Na zasadnutí dňa 14.2.2024 Súdna rada Slovenskej republiky k tejto dileme prijala uznesenie č. 65/2024 s nasledovným stanoviskom:
11. Zásadnou sa javí odpoveď na otázku, či výkon advokácie, sám o sebe, bez ďalšieho, napriek tomu, že ho zákon výslovne nezakazuje vykonávať počas prerušenia výkonu funkcie sudcu, je bez ohľadu na ďalšie okolnosti konkrétneho prípadu, akými sú dôvod a okolnosti prerušenia výkonu funkcie sudcu, spôsob výkonu advokácie a správanie sa osoby počas prerušenia výkonu funkcie sudcu, v rozpore so sudcovskou etikou. Vzhľadom na to, že v danom prípade sa jedná o správanie sa osoby mimo výkonu funkcie sudcu, odpoveď je treba hľadať v povinnostiach sudcu, ktoré sa vzťahujú na jeho mimopracovný život, presnejšie povinnosti mimo výkonu funkcie sudcu, ktoré sú uvedené v článku II tohto stanoviska.
12.Odpoveď na vyššie položenú otázku však vyvoláva aj ďalšie súvisiace otázky komplexnejšieho charakteru, preto nemožno nahliadať na uvedenú problematiku izolovane, len z pohľadu jedného nastoleného prípadu. Súvisiace otázky sú nasledovné:
- Môže sa sudca s prerušeným výkonom funkcie sudcu správať neeticky aj pokiaľ má výkon funkcie prerušený zo zákona (§ 24 ods. 1 a 2 zákona o sudcoch) alebo z povinnosti ministra tento výkon prerušiť (§ 24 ods. 3 zákona o sudcoch)? Na túto otázku je potrebné odpovedať kladne.
- Je neetické samé o sebe, bez ďalšieho a bez ohľadu na individuálne okolnosti konkrétneho prípadu to, pokiaľ sudca vo výkone funkcie sudcu je zapísaný v zozname advokátov ako osoba s pozastaveným výkonom advokácie? Je v takomto prípade ohrozená vážnosť, dôstojnosť a dôvera v súdnictvo? Odpoveď na túto otázku bude potrebné nájsť.
13. Súdna rada môže formulovať svoje odporúčania, poskytnúť výklad etiky a vodítka pre sudcov s prerušeným výkonom funkcie sudcu. V rámci výkonu právomoci súdnej rady by dodržiavanie zásad etiky sudcom s prerušeným výkonom funkcie sudcu počas obdobia tohto prerušenia mali byť obligatórne skúmané v rámci previerky sudcovskej spôsobilosti po obnovení výkonu funkcie sudcu. V rámci výkonu tejto previerky bude úlohou súdnej rady starostlivo zvážiť okolnosti a dôvody prerušenia výkonu funkcie sudcu ako aj vyhodnotiť správanie sudcu počas tohto prerušenia. Podľa názoru súdnej rady výkon advokácie počas prerušenia výkonu funkcie sudcu, sám o sebe, bez zohľadnenia individualít prípadu, nemožno označiť ako správanie v rozpore so zásadami sudcovskej etiky. Je úlohou sudcu s prerušeným výkonom funkcie, aby eliminoval v čo najväčšej miere, ktorú možno od neho rozumne očakávať (vzhľadom na povahu činnosti vykonávanej počas prerušenia), vznik rizík, ktoré by mohli viesť k strate predpokladov sudcovskej spôsobilosti pri obnovení výkonu funkcie sudcu.
Celé stanovisko súdnej rady si môžete prečítať TU:
K uvedenému uzneseniu súdnej rady zverejnili svoje odlišné stanovisko traja členovia súdnej rady Lajos Mészáros, Lucia Berdisová a Andrej Majerník, v ktorom okrem iného konštatovali:
Prijaté stanovisko nedostatočne asistuje sudcom a sudkyniam pri dodržiavaní zásad sudcovskej etiky, keďže neposkytuje zrozumiteľnú a vyváženú odpoveď na otázku, či sa sudca s prerušeným výkonom funkcie môže zapísať do Slovenskej advokátskej komory ako advokát a vykonávať advokáciu. Závery stanoviska totiž nelícujú s jeho východiskami. Zároveň, ak by sme aj prijali, že za istých okolností môže vykonávať advokáciu aj sudca s prerušeným výkonom funkcie, dané malo byť vymedzené reštriktívne a inštrumentálne, napríklad cez otázky, ktoré si má takýto sudca klásť, alebo cez vymedzenie typov výkonu, ktoré sú samé o sebe silno problematické. Zastávame však názor, že riziká kombinovania statusu sudcu s výkonom advokácie a miera ohrozenia hodnôt kľúčových pre súdnu moc, ktoré sú chránené (aj) sudcovskou etikou, sú tak vysoké, že výkon advokácie sudcom s prerušeným výkonom nemožno len silno neodporúčať, ale je potrebné konštatovať nekompatibilitu takého výkonu so zásadami sudcovskej etiky. A nie je tu v hre len hodnota nestrannosti a jej zdania, ale napríklad aj hodnota nezávislosti súdnej moci a dôvery v ňu, či možné zneužívanie prestíže sudcovského povolania (hoc aj nechcené).
Dvojrolovosť sudcu s prerušeným výkonom funkcie vykonávajúceho advokáciu sa dá obrazne prirovnať k tomu, že si sudca na svoj sudcovský talár oblečie ten advokátsky. Advokátsky talár alebo oblek však ten sudcovský nikdy nevedia úplne prekryť a sudcovská identita mu statusovo ostáva. Tak, teda ako sudca, môže byť stále aj vnímaný. Veď ním napokon je. To sa následne spája s rizikom, ktoré sudca-advokát po vstupe do advokácie v dôsledkoch už len ťažko minimalizuje, a to s rizikom, hoc nechceného, trhového ťaženia z paralelného statusu sudcu pri výkone advokácie. Advokácia, aj keď je poslaním (§ 1 ods. 1 zákona o advokácii), je zároveň aj podnikaním v súťažnom prostredí a advokát so statusom sudcu môže mať v očiach klientov výhodu. Zároveň môžu vznikať situácie, keď prestíž súdnictva už z hľadiska dojmu môže byť zneužitá a dvojrolovosť sudcu advokáta môže vzbudzovať otázky.
Celý text odlišného stanoviska si môžete prečítať TU:https://www.sudnarada.gov.sk/data/files/2070_odlisne-stanovisko-k-uzneseniu-c_65_2024.pdf