Zaniká špecializovaný úrad (ÚŠP), ktorý riešil korupciu. Slováci a Slovenky si myslia, že počas tejto vlády sa korupcia zvýši alebo nezmení.
Korupcia stále trápi drvivú väčšinu Slovákov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus na vzorke 1502 respodentov, ktorý uskutočnila koncom februára pre Nadáciu Zastavme korupciu.
Podľa 86,6 % opýtaných je korupcia veľmi alebo skôr závažný problém. Len 3,9 % si myslí, že nie je závažný problém, 8,3% nemá názor a 1,2 % ju za problém nepovažuje vôbec.
Prieskum mapoval nálady Slovákov v čase rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý riešil najzávažnejšiu korupciu. Zákon o ÚŠP vstúpil do platnosti dnes, ÚŠP zanikne 20. marca.
“Je nespochybniteľné, že ľudia na Slovensku si uvedomujú, že korupcia je v krajine rozšírená a okráda ich o lepší život a budúce dôchodky. Rušenie ÚŠP sa tak aj z pohľadu potrieb občanov javí ako zlý a nesystémový krok,” uviedla riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.
Slováci a Slovensky (37,7%) si myslia, že počas súčasnej vlády Roberta Fica sa korupcia zvýši alebo sa jej úroveň nezmení vôbec (31,8%). Len 13,4% očakáva že vláda Roberta Fica dokáže korupciu znížiť a zvyšok (17,1%) nemá názor.
“Občania však nevidia veľký rozdiel medzi politikmi, z pohľadu korupcie ich vnímajú podobne negatívne,” hovorí analytik Nadácie Martin Suchý. Podľa 33,1% opýtaných bola korupcia vyššia počas vlád R. Fica a Petra Pellegriniho v rokoch 2016 až 2020. Takmer štvrtina opýtaných (24,1%) si myslí že vyššia bola počas vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Viac než 28 % sa domnieva, že bola rovnaká. Suchý tiež upozorňuje, že 66 % si myslí, že všetci politici sú rovnakí a kradne každý jeden z nich.
Bojovať proti korupcii by podľa Slovákov a Sloveniek mala predovšetkým polícia (50,5%), prokuratúra a súdy (49,5%) a vláda (33,2%). Tí však ich očakávania nenapĺňajú. Pri otázke, kto podľa nich proti korupcii reálne bojuje uviedli respondenti novinárov (36,2%), verejnosť (32%) a mimovládne organizácie (25,3%). Pri oboch otázkach mohli uviesť 3 z 12 subjektov. “Dobrá správa je, že po rokoch nedôvery je v rebríčku protikorupčných bojovníkov aj polícia (19,1%),” dodal M. Suchý.
Vyše 83% má pocit, že v odhaľovaní korupcie sa dokopy nič neurobilo alebo niečo áno, ale nie dosť. Príčinu vidia najmä v tom, že sú do nej zapojené aj osoby, ktoré zastávajú významné funkcie (43,9%).
“Škodlivosť fenoménu korupcie vo verejnom sektore si uvedomuje aj Európska komisia,” konštatovala Z. Petková. Upozornila na novú smernicu o boji proti korupcii, ktorú komisia pripravila. Tá očakáva, že štáty budú zriaďovať špecializované inštitúcie na potláčanie korupcie. “Slovensko rušením ÚŠP a snahou znížiť tresty za korupciu nielenže nezosúlaďuje našu legislatívu s európskou, ale ide opačným smerom,” myslí si Z. Petková.
Dobrou správou, ktorú ukázal prieskum je skutočnosť, že oproti minulosti narástol podiel ľudí ochotných nahlásiť korupciu, ak by boli jej svedkom. Kým v roku 2017 nameral Focus pre Nadáciu len 40 percent, teraz kladne odpovedalo na otázku, či by ju oznámili, až 59 percent.
