Eduard Burda, dekan právnickej fakulty UK v Bratislave

Je pozastavenie účinnosti správne alebo ÚS SR prekročil svoje kompetencie?

Bez ohľadu na to, čo budem ďalej prezentovať, je nutné si uvedomiť, že v právnom štáte musia platiť pravidlá a musí byť rešpektovaná rozhodovacia činnosť jednotlivých, na to oprávnených orgánov. Preto aj toto rozhodnutie Ústavného súdu je nevyhnutné rešpektovať a riadiť sa nim, čo však neznamená, že by sme ho nemohli kritizovať. Na predmetnej novele Trestného zákona a ďalších zákonov ja nevidím nič protiústavné a to ani potencionálne, čo by si vyžadovalo pozastavenie účinnosti. Treba tiež zvýrazniť, že ústavný súd v tomto prípade nerozhodol o protiústavnosti, len dočasne rozhodol o pozastavení účinnosti, aby získal viac času na rozhodovanie, ktoré môže trvať aj niekoľko rokov. Ústavný súd podľa mňa urobil dve zásadné chyby a to, že pozastavil účinnosť celého článku I – teda priamo zmien v Trestnom zákone (reálne sa totiž novelizovalo naraz viac zákonov, čo je štandardný postup), teda aj tých ustanovení, ktoré nemali ako vzbudiť pochybnosť o svojej prípadnej protiústavnosti a to vrátane tých ustanovení, ktoré mali ochrániť spoločnosť pred násilnými páchateľmi a ktoré ešte v septembri výrazne presadzoval premiér Odór a vrátane tých ustanovení, ktoré reagovali na predchádzajúci nález ústavného súdu o protiústavnosti povinného trestu prepadnutia majetku. Druhá zásadná chyba spočíva v tom, že ešte v nedávnej minulosti ústavný súd, prakticky pôsobiaci v tomto zložení, odmietal rozhodovať o zákonoch nepublikovaných v Zbierke zákonov SR a zrazu urobil obrat o stoosemdesiat stupňov, čím zásadným spôsobom vniesol do procesov neistotu. Ústavný súd nie je druhý zákonodarca a preto si myslím, že v tomto prípade išiel úplne na hranu svojich kompetencii a ak by sa takéto prípady mali opakovať, podľa konkrétnych okolností sám ústavný súd by mohol podkopávať základy fungovania právneho štátu z hľadiska trojdelenia štátnej moci.

Ako môže teraz postupovať vládna koalícia?

Ústavný súd zároveň ponechal účinnosť mnohým dôležitým zmenám v rámci trestného procesu, teda až na dve ustanovenia, nepozastavil účinnosť zmien v Trestnom poriadku, pričom tieto zmeny majú priniesť oveľa väčšiu transparentnosť do vyšetrovania trestných činov, čo treba hodnotiť veľmi pozitívne. Osobne tiež pozitívne hodnotím, že zanikne Úrad Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry, čím sa otvorí priestor na vyšetrenie podozrení z možných manipulácii trestných konaní. Teda hlavný cieľ novely, návrat právneho štátu, podľa mojej mienky ostáva zachovaný. Z hľadiska nevyhnutnosti konečne zosúladiť trestné sadzby za majetkovú a ekonomickú kriminalitu s ostatnými štátmi Európskej únie, žiaľ tento cieľ naplnený nebol. Vláda má dve možnosti, počkať na výsledok procesu posudzovania ústavnosti na Ústavnom súde SR, alebo pripraviť rekodifikáciu, teda úplne nový Trestný zákon, tak ako má uvedené v programovom vyhlásení vlády. Alebo oboje.

Viliam Karas (KDH), poslanec a bývalý minister spravodlivosti

Je pozastavenie účinnosti správne alebo ÚS SR prekročil svoje kompetencie?

Pozastavenie účinnosti treba privítať, nakoľko Ústavný súd týmto zabránil nezvratným škodám, ktoré by inak nastali účinnosťou trestného zákona. Toto rozhodnutie bolo plne v kompetencii ÚS. Je to dôkaz, že Slovensko je stále fungujúcim právnym štátom.

Ako môže teraz postupovať vládna koalícia?

Očakávame, že bude rešpektovať toto rozhodnutie ÚS, uverejní ho včas tak, aby nebola vyvolaná ústavná kríza a neohrozili sa základy fungovania tohto štátu.

Ján Mazák, predseda Súdnej rady SR

Je pozastavenie účinnosti správne alebo ÚS SR prekročil svoje kompetencie?

Predstavme si, že by ku dňu rozhodovania Ústavného súdu neexistoval zákon, ktorý určuje publikovanie novely Trestného zákona v Zbierke zákonov, lehoty na tento administratívny úkon, ktorý inak má veľký význam pre adresátov práva… Otázka je či by taká skutočnosť bránila Ústavnému súdu dočasne pozastaviť účinnosť novely Trestného zákona? Isto nie. Právnym základom kompetencie Ústavného súdu je totiž v tomto prípade je priamo Ústava, ktorá obsahuje výslovné oprávnenie dočasne pozastaviť účinnosť zákona, ktorý je napadnutý v konaní o súlade právnych predpisov. Táto kompetencia Ústavného súdu nie je v základnom zákona podmienená publikovaním napadnutého zákona v Zbierke zákonov. A preto Ústavný súd v žiadnom prípade nekonal v rozpore s jeho ústavným postavením a právomocami.

Ako môže teraz postupovať vládna koalícia?

Nedokážem sa vcítiť do postupov politických strán a ani odhadovať ich uvažovanie.

Kľúčové otázky a odpovede k novele Trestného zákona

Vzhľadom na právnu neprehľadnosť týkajúcu sa uvedenia novely Trestného zákona do platnosti prináša denník Pravda možné scenáre a detaily vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu.

Čo teraz čaká Ústavný súd?

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zdôraznil, že je nutné si uvedomiť, že v právnom štáte musia platiť pravidlá a musí byť rešpektovaná rozhodovacia činnosť jednotlivých, na to oprávnených orgánov. „Treba tiež zvýrazniť, že Ústavný súd v tomto prípade nerozhodol o protiústavnosti, len dočasne rozhodol o pozastavení účinnosti, aby získal viac času na rozhodovanie, ktoré môže trvať aj niekoľko rokov,“ upozornil Burda. Ústavný súd podľa neho urobil dve zásadné chyby a to, že pozastavil účinnosť celého článku I – teda priamo zmien v Trestnom zákone, teda aj tých ustanovení, ktoré nemali ako vzbudiť pochybnosť o svojej prípadnej protiústavnosti. „Druhá zásadná chyba spočíva v tom, že ešte v nedávnej minulosti Ústavný súd odmietal rozhodovať o zákonoch nepublikovaných v Zbierke zákonov SR a zrazu urobil obrat o stoosemdesiat stupňov, čím zásadným spôsobom vniesol do procesov neistotu,“ dodal.

Ako môže teraz postupovať vládna koalícia?

Vláda má podľa Burdu dve možnosti – počkať na výsledok procesu posudzovania ústavnosti na Ústavnom súde SR, alebo pripraviť rekodifikáciu, teda úplne nový Trestný zákon, tak ako má uvedené v programovom vyhlásení vlády. „Alebo oboje,“ podotkol.

Čo bude s Úradom špeciálnej prokuratúry?

V stredu 20. marca bude úrad rozpustený a jednotlivé prokuratúry prejdú pod Generálnu prokuratúru SR, následne do krajských a okresných štruktúr. Burda je presvedčený, že zaniknutie Úradu špeciálnej prokuratúry je pozitívnym krokom. Podľa neho sa teraz otvorí priestor na vyšetrenie podozrení z možných manipulácií trestných konaní. „Teda hlavný cieľ novely, návrat právneho štátu, podľa mojej mienky ostáva zachovaný. Z hľadiska nevyhnutnosti konečne zosúladiť trestné sadzby za majetkovú a ekonomickú kriminalitu s ostatnými štátmi Európskej únie, žiaľ, tento cieľ naplnený nebol.“

Kedy začne platiť novela Trestného zákona?

Platnosť mala nadobudnúť 15. marca, no novela stále nie je zverejnená v Zbierke zákonov a ÚS pozastavil jej prípadnú platnosť. No ÚS môže vo veci pokojne rozhodovať aj dva roky. Stalo sa tak napríklad vo februári 2021 pri podaní Smeru, keď tridsiatka poslancov upozornila, že časť Trestného zákona týkajúca sa povinného trestu prepadnutia majetku nebola podľa nich v rozpore s Ústavou SR. ÚS o neústavnosti rozhodol v októbri 2023.

Čo teraz môže spraviť koalícia pre to, aby novela trestných kódexov začala platiť?

Nateraz sa zdá, že koalícia dosiahla zrušením ÚŠP svoje a aj premiér Fico priznal, že ostatné veci v novele Trestného zákona nech ÚS prerokuje. „Ja som spokojný, ja som politicky dosiahol, čo som potreboval,“ podotkol. Podľa politológa Radoslava Štefančíka je však stále v hre možnosť obísť Ústavný súd. „Ak to vláda spraví, vrátime sa do obdobia, keď Slovensko prirovnávali k čiernej diere,“ ozrejmil. Právny chaos by mohol nastať, ak by sa ministerstvo spravodlivosti rozhodlo neuverejniť uznesenie ÚS v Zbierke zákonov. Ministerstvo má na jeho uverejnenie 15 dní, a tak by rozhodnutie ÚS začalo platiť skôr, ako by začala platiť novela zákona. „Očakávame, že bude rešpektovať toto rozhodnutie ÚS, uverejní ho včas tak, aby nebola vyvolaná ústavná kríza a neboli ohrozené základy fungovania tohto štátu,“ ozrejmil pre Pravdu bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas (KDH).

Prekročil pri rozhodovaní Ústavný súd svoje kompetencie?

Predseda Súdnej rady SR Ján Mazák vysvetlil, že právnym základom kompetencie Ústavného súdu je totiž v tomto prípade priamo Ústava SR, ktorá obsahuje výslovné oprávnenie dočasne pozastaviť účinnosť zákona, ktorý je napadnutý v konaní o súlade právnych predpisov. „Táto kompetencia Ústavného súdu nie je v základnom zákone podmienená publikovaním napadnutého zákona v Zbierke zákonov. A preto Ústavný súd v žiadnom prípade nekonal v rozpore s jeho ústavným postavením a právomocami,“ vysvetlil Mazák.