dennikn.sk| Rudolf Suran

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského sľuboval študentom verejnú debatu o rušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Realisti tušili, že uplatní príslovia: „Kto chce psa biť, palicu si nájde“ a „Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú“. Zo sľubu sa vyvliekol ako anakonda zo starej kože, pod krištáľovou zámienkou: „Preboha, pred  zrušením ÚŠP by debatu spolitizovali!“ Hovorí ten, čo slúži politikom. Diskutovať – ale až keď ÚŠP dekapitujú, telo spália a popol rozprášia na štyri strany sveta.

Tak to chcú pomstou, pýchou a neduhmi spuchnutí a bradatí vládcovia Slovenska, aj slovenskí zločinci.

Dekan do trezoru odložil česť a úsudok akademika, aby sa podchvíľou kochal, ako sa skvejú opatrným používaním. Jeho študentov sa ujala Filozofická fakulta tej istej univerzity. Umožnila im 30. januára, aby v budove susediacej s Právnickou fakultou zorganizovali diskusiu  odborníkov. Dekan chýbal medzi diskutujúcimi aj v hľadisku. Zároveň nechýbal nikomu.

Dôstojné a vydarené podujatie

Záujem bol veľký. Kvôli kapacite sály sa nedostalo na všetkých.

Na pódium zasadli Ján Hrubala, predseda Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), advokát a profesor Tomáš Strémy z právnickej fakulty a advokát Peter Erdös, obhajca Moniky Jankovskej, „legendárnej“ sudkyne a štátnej tajomníčky, ktorú Marián Kočner nazýval svojou opičkou. Po hodine ich vystriedali špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, prokurátor ÚŠP Matúš Harkabus, a sudcovia Krajského súdu v Bratislave a členovia súdnej rady Marcela Kosová a Peter Šamko. Poslednú hodinu sa stretli na pódiu všetci.

V auditóriu sedeli najmä študenti, no i predstavitelia právnických inštitúcií.

Prihovoril sa im rektor Univerzity Komenského, profesor práva Marek Števček, aj zástupca študentov. Študent umne moderoval debatu, zorientovaný v problematike a reáliách. Vysielali ju naživo na internete.

Mládež zachránila česť fakulty, keď to odmietol urobiť ten, koho za to platia.

Argumenty a protiargumenty

Advokáti, sledujúc blaho klientov, boli buď za zrušenie ÚŠP, alebo príliš nevystupovali za jeho zachovanie. Profesor Strémy diplomaticky odpovedal, čo si myslí o výroku svojho dekana, že ÚŠP je kvázi zločinecká organizácia.

Peter Šamko sa vehementne zasadzuje za zrušenie ÚŠP, ale aj ŠTS. Sekundovala mu Marcela Kosová. Oni dvaja a ešte dvaja sudcovia napísali knihu, kde sa vymedzujú proti používaniu práva (aj inými sudcami) v období 2020 – 2022. Predtým takto nevystupovali, hoci v justícii sa dialo všeličo. Možno to netušili.

Šamko argumentoval v štýle: ÚŠP nie je najmúdrejší, tiež má prieťahy, pripisuje si neexistujúce zásluhy, aj na krajských prokuratúrach sú špecializácie, treba to tam vrátiť. ÚŠP je uzavretý systém mimo kontroly. Má „tunelové videnie“, je „chodbovou prokuratúrou“ – prokurátori si na chodbe prehadzujú spisy bez vonkajšieho dohľadu. Vojenské prokuratúry a súdy boli zrušené a dnes si na ne nikto nespomenie! Zabudol, že boli zrušené za úplne iných okolností, neboli vyťažené a mali málo prípadov malej závažnosti?

Hrubala, Lipšic a Harkabus mu oponovali. ÚŠP a ŠTS štát kreoval, aby spretŕhal miestne väzby ľudí a justičných orgánov, stíhali korupciu a iné závažné zločiny. To sa osvedčilo. Za dvadsať rokov dosiahli väčšiu špecializáciu a efektívnosť ako na bežných prokuratúrach. Ak tie nie sú lepšie materiálne a personálne vybavené, nie je to chyba ÚŠP, ale štátu. ÚŠP nie je „štát v štáte“. O sťažnostiach na prokurátorov rozhoduje špeciálny prokurátor, ale ten je podriadený generálnemu prokurátorovi. O najzávažnejších otázkach ako väzba, vina a trest rozhoduje ŠTS. Jeho rozhodnutia môžu korigovať vyššie súdy.

Dôkazom, že ÚŠP je neraz efektívnejšia ako bežné prokuratúry, ktorých zásluhy nespochybňujeme, sú bezprecedentné útoky a vyhrážky voči ÚŠP od osôb, ktoré v minulosti požívali nezákonnú imunitu. Oni a iní z ich okruhu, kedysi nedotknuteľní, boli odsúdení, obžalovaní, obvinení alebo im to hrozí, práve vďaka ÚŠP a ŠTS. Keď boli kedysi dlho pri moci, ÚŠP im neprekážal. Neprekážali im ani každoročné viacnásobné samovraždy a iné úmrtia vo väzniciach, ktoré teraz vydávajú za jeden z dôvodov zrušenia ÚŠP.

Sudkyňa Kosová má pravdu, že zrušením ÚŠP nezanikne právny štát. Právny štát nezanikne ani vtedy, ak by zrušili krajský súd, na ktorom s doktorom Šamkom pracujú.

Právnika poznáš po reči a – po mlčaní

Sudcovia Šamko a Kosová majú dlhoročnú prax. Vedia, že ľudí a prípady treba posudzovať komplexne. V diskusii akoby trocha na to zabudli.

Doktor Šamko uviedol mnoho dôvodov pre zrušenie špeciálnej prokuratúry, ale ignoroval iné kľúčové otázky. Proti zrušeniu sa vyslovila Rada prokurátorov a poprela bezproblémové prevzatie vecí zo špeciálnej prokuratúry po jej zrušení. V internetových Právnych listoch, ktoré pán Šamko vydáva, iná autorka označila stanovisko Rady prokurátorov za nezákonné politické vyhlásenie.

K závažnej legislatíve neprizvali generálneho prokurátora – on sa neozval. Podľa zákona prokuratúra participuje na príprave zákonov, ktoré sa jej týkajú. Sudca, často narábajúci s pojmom (ne)zaujatosti justičných orgánov, sa nevyjadril k zaujatosti osôb, ktoré chcú ÚŠP „popraviť“. Ignoruje, že za dvadsať rokov jeho existencie im existencia úradu neprekážala, ale až po tom, čo sa skončila éra ich beztrestnosti, ktorú chcú asi opäť nastoliť.

Posledná polhodina bola aj o expresne pripravovaných zmenách trestnej legislatívy, ktoré evokujú dojem, akoby ich prichystali Al Capone z Chicaga, Salvatore Riina z Palerma alebo Mikuláš Černák z Brezna. Sťažia postavenie páchateľov pred súd, umožnia mierne tresty za závažné zločiny a zastavia rozbehnuté súdne konania voči ľuďom z okruhu dnešnej vládnej moci. Doktor Šamko, hoci trestné právo je alfa a omega jeho života, sa výrazne nevyjadril k nehoráznostiam, ktoré kritizujú odborníci naprieč právnou verejnosťou. Iba kvitoval zníženie drakonických trestov za drogové delikty, hoci zníženie vláda už stornovala. Kolegyňa Kosová konštatovala, že v navrhovaných zmenách sa jej nie všetko páči. Pekný názor – ako od Pýthie z Delf.

Čo vy na to, sudcovia?

Vláda tvrdí, že k zrušeniu ÚŠP a zmenám trestného práva ju inšpirovalo zahraničie. Naozaj?

Jacques Chirac a Nicolas Sarkozy, francúzski prezidenti, Francois Fillon, francúzsky premiér, francúzsky minister financií Jerome Cahuzac, rakúsky minister financií Karl Heinz Grasser, českí premiéri Andrej Babiš a Petr Nečas, chorvátsky premiér Ivo Sanader, slovinský premiér Janez Janša, talianski premiéri Silvio Berlusconi, Bettino Craxi a Giulio Andreotti, izraelský prezident Moše Kacav, izraelský premiér Ehud Olmert, izraelský premiér Benjamin Netanjahu, členovia španielskej kráľovskej rodiny a iné vysokopostavené persóny po opustení funkcií alebo v nich boli vyšetrované či odsúdené aj na nepodmienečné tresty za korupciu a iné delikty.

Dlhoroční trestní sudcovia, dovoľte spýtať sa. Okrem ministrov, ako bielych koní obetovaných v takzvanom nástenkovom tendri, ktorých vysokých politikov a veľkopodnikateľov súdy odsúdili pred rokom 2005 (vznik ÚŠP a ŠTS) a pred rokom 2020, dokedy špeciálny prokurátor, ktorý je teraz vo väzení, nosil státisíce eur do banky v kufríku?

Tiež si myslíte, že na rozdiel od zahraničia máme skromných až asketických politikov a korupcia sa im hnusí, ako básni dlhoročný fešný minister?

Ak slovenská justícia, na rozdiel od zahraničia, nestíhala „veľké ryby“, nie je to – použijúc jazyk likvidátorov ÚŠP – systémový syndróm toho, že špeciálne justičné orgány sú potrebné na výkon elementárnej spravodlivosti?