah do trestných sadzieb, ktorý je ešte znásobený novými hranicami výšky škody. Dosiaľ sa totiž škoda určovala násobkami – malá škoda bola stanovená na 266 eur, čo bol ešte prepočet z 8000 korún. Už dávno malo dôjsť k zvýšeniu tejto hranice, teda tých 700 eur, ktoré sa teraz navrhujú, by nepôsobilo až ako taký veľký skok.

V úprave tejto hranice malej škody teda nevidíte zásadný problém?

Nie, určitý problém bude v tom, že oveľa viac vecí budú po novom posudzovať priestupkové orgány, teda pôjdu mimo trestného systému. Ale poďme k ďalším hraniciam škody. Väčšia škoda bola dosiaľ určená ako desaťnásobok tej malej, teda na úroveň 2660 eur. Teraz zákon hovorí o pevnej sume 35-tisíc eur.

Ďalej bola stanovená takzvaná značná škoda, ktorá bola stonásobkom malej, teda 26 600 eur. Po novom má byť na úrovni 350-tisíc eur. Škoda veľkého rozsahu bola päťstonásobkom malej, teda na úrovni 133-tisíc eur, po novom bude stanovená takisto pevnou sumou 700-tisíc eur, čo je dramatické zvýšenie.

Okrem toho prichádzajú ďalšie zmeny v podobe liberalizácie trestu domáceho väzenia, ktoré sa bude môcť ukladať vo väčšom rozsahu a v oveľa väčšom diapazóne prípadov. Zákon dokonca hovorí, že domáce väzenie by malo byť ukladané prednostne pred nepodmienečným trestom odňatia slobody.

Prezentuje sa ako výhoda, že sa zvyšuje horná hranica výšky peňažného trestu, lenže súčasne v podstatne vyššom množstve sa povinne nemusí ukladať trest odňatia slobody, ale trestom môže byť len peňažný trest ako trest samostatný. Aj pri uloženom treste odňatia slobody vo výmere štyroch rokov môže byť tento trest uložený ako trest podmienečný.

Pre laikov sú to trochu abstraktné čísla, skúste konkrétnejšie vysvetliť, čo to bude v praxi znamenať. Exriaditeľ Ľubomír Daňko v rozhovore pre Denník N povedal, že páchateľ, ktorý ukradne auto v hodnote 35-tisíc eur, by už po novom nešiel do väzenia, ale vybaví sa to podmienkou. Rovnako aj pri krádežiach, ktoré dosiahnu výšku škody 350-tisíc eur, je po novom možné uložiť aj podmienku. Platí to?

Áno, pri trestnom čine, kde nepresahuje výška škody 35-tisíc eur, je trestná sadzba nula až dva roky. Takže v takom prípade si neviem predstaviť uloženie iného trestu odňatia slobody pri páchateľovi, ktorý nie je recidivistom.

Ale ešte výraznejší problém je pri trestoch s väčšou škodou než spomínaných 35-tisíc eur. Ak niekto odcudzí vec v hodnote 349-tisíc eur, za takúto krádež bola trestná sadzba 10 až 15 rokov. No po novele šesť mesiacov až tri roky. Ak teda doposiaľ za takýto trestný čin nebolo možné uložiť podmienečný trest odňatia slobody, teraz to už nebude platiť.

To sa už bavíme o pomerne závažných majetkových či ekonomických trestných činoch.

A má to aj ďalšie dôsledky. Napríklad nasadenie odposluchov alebo agenta sa môže využívať len pri zločine, čo je z definície trestný čin, ktorého sadzba presahuje hranicu päť rokov. Ale keďže po novom budú krádeže do 350-tisíc eur so sadzbou do troch rokov, pôjde o prečin, kde sa už nebudú môcť používať agenti ani odposluchy.

Teda ani pri závažných ekonomických trestných činoch nebudete môcť sudcu žiadať o povolenie odposluchov. Neznamená to, že sa sťaží aj objasňovanie krádeží?

Samozrejme, objasňovanie sa sťaží, ale za väčší problém považujem, že sa môže zvýšiť kriminalita, lebo trestné činy nebudú mať odstrašujúci efekt. Ak totiž dnes potenciálny páchateľ zvažuje, či sa dopustí krádeže, kde mu hrozí trest do 15 rokov a vie, že dostane nepodmienečný trest, pretože už bol za krádež v minulosti odsúdený, odstrašuje ho to od spáchania skutku.

Ale ak krádež nepresahuje hranicu 350-tisíc eur, dostáva sa potenciálny páchateľ do kategórie prečinu, a tak trest, ktorý mu hrozí, nemá odstrašujúci efekt, lebo môže vyviaznuť s nízkym trestom.

Obávam sa toho, že mnoho ľudí, ktorí boli dlhodobo vo väzení a vyjdú na slobodu, bude po novom rátať s tým, že ak ich aj polícia postaví pred súd, hrozia im krátkodobé tresty. Istý typ ľudí to jednoducho nebude odrádzať, aby opätovne nepáchali trestnú činnosť. Preto považujem za reálny predpoklad, že po prijatí novely sa zvýši množstvo trestných činov majetkového a hospodárskeho charakteru.

Zrejme máte na mysli najmä recidivistov, ktorí opakovane páchajú istý typ trestných činov.

Presne tak. Oni vedia, že za skutok, za ktorý predtým dostali päť rokov, teraz môžu dostať dajme tomu rok a pol a ešte k tomu pôjdu do režimu domáceho väzenia. Ide o ľudí, ktorí ten systém poznajú a vedia v ňom chodiť, jednoducho pôjdu do krádeže s rizikom, že ak ich aj odsúdia, čaká ich nízky trest v domácom väzení, respektíve podmienečný trest.

Odstrašujúci efekt z páchania týchto trestných činov tak zmizne. Na slobode tak bude oveľa viac recidivistov, ktorí budú opätovne páchať trestnú činnosť.

Nehovoriac o tom, že po novom sú tie trestné sadzby nastavené tak, že teoreticky pri akomkoľvek majetkovom a hospodárskom trestnom čine môže byť páchateľ potrestaný podmienečným odňatím slobody. Teda aj pri miliardovom zločine. To je abnormálne a nemá to žiadne opodstatnenie v modernom trestnom systéme.

Ako je to možné?

Po novom bude možné ukladať podmienku už pri trestoch, kde je dolná trestná sadzba štyri roky, predtým to boli tri roky.

Ak to veľmi zveličím, dlhé roky sa hovorí o dekriminalizácii marihuany, ale nejde dnes v skutočnosti o dekriminalizáciu majetkových a ekonomických trestných činov?

Samozrejme, úplná dekriminalizácia to nie je. Ale áno, je to také výrazné zníženie trestov, že to stráca odstrašujúci efekt.

Nová vláda však okrem iného argumentuje, že namiesto doterajšej represie potrebujeme humanizujúci prístup, pretože nejde len o zatváranie ľudí v preplnených väzniciach, ktorí sa potom vrátia do kolobehu páchania trestných činov, ale o prevýchovu. Napokon, aj na Západe sa vyznáva princíp takzvanej restoratívnej justície, teda páchatelia istých trestných činov idú do domáceho väzenia, kde na nich dohliada probačný úradník. Napriek všetkým chybám neprináša novela aj modernizačnú optiku?

Tento argument tu nesedí, pretože restoratívna justícia je viazaná na mnohé inštitúty, napríklad na veľký počet probačných a mediačných úradníkov, ktorí dohliadajú na odsúdených a pôsobia na nich, plus sú tam ďalšie prvky.

O znížení trestných sadzieb aj o alternatívnych trestoch sa hovorilo už dávnejšie, pretože náš systém je naozaj v prvom pláne nastavený na trestanie, a hoci sa to rokmi zlepšovalo, s páchateľmi sa pracovalo málo.

Západný systém je zameraný práve na prácu s páchateľmi a dovolím si povedať, že má aj lepšie výsledky. Na stole sme už pritom mali kvalitnú novelu exministra Karasa, ktorú len stačilo uviesť do života. Namiesto toho sa z jeho novely vybrali len hrozienka, deklaratívne sa tvrdí, že to z nej vychádza, ale jej duch tam vôbec nie je prítomný.

Na okresoch máme spravidla len jedného probačného úradníka, potrebovali by sme ich násobne viac. Ani tento problém táto novela nijako nerieši.  

Čo budú všetky tieto zmeny znamenať pre motiváciu samotných prokurátorov? V slovenskom trestnom konaní disponujú advokáti celkom veľkými možnosťami na obštrukciu, aj preto trvajú trestné konania neúmerne dlho. Napokon, advokátov a ich klientov k tomu naťahovaniu neraz motivovali aj hroziace vysoké trestné sadzby. Teraz však budete ako prokurátori čeliť tomu, že hoci máte pred sebou páchateľa, ktorý sa dopustil trestného činu s veľkou škodou, viete, že po zadovážení všetkých dôkazov a po prípadnom odsúdení aj tak skončí s podmienkou. Nebude to pre vašu prácu demotivujúce?

Zatiaľ nad tým takto neuvažujem. My sme aplikanti práva, jednoducho si budeme ďalej robiť svoju prácu a zastupovať obžalobu. Dokonca si myslím, že veľmi nízke trestné sadzby paradoxne môžu urýchliť konanie, pretože keď obvinený či obžalovaný bude vedieť, že mu hrozí podmienka alebo veľmi krátky trest odňatia slobody, už nebude dôvod na veľké obštrukcie.

Na konci tunela im zasvieti svetlo peňažného či veľmi nízkeho trestu.

Stanislav Jakubčík. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Kým dosiaľ ste čelili tomu, že obvinení a ich advokáti vzhľadom na výšku trestných sadzieb mali motiváciu naťahovať trestné konania, nezmení sa teraz taktika advokátov iným smerom? Napríklad že už ich klienti nebudú chcieť spolupracovať s políciou a uzatvárať dohody o vine a treste, lebo im to už nebude dávať zmysel?

Samozrejme, práve mám pred očami konkrétny príklad. V rámci Krajskej prokuratúry Žilina funguje spoločný vyšetrovací tím, ktorému sa podarilo odhaliť veľkú drogovú vec.

S jedným páchateľom závažného trestného činu bola uzavretá dohoda o vine a treste, on ju teda prijal, mal si tak odsedieť dvanásť rokov, súčasne spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní. Ale pred súdom už túto dohodu odmietol, pretože sa dozvedel, že po novom mu za ten trestný čin bude hroziť možno polovičný trest. Takže už len čaká, kedy bude novela prijatá. Už teda vidíme prvé neblahé efekty.

Vláda argumentuje preplnenými väznicami, preto sa má oveľa viac trestať peňažne alebo domácim väzením. Je to pádny argument?

Samo osebe je to dobrý argument, pretože preplnenosť je alarmujúca. To už reflektovala Karasova novela, ktorá prichádzala s restoratívnym modelom, na ktorý však táto novela rezignuje. Napokon, keď aj exminister Karas povie, že sa za túto novelu hanbí a musel ju jeden deň predýchavať, o niečom to vypovedá.

Novela prináša aj nové prvky, ktoré sa týkajú takzvaných kajúcnikov, teda spolupracujúcich osôb. Tento inštitút bol v posledných rokoch ostro kritizovaný, ako funguje z vášho pohľadu?

Z môjho hľadiska je v poriadku, že sa v novele nastavujú pravidlá práce so spolupracujúcimi obvinenými, ktoré boli dosiaľ vágne. Ale to nebol problém ÚŠP, ale toho, že systém nebol vyladený. Po novom sa jasne stanovuje, že záznam o dohode so spolupracujúcou osobou musí byť písomný a musí byť napísané, aký benefit sa spolupracujúcej osobe poskytuje.

Vítate to teda ako posun k lepšiemu?

Áno, natíska sa len otázka, či tento záznam o benefite má byť súčasťou spisu, pričom by do toho mohli nahliadnuť aj advokáti iných obvinených.

Považujem za prirodzené, že súd vyhodnocujúci výpoveď spolupracujúcej osoby by o poskytnutých benefitoch mal vedieť. Po novom má byť súčasťou spisu a právo prokurátora obmedziť možnosť nahliadnuť stranám trestného konania do takto spísaného záznamu sa vzťahuje len na záverečné preštudovanie spisu, a to len z mimoriadne závažných dôvodov. Je na diskusiu, či je to správne.

Nedôvera voči takzvaným kajúcnikom však vznikala aj pre túto vágnosť, nebolo jasné, čo dostali výmenou za svoje výpovede. Samozrejme, celkom inou vecou je spochybňovanie tohto inštitútu ako takého, čo sa dialo pod heslom stokrát opakovaná lož sa stane pravdou.

Keby to bolo na vás prokurátoroch, čo by sa malo podľa vás naozaj zlepšiť, aby slovenská justícia fungovala rýchlo a spravodlivo?

Určite je to materiálno-technické zabezpečenie, ale aj nastavenie mentality ľudí, ktorí sú v systéme trestného práva. Výrazne by nám pomohlo už len to, keby inštitúty, ktoré majú poruke sudcovia Špecializovaného trestného súdu, mali aj sudcovia okresného súdu, najmä tí v sídle krajského súdu, ktorí pojednávajú aj závažné trestné veci.

Poviem to na príklade: na okresoch sa pojednáva len jeden-dva dni v týždni, zriedka sa stane, že nejaké konanie sa vedie niekoľko dní po sebe. To všetko veľmi predlžuje trestné konania. Keď pojednávate celý týždeň a ešte k tomu vám tam vozia svedkov, ktorých postupne vypočúvate, je to niečo celkom iné, proste to odsýpa.

Lenže teraz je to tak, že sa pojednáva len ten deň či dva, pričom svedkov si len predvolávate a neviete, či napokon prídu alebo neprídu?

Áno. A potom príde k odročeniu o niekoľko týždňov. Ten systém jednoducho nefunguje efektívne.

Prečo je to tak, že sudcovia vytýčia na pojednávanie len jeden deň? Je ich málo, viac nestíhajú?

Primárne je to spôsobené tým, že zasadačku majú k dispozícii len na jeden alebo dva dni v týždni, maximálne tri. Trestní aj netrestní sudcovia sa musia v tých zasadačkách prestriedať, takže tie fyzické obmedzenia sú objektívne.

Výrazne by teda pomohla už len taká maličkosť, aby mali sudcovia viac zasadačiek?

Isteže, už len to by malo zmysel. Ale systémovo by najviac pomohlo, keby sa výrazne zjednodušil preformalizovaný trestný proces.

Čo to znamená?

Veľkým prínosom by napríklad bolo, keby sa formálne vznesenie obvinenia mohlo udiať jednoduchším spôsobom a odpadli by rôzne často nejasné a nejednotne aplikované procesné inštitúty, ktoré dávajú advokátom do rúk zbrane, akými môžu trestný proces naťahovať.

Tu však oceňujem, že predložená novela umožňuje širšiu možnosť vedenia hlavného pojednávania v neprítomnosti obvineného, ak bol riadne predvolaný. To je aspoň istý krok dopredu. Ale so samotným preformalizovaným trestným procesom sa vôbec nič nerobí.

Ideálne by bolo, keby sa išlo cestou Karasovej novely a keby sa zároveň veľmi zjednodušil trestný proces. Nastal by synergický efekt, citeľne by sa zrýchlili trestné konania a s páchateľmi by sa po vynesení trestu aj reálne pracovalo. Malo by to vplyv na znižovanie kriminality do budúcnosti. Samozrejme, vyžadovalo by to aj dosť peňazí.

To, čo hovoríte, pritom nevyzerá na žiadnu legislatívnu vedu.  

Vôbec nie, už to bolo prítomné v Karasovej novele, len bolo treba pokračovať.

Ak však hovoríte o preformalizovaní trestného procesu, paradoxne to bol námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera, ktorý zrušil obvinenie voči exriaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému s tým, že celé trestné stíhanie bolo nezákonné, pretože vyšetrovateľ najskôr spísal úradný záznam o výpovedi Borisa Beňu, až potom vydal uznesenie o začatí trestného stíhania. Tento formalistický argument Pčolinského obhajoby predtým odmietli súdy ako nedôvodný, prijala ho však generálna prokuratúra. Čo ste si o tom pomysleli?

Nechcel by som sa k tomu vyjadrovať.

Už len na záver, čo podľa vás spraví so spravodlivosťou na Slovensku, ak sa zruší ÚŠP a prijme sa novela Trestného zákona?

Presne to ukáže až budúcnosť, ale efektom môže byť aj zvýšenie kriminality, najmä majetkovej a hospodárskej.