domov.sme.sk | Peter Kováč

BRATISLAVA. Dvaja sudcovia podali na Súdnu radu podnet pre pochybnú brožúru rezortu spravodlivosti pod vedením Borisa Suska zo Smeru. Ohradili sa proti spochybňovaniu ich práce ministerstvom bez konkrétnych dôkazov. Rada sa ich zatiaľ zastať odmietla.

Tendenčný dokument Smeru s názvom Prehľad porušení princípov právneho štátu v rokoch 2020 – 2023 vyvolal vášne už krátko po zverejnení začiatkom februára. Exponované a politicky citlivé kauzy opisuje spôsobom, v ktorom vynecháva fakty či polemizuje o veciach rétorikou, akú pred voľbami prezentoval Smer na svojich tlačových besedách.

Dvojica sudcov zo špecializovaného súdu - Ružena Sabová a Milan Cisarik – sa však ohradila, že text by mohol byť vnímaný ako útok na sudcov, či dokonca ako neprípustný zásah do rozhodovania súdnej moci. Obrátili sa preto na Súdnu radu, od ktorej čakali, že sa ich zastane.

„Žiadam Súdnu radu, aby sa zaoberala uvedenými skutočnosťami a prijala účinné opatrenia na zamedzenie zásahov výkonnej moci do nezávislosti sudcov a súdnictva," napísala Sabová do svojho podnetu.

Pripomenula v ňom, že trestnej justícii sa venuje 37 rokov a z jej rozhodovania je zrejmé, že jej ovplyvnenie je vylúčené. Napriek tomu ju ministerská brožúra spomína ako „štedrú Ruženu" s odvolaním sa na policajných vyšetrovateľov, podľa ktorých „je ochotná ukladať dlhoročné nepodmienečné tresty".

Jej kolegu Cisarika zas dokument spochybňuje pre odsudzujúci verdikt v kauze dvoch bývalých úradníčok finančnej správy z októbra 2022. Text hovorí o tom, že Cisarik dve ženy odsúdil „napriek rozporom" v dôkazoch a pozastavuje sa nad tým, že sudca uveril svedkom prípadu. Kauza je pritom stále živá a slovo v nej ešte dostane Najvyšší súd.

„Nevyhýbam sa kritike, ale máme na to stanovený postup," pozastavil sa sudca Cisarik.

V prvom rade by sa podľa neho malo počkať na právoplatný verdikt. Ak by ním Najvyšší súd jeho rozhodnutie zrušil či spochybnil, až potom by sa malo riešiť, či ako prvostupňový sudca pochybil, alebo niečo zanedbal. V takom prípade má minister či šéf súdu disciplinárnu právomoc.

Odpoveď Súdnej rady však týchto sudcov zrejme prekvapila. Rada sa ich nateraz nezastala a namiesto toho zriadila komisiu, ktorá má posúdiť, či brožúra nehovorí pravdu.

Chcú prístup k odpočúvaniam

Za nápadom preveriť obsah celej 140-stranovej brožúry stojí bratislavská sudkyňa Marcela Kosová, ktorá situáciu prirovnala k tej, ktorá nastala v roku 2019 pre prevalení Threemy Mariana Kočnera.

Súdna rada vtedy zriadila osobitnú komisiu, ktorá skúmala, či by nemali byť niektorí sudcovia disciplinárne stíhaní, či dokonca dočasne odstavení pre podozrenia, ktorým čelili na základe Kočnerových správ. Proti viacerým sudcom následne rada aj zakročila, hoci v konečnom dôsledku podozrivých sudcov postihli najmä neskoršie policajné akcie Búrka a Víchrica, na základe ktorých boli aj trestne stíhaní.

„Začneme pátrať po tom, ktorá z týchto častí je útok na sudcov a prečo a ktorá z týchto časti je viac či menej vydarená kritika, prípadne čo z toho je spôsobilé zasiahnuť do nezávislosti súdnej moci," argumentovala Kosová na utorkovom zasadnutí Súdnej rady.

Práve zdroje ministerskej brožúry však vyvolávajú najväčšie otázniky v tom, nakoľko je hodnoverná. Dokument sa totiž často odvoláva na tlačové besedy Smeru a jeho predstaviteľov, ktorí prehrávali odpočúvania policajtov okolo Jána Čurillu, prípadne čítali ich správy cez mobilnú aplikáciu.

„To, čo bolo odskúšané pri Threeme, sa môže znova skúsiť pri Signale," podporil Kosovú jej kolega a ďalší člen Súdnej rady Peter Šamko.

Teraz má pritom nastať to isté. Komisia Súdnej rady by sa mala dostať napríklad k desiatkam až stovkám hodín nahrávok čurillovcov. Zákonnosť týchto nahrávok pritom ešte posudzuje Ústavný súd a nejasný je dokonca aj ich pôvod.

Advokát čurillovcov Peter Kubina upozornil na to, že nie je jasné, komu patrila technika použitá na toto odpočúvanie a ani kto ju inštaloval do kancelárií na Policajnom prezídiu.

Na týchto nahrávkach je postavené stíhanie čurillovcov, no z nahratých rozhovorov je podľa Šamka teoretický možné vyvodzovať zodpovednosť aj voči sudcom. Odvoláva sa na situáciu, keď vyšetrovatelia riešili, ktorý sudca bude mať na špecializovanom súde službu v ten-ktorý deň. Podľa toho vraj vyčkávali s obvinením a zadržaním podozrivých ľudí.

„Ak by to nebolo pravdivé, je to na trestné oznámenie na toho, kto urobil tú brožúru. To by bol absolútny zásah do súdnej moci," vyhlásil Šamko.

„Na druhej strane, ak to je pravda, tak je to znova katastrofa," dodal Šamko so slovami, že v takom prípade by takisto mala byť vyvodená minimálne disciplinárna zodpovednosť voči sudcom.

Podľa Mazáka nič nezmôžu

Diskusiu Súdnej rady sa snažili mierniť jej členovia Lucia Berdisová, Andrej Majerník či šéf rady Ján Mazák.

Akademička Berdisová upozorňovala ostatných najmä na to, že sa odklonili od podstaty problému. Vyvracala tiež výroky politikov o tom, že brožúra obsahuje len „holé fakty", hoci je zjavne plná hodnotiacich úsudkov.

„Nejde o to, či je to pravda a či nejaké odpočúvania niečo dokazujú, ale že to nemôže povedať ministerstvo spravodlivosti alebo Úrad vlády bez toho, aby to dostatočne preukázal," hovorila Berdisová. Samotné vyšetrovanie podozrení by podľa nej nemalo byť prácou Súdnej rady, ale polície.

Pridal sa aj Majerník, s ktorým Berdisová pôvodne navrhla ako záver diskusie stanovisko, ktoré by odsúdilo prístup Suskovho ministerstva.

„Ak sa verejnosti povie, že tu sudcovia participujú s prokurátormi na dohodách, potom že niekomu niekto bude vzatý do väzby, tak taký sudca nemá čo nosiť talár. Toto je silné vyjadrenie. A na to, aby som také silné vyjadrenie zo strany štátu povedal, tak to musím mať sakra podložené," vyhlásil Majerník.

„My čo môžeme zistiť? Nič, čo by bolo relevantné," vysvetľoval. „Ak existujú tie odpočúvania, tak čo s tým môžeme urobiť? Teraz musíme celých vyše sto strán preveriť. No nemôžu sa robiť závery z trestných a operatívnych spisov," hovoril Mazák.

Neúspešne. Súdna rada napokon odhlasovala vznik osobitnej komisie, ktorú bude viesť Kosová. Členmi budú aj nominant prezidentky Tomáš Gábriš, nominantka vlády Ľudmila Joanidisová, spomínaný Majerník ako nominant parlamentu a taktiež ako zástupkyňa sudcov Ayše Pružinec Eren.

Zriadenie komisie prešlo jedenástimi hlasmi, čiže o jediný hlas navyše. Potrebných bolo aspoň desať hlasov.

Návrh podporil aj advokát Martin Bezák, ktorého meno sporná brožúra priamo spomína, a to v súvislosti s obhajobou aktéra vojny v polícii Mariana Kučerku. Brožúra opisuje, ako Bezáka údajne zosmiešnil v odvolacom rozsudku sudca Juraj Kliment.