Predseda súdnej rady Ján Mazák pred dvomi mesiacmi odvolávanie z funkcie ustál. Navrhovateľom vtedy chýbal jeden hlas. Po minulotýždňovom zvolení nového člena súdnej rady sa to môže zmeniť.

K členom voleným sudcami pribudol sudca Najvyššieho správneho súdu Marián Fečík, ktorého si zvolili sudcovia Najvyššieho a Najvyššieho správneho súdu 48 hlasmi zo 79 možných. Jeho protikandidát Michal Novotný získal 20 hlasov.

Odvolávanie Mazáka na programe súdnej rady nie je, no Denník N sa Fečíka na jeho prípadný postoj k predsedovi súdnej rady pri takomto hlasovaní opýtal. Rovnako aj na to, ako vnímal pôsobenie súdnej rady pod vedením Mazáka.

„Na mnohé veci týkajúce sa posledných rokov pôsobenia súdnej rady mám iný (kritický) názor ako jej súčasný pán predseda. Necítim však potrebu sa k nim (teraz) bližšie vyjadrovať, keďže sa domnievam, že je namieste sa pozerať dopredu," reagoval.

Funkčne mladý. V talári je necelé tri roky

Za kandidáta navrhla Fečíka do voľby sudcovská rada Najvyššieho správneho súdu, ale aj Združenie sudcov Slovenska (ZSS).

Na Najvyššom správnom súde pôsobí necelé tri roky, prezidentka Zuzana Čaputová ho vymenovala do funkcie v júli 2021. Sám priznáva, že je funkčne mladým sudcom.

„Preto bolo pre mňa prekvapením, ale i poctou, keď som bol viacerými sudcami Najvyššieho správneho súdu aj Najvyššieho súdu oslovený, či nemám záujem kandidovať na miesto člena súdnej rady," hovorí Fečík.

Predtým, než sa stal sudcom, pôsobil vyše dvadsať rokov na prokuratúre. Potom využil možnosť, že pri vzniku Najvyššieho správneho súdu dostali príležitosť aj právnici, ktorí nie sú sudcovia. Museli však prejsť výberovým procesom na súdnej rade.

Fečík po zvolení do súdnej rady hovorí, že prejavenú dôveru vníma aj ako možnosť „preniesť svoje názory na súdnictvo, jeho fungovanie a nezávislosť na stôl súdnej rady". Chce sa tiež bližšie zaoberať slobodou prejavu sudcu, ako aj vybranými legislatívnymi otázkami.

Mozner sa za neho prihovoril, predtým ho jeho senát oslobodil

Pár dní pred voľbami rozposlal prezident Združenia sudcov Slovenska a predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu František Mozner e-mail, v ktorom sa osobne prihovoril za Fečíka.

Sudcom písal, že „osobnostná výbava a odborná erudícia" Fečíka sú zárukou toho, že „pri riešení otázok týkajúcich sa fungovania slovenského justičného systému bude hlas sudcov (a to nielen jeho voličov) počuť a že v rámci vecnej a odbornej diskusie nepochybne prispeje k tomu, aby súdna rada našla vždy tie správne odpovede".

Fečík hovorí, že podporu združenia a rovnako aj osobnú podporu Moznera si veľmi váži.

Moznerova podpora je zaujímavá aj v tom kontexte, že to bol práve Fečíkov senát, ktorí vlani v máji rozhodol o oslobodení predsedu združenia Moznera, na ktorého podala disciplinárny návrh exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). Za opakované prieťahy v konaní a ďalšie skutky mu navrhovala zrážku polovice platu na tri mesiace.

Disciplinárny senát pod vedením Fečíka skonštatoval, že sudca Mozner sa prieťahov dopustil, no za vinného ho neuznal. Išlo napríklad aj o rozhodovanie o dovolaní v kauze nástenkového tendra, pri ktorom Ústavný súd trikrát skonštatoval porušenie práv odsúdených pre prieťahy. Disciplinárny senát však napriek nespochybniteľným prieťahom Moznera vyjadril obavu, že Kolíková podala disciplinárny návrh z pomsty, pretože ako prezident ZSS kritizoval jej súdnu reformu.

Hlasovanie v senáte dopadlo pomerom hlasov 4:1 a nie je jasné, ktorý člen senátu ako hlasoval. Na tento fakt upozornil aj Fečík, keď sa ho Denník N pýtal na podporu, ktorá sa mu dostala od Moznera, a či to nevnímal tak, že by mohlo ísť o konflikt záujmov.

Spolu s Fečíkom v senáte rozhodovali sudkyne Anita Filová a Kristína Babiaková. Ako prísediace boli členkami Lucia Kolníková a Diana Treščáková.

„Žiadna právna norma nevylučovala a ani nevylučuje, aby ma Združenie sudcov Slovenska, ako jediná stavovská organizácia sudcov, mohlo navrhnúť ako kandidáta, respektíve aby som sa mohol uchádzať o dôveru tohto združenia," reagoval Fečík. Nič na tom podľa neho nemení ani to, že predsedal disciplinárnemu senátu, ktorý Moznera oslobodil.

„Pripustenie opačného záveru by totiž prinášalo absurdné otázky typu – ako dlho by mal údajný konflikt záujmov trvať, to jest, či len pri tejto voľbe, alebo aj pri voľbe nasledujúcej, teda o päť rokov, alebo už naveky," hovorí Fečík. Novozvolený člen súdnej rady takisto pripomenul, že za kandidáta ho navrhla aj sudcovská rada Najvyššieho správneho súdu.

Exministerka Dubovcová: Rozhodnutie je svojvoľné

O zvrat v prípade sudcu Moznera sa pokúsila vlani ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová, ktorá sa stala súčasťou úradníckej vlády Ľudovíta Ódora. Voči rozhodnutiu podala sťažnosť na Ústavný súd, ktorou žiada jeho zrušenie a vrátenie prípadu Najvyššiemu správnemu súdu. „Napadnuté rozhodnutie je svojvoľné a pre svoju nemorálnosť aj mimoriadne škodlivé," napísala v ústavnej sťažnosti.

Poukázala aj na to, že senát Moznera oslobodil, hoci žiaden zo zákonom stanovených dôvodov oslobodenia sa na jeho prípad nevzťahuje. Rozhodnutie je tak aj podľa bývalej sudkyne Dubovcovej nepredvídateľné.

Jej ústavná sťažnosť je historicky prvou, keď by sa disciplinárny navrhovateľ snažil takýmto spôsobom zvrátiť právoplatné rozhodnutie disciplinárneho senátu.

Dubovcová sa sťažuje v Košiciach na porušenie práva na súdnu ochranu a aj na spravodlivé súdne konanie.

Bol aj pri rozhodnutí o Trubanovi

Mozner bol disciplinárne stíhaný v dvoch prípadoch. Okrem exministerky Kolíkovej na neho dal podnet aj predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta a v tomto prípade ho disciplinárny senát aj uznal za vinného. Stalo sa tak koncom januára, pričom za prieťahy pri vyhotovovaní rozhodnutia v kauze nástenkový tender ho potrestal napomenutím.

V prípade sudcu Moznera nie je známe, ako členovia senátu hlasovali. Nikto sa „neodtajnil" tým, že by napísal odlišné stanovisko k rozhodnutiu. V prípade disciplinárneho konania voči bývalému predsedovi Špecializovaného trestného súdu Michalovi Trubanovi nastala iná situácia a dnes je jasné, že s uznaním jeho viny nesúhlasil práve nový člen súdnej rady Fečík, ktorý napísal odlišné stanovisko.

Senát predsedu Michala Matulníka v marci minulého roka uznal Trubana vinného za to, že pri rozhodovaní o väzbe v kauze Dobytkár týkajúcej sa podozrení z korupcie pri rozdeľovaní agrodotácií neupozornil na svoju možnú zaujatosť. V spise pritom vypovedal kľúčový svedok priamo o Trubanovi.

Senát vtedy rozhodol pomerom hlasov 3:2 a potrestal Trubana zrážkou 70 percent z platu na jeden rok. Disciplinárny návrh na sudcu dal súčasný predseda špecializovaného súdu Ján Hrubala aj predseda súdnej rady Ján Mazák. Trubana navrhovali preložiť na okresný súd, čomu senát nevyhovel.

Fečík v odlišnom stanovisku písal aj o záverečnej reči Hrubalu, ktorý spomenul informácie získané operatívnym policajným zisťovaním. Z nich vyplynuli kontakty medzi sudcom a právnikom Jánom Gajanom, ktorý bol kľúčovým svedkom v kauze Dobytkár.

V decembri toto stanovisko Fečíka inšpirovalo časť súdnej rady na otvorenie diskusie, či predseda súdu môže získavať aj takéto policajné informácie o sudcoch. Na návrh bratislavských sudkýň Marcely Kosovej, Ayše Pružinec Eren, Dany Jelinkovej Dudzíkovej a ich kolegu Petra Šamka napokon súdna rada prijala uznesenie, podľa ktorého predsedovia súdov na získavanie operatívnych informácií nemajú oprávnenie.

Historicky prvá voľba

Fečík je historicky prvým členom súdnej rady, ktorého si volili výhradne sudcovia Najvyššieho a Najvyššieho správneho súdu. Súvisí to so zmenou, takzvaným regionálnym princípom voľby, ktorý presadila ešte exministerka Kolíková.

Protikandidátom bol bývalý štátny tajomník ministerstva spravodlivosti (2020 – 2021) a jeho kolega zo súdu Michal Novotný. Toho navrhli sudcovia Najvyššieho správneho súdu.

Ten na otázku, ako by v prípade zvolenia za člena súdnej rady hlasoval o odvolaní Mazáka, priznal, že s niektorými jeho vyjadreniami alebo krokmi nesúhlasil. „Neviem si však vybaviť v jeho činnosti predsedu nič také, čím by sa spreneveril svojej funkcii natoľko, aby si to zaslúžilo odvolanie," dodal Novotný.

Miesto, na ktoré Fečík s Novotným kandidovali, sa uvoľnilo po ich kolegyni Petre Príbelskej. Tá sa predčasne funkcie v súdnej rade vzdala vlani koncom novembra.