dennikn.sk | Rudolf Suran

V decembri sme špekulovali, že rokovanie akademického senátu Právnickej fakulty Univerzity Komenského 17. januára 2024 využije dekan Eduard Burda na to, aby nemusel dodržať sľub, že o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) bude diskutovať s jeho šéfom Danielom Lipšicom. Špekulácia sa ukázala ako zásah do čierneho.

Dekan ÚŠP označil za kvázi zločineckú organizáciu, neuvedúc žiadne dôkazy, čo pobúrilo prokurátorov. Jeho študenti žiadali fakty a dôkazy. Dekan ich pochválil a sľúbil debatu. Nemusia sa vraj obávať konzekvencií.

reklama

Na zasadnutí senátu však zanôtil už inú pieseň. Debata áno, ale až po zrušení ÚŠP, teraz by bola téma spolitizovaná. Prilieval by sa olej do ohňa v čase, keď v parlamente prebieha ľúty boj o právny štát. Jeho slovo dostalo punc falošnej mince.

Politiku privliekol do školy dekan

Divák vyvaľuje oči na televíziu. Kto je to, čo v priestoroch Národnej rady popri héliom pýchy nadnášanom šéfovi Slovenska trocha nesmelo hopsá? Nie je to dekan Burda?

O dušu sa točí okolo politikov, ktorí sa po triapolročnom mocenskom pôste vrátili ku korýtkam. Už pred voľbami, vedený neomylným inštinktom vetriacim ich návrat, vystreľoval k nim Erosove šípy. Chránený egidou dekanstva, pranieroval krivdy, ktoré vraj páchajú špeciálne justičné orgány, ktoré kedysi – nie tak dávno – vnímal ako užitočné (Lipšica do funkcie navrhol on sám).

Kto atakoval povesť svojej fakulty, keď šokujúco označil ÚŠP za kvázi zločineckú organizáciu? Kto ako právny akademik, čo má ctiť fakty a dôkazy, ich neuviedol? Stal si do šíku ľudí s krvavými očami vlkolakov, čo chcú iba trhať.

Keby debata mala politickú dimenziu, je to zločin? Tí, čo pokrytecky napádajú študentov a chcú zrušiť ÚŠP, sú politici alebo politikom pomáhajú.

Sloboda prejavu, na ktorú sa odvoláva aj Burda, je v Ústave SR zaradená medzi  p o l i t i c k é  práva. Právo aplikované vo verejných záležitostiach nemožno úplne oddeliť od fenoménu politiky. Neobhájiteľná je výhovorka, že pre to nebude odborná debata. Navyše, keď on sám právo zatiahol do „močiara“ politiky.

Ak tvrdí, že on ÚŠP vypálil biľag zločinu ako súkromník, nie ako dekan, prečo nechce hájiť svoje názory v odbornej polemike? Fakulta bude mimo hry, ani akademický senát do toho nebude hovoriť. Pôjde o rozhovor súkromných osôb. Odmietanie sľúbenej debaty je hlúposť, podvod a druh cenzúry v jednom. To je aká vizitka dekana?

Profesorka, premiér a zastrašovanie študentov

Niekdajšia rektorka policajnej akadémie, štátna tajomníčka na ministerstve vnútra, profesorka Lucia Kurilovská, poučovala člena senátu, študenta Mareka Janigu. Je len v treťom semestri, čo si to dovoľuje? Jeho iniciatívu (za ktorú ho dekan pochválil) vraj verejnosť (aká?) vníma ako útok na dekana. Má byť hrdý, na akej škole je a z ktorej vzišli vynikajúce osobnosti ako napríklad prezident Ivan Gašparovič (zabudla spomenúť ešte Vojtecha Tuku a Gustáva Husáka, o súčasných veľduchoch práva nehovoriac).

Ona je politička z kohorty, ktorá organizuje zakáľačku ÚŠP pod pochybnými zámienkami. Je vo vedení ministerstva, ktoré podľa (neprávoplatných) súdnych rozhodnutí siahlo na práva svojich zamestnancov a vyštváva dlhoročných policajných odborníkov, ktorí si dovolili takú zvrhlosť, ako je vyšetrovanie osôb, ktoré sú teraz pri moci.

Prečo dáva Gašparoviča za príklad? Nejde len o jeho pôsobenie v temnej mečiarovskej ére. V čase, keď bol prezidentom, mu sama vytkla, že porušuje ústavu (čo konštatoval aj Ústavný súd), lebo nevymenoval za generálneho prokurátora parlamentom vybraného kandidáta, profesora Čentéša (dostal odškodné od štátu 60 000 eur, ktoré dal na charitu). Gašparovič sa jej „odmenil“. Odmietol ju vymenovať za rektorku. Urobil to až jeho nástupca Kiska.

Vyčíta študentovi, že má pár semestrov? Ona, keď sa uchádzala o funkciu rektorky, bola prezidentom odmietnutá vraj aj preto, lebo bola len odbornou asistentkou. Inteligencia a morálka nemajú nič spoločné s dĺžkou štúdia. Aj pätnásťročný chlapec hneď vie, koľká bije, keď sa opýta dekana Burdu na dôkazy o zločinnosti ÚŠP a ten mu ich neposkytne. Nieto študent práv, čo má dvadsať plus. Alexander Veľký dobýjal svet v rovnakom veku.

Z postojov profesorky nevanie slobodný univerzitný duch, ale zatuchnutá policajná subordinácia, na ktorú si asi zvykla na akadémii, odkiaľ tak neslávne musela odísť. Študenti môžu aj nemusia byť hrdí na fakultu, ktorá od štátu podľa ich počtu dostáva peniaze. Fakulta potrebuje učiteľov aj študentov. Ale učitelia bez študentov by boli o chlebe a vode. Škôl je veľa, študenti si môžu vyberať. Prečo mnohí od nás študujú v Brne a Prahe? Nie preto, že nechcú zažiť, čo Janiga a spol. teraz?

Do študenta si kopol opäť aj pán premiér. Po prvom, „vyrážkovom útoku“, keď sa zahral na dermatológa a skúmal sekrétové a mazové parametre pokožky mládenca a označil ho za nepodstatného, zisťoval jeho študijné údaje. Vysnoril, že ešte nemá skúšku z trestného práva, a to mu otrieskal o hlavu v novom videu. Je to paradox, lebo zúrivo napáda aj ľudí, ktorí sa trestným právom živia celý život – policajtov, prokurátorov a sudcov. Označuje ich za zvery a ancikristov. Slovník hodný predstaviteľa štátu.

Nemožno nespomenúť ďalšiu právničku, prezidentku Slovenskej republiky, Zuzanu Čaputovú. Tá s drzosťou hodnou americkej ambasády v parlamente kritizovala zmeny trestného práva, ktoré evokujú ruskú ruletu. Legislatívne novoty možno pritiahnu významných investorov a zamestnávateľov z Mexika a Kolumbie, spoločnosti ako Sinaloa alebo Clan de Golfo. Slováci sa radi zabarikádujú vo svojich obydliach. Premiér vystúpenie označil za odrapkanie toho, čo jej napísala opozícia. Škoda, on, vzdelaný, múdry človek vybraných spôsobov, nevie kontrolovať svoju fantáziu a emócie. Ani keď ide o hlavu štátu a ženu. Mal by. Lebo aj iní môžu popustiť uzdu fantázii a povedať: pán premiér, tie prejavy vám píše pán Marián Kočner, ktorý vymyslel aj tieto právne zmeny, a posiela vám ich pravidelne v motákoch. Nie je to pravda. Alebo je?

Útoky politikov (právnikov!) na mladých ľudí v otázkach celospoločenskej dôležitosti pripomínajú lži komunistického politika Viléma Nového (1904 – 1987) o samoupálení Jána Palacha (1948 – 1969), ktorého výročie úmrtia si 19. januára Česi a Slováci pripomínajú. Obeť Palacha je neporovnateľná s nasadením študentov bratislavského práva dnes. Ale princíp je podobný – spochybniť a zastrašiť aktívnych mladých ľudí, ktorým osud vlasti nie je ľahostajný.

Pán dekan sa asi strašne bojí

Dekan, doc. Eduard Burda, poradca vlády, predseda Štátnej volebnej komisie, možno budúci minister, má asi panický strach z debaty so špeciálnym prokurátorom. A z blamáže pred vlastnými študentmi. Nevie obhájiť svoje tvrdenia, do psej matere?

Možno mu jeho terajší protektori zakázali vystúpiť v debate v obave, že znemožní seba aj ich. Nevedia vysvetliť, prečo sa ruší dvadsaťročná inštitúcia, ktorú oni sami v minulosti podporovali a proti ktorej krivého slovka nepreriekli. Až keď sa táto inštitúcia stala efektívnou a siahla ako kyklop Polyfémos medzi nich…

Pána dekan je úspešný človek. Čo si doteraz zaumienil, to sa mu aj podarilo.

Ale pozor, všetko do času. Treba viac dbať o svoju odbornú integritu. Ak neustriehne mieru, môže pripomínať niektoré literárne postavy a skončiť podobne. Richarda III., Jaga z Othella, Žida Šajloka z Kupca benátskeho či Goetheho Fausta, čo sa pre úspech a bohatstvo upísal Mefistovi.

Držíme mu palce, aby našiel silu vrátiť sa z opojných pekelných výšin na pevnú zem práva a pravdy!