dennikn.sk | Veronika Prušová

„Čo boli na pivo chlapci predtým?" pýtal sa v pondelok premiér Robert Fico (Smer) po tom, ako citoval z nálezov Ústavného súdu spochybňujúcich verdikty Najvyššieho súdu. Chlapcami myslel sudcov Najvyššieho súdu Juraja Klimenta a jeho kolegu zo senátu Petra Štifta.

Fico tvrdil, že rozhodovali ako nezákonní sudcovia a svojvoľne.

Prvýkrát o tom premiér hovoril minulý štvrtok, po štyroch dňoch sa k sudcom vrátil. Fico tvrdil, že je prekvapený, že jeho minulotýždňové predostretie „faktov" nenašlo odozvu, akú by očakával. Predstavoval si, že predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta a predseda súdnej rady Ján Mazák na základe jeho kritiky podajú disciplinárny návrh na sudcu Klimenta.

Oni, ale aj sudcovská rada pri Najvyššom súde však reagovali, že ide o neprípustné výroky na adresu súdnej moci.

„Csaba, neblázni!" reagoval Fico a nazval Šikutu farizejom. U Mazáka zase naznačil, že ho súčasná parlamentná väčšina zrejme čoskoro zo súdnej rady odvolá. „Dúfam, že parlament čoskoro rozhodne o jeho osude," skonštatoval.

Fico nerozumie, prečo sú jeho vyjadrenia cez čiaru a vnímané ako útok na súdnu moc. Opakuje, že len predostiera fakty, na základe ktorých treba konať.

O aké dôkazy sa pri prezentovaní svojich faktov opiera? Sú to len nálezy Ústavného súdu? A sú naozaj také nepriestrelné, ako to Fico uvádza?

Odpovede na tieto otázky sme sa snažili zhrnúť v nasledujúcom texte po tom, ako sme sa bližšie pozreli na premiérove slová.

Sudcovia ako súčasť organizovanej skupiny

„Je všeobecne známe, že existovala organizovaná skupina policajtov Národnej kriminálnej agentúry, prokurátorov špeciálnej prokuratúry, sudcov Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu", konštatoval Fico v pondelok. Hovoril o tom, že táto skupina sa podieľala na „hrubom zneužívaní práva voči predstaviteľom opozície".

O existencii takejto organizovanej skupiny doposiaľ polícia neinformovala. Naopak, NAKA pred dvomi rokmi informovala o organizovanej skupine, na ktorej čele podľa vyšetrovateľov stál súčasný premiér Fico, exminister vnútra a dnes minister obrany za Smer Robert Kaliňák, ale aj policajný exprezident Tibor Gašpar (Smer), v súčasnosti poslanec parlamentu, a oligarcha Norbert Bödör.

Zatiaľ čo Gašpar a Bödör sú obžalovaní zo zneužitia polície na politické ciele Smeru, Ficovi a Kaliňákovi v kauze Súmrak obvinenia zrušil generálny prokurátor Maroš Žilinka cez paragraf 363 Trestného poriadku.

Obvinení sú vyšetrovatelia NAKA Ján Čurilla a jeho kolegovia, na ktorých Fico opakovane útočí. Práve oni vyšetrovali politicky exponované kauzy Smeru a jeho nominantov z minulosti. Prípad Čurillu a spol. pomaly speje ku koncu a vyšetrovateľ ich zrejme navrhne obžalovať. Po viac ako dvoch rokoch by sa ich prípad dostal na súd.

Bude zaujímavé sledovať, ako sa sudcovia s obžalobou vyrovnajú. Keď v októbri 2021 rozhodoval Krajský súd v Bratislave o ich sťažnosti proti zobratiu do väzby, tak nielenže ich pustil na slobodu, ale konštatoval aj nedôvodnosť ich stíhania.

Spochybňujú prideľovanie spisov, základ dôveryhodnosti súdov

Fico v pondelok zopakoval štvrtkové spochybňovanie prideľovania spisov na Najvyššom súde. „Senát 5T (sudcu Klimenta, pozn. red.) vždy rozhodoval v citlivých kauzách. Vždy rozhodoval o sťažnostiach voči väzbe," konštatoval Fico.

„Žiadame preveriť, ako boli prideľované spisy tomuto senátu," vyhlásil premiér.

Spisy sa prideľujú elektronicky a zavedenie elektronickej podateľne na súdoch bolo predmetom jednej z prvých reforiem súdnictva pred vyše dvadsiatimi rokmi. Dovtedy o prerozdelení spisov rozhodoval predseda alebo podpredseda súdu. Bol to netransparentný a pochybný systém.

Opak malo priniesť práve zavedenie náhodného prideľovania spisov prostredníctvom počítača. Aj pri ňom vznikli pochybnosti, či tento systém nie je možné obísť. Napríklad opakovaným podávaním, no žiadne dôkazy o obchádzaní náhodného systému sa nenašli. Nedá sa teda tvrdiť, že nejakého sudcu či senát tento systém uprednostňuje.

Okrem toho nedelí spisy na politicky exponované a „bežné". Nerobia to ani samotní sudcovia. Naopak, tí stále opakujú, že každý prípad je pre nich rovnako dôležitý, a tak aj rozhodujú.

Premiér Fico nepredložil žiadne fakty alebo štatistiky, ktoré by potvrdzovali, že senát 5T rozhodoval o väzbách častejšie ako iné senáty.

Sú to politicky motivovaní sudcovia

Ficovým predpokladom pre spochybňovanie prideľovania spisov je, že sudca Kliment je podľa neho blízky expremiérovi a lídrovi hnutia Slovensko (bývalé OĽaNO) Igorovi Matovičovi. Práve po jeho víťazstve vo voľbách v roku 2020 sa spustila vlna zatýkania.

Vo väzbe končili mnohí bývalí nominanti Smeru – či už Kajetán Kičura zo štátnych hmotných rezerv, ale aj predstavitelia polície na čele s exprezidentom Tiborom Gašparom.

Fico naznačoval, že sudcovia Kliment a Štift rozhodovali na základe politickej objednávky. O Klimentovi hovoril ako o Matovičovom „obľúbencovi". Tvrdil to na základe toho, že Matovič navrhol tohto sudcu Najvyššieho súdu do súdnej rady.

Je pravda, že Kliment bol nakrátko v roku 2020 členom súdnej rady ako nominant vlády. No nesedí, že Matovič navrhol Klimenta za kandidáta na generálneho prokurátora, ako to tvrdí Fico. Urobil to riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár. Matovičovo hnutie malo vlastného kandidáta, a to bratislavského krajského prokurátora Rastislava Remetu.

Premiér Robert Fico zaútočil na sudcov najskôr na pôde ministerstva spravodlivosti. Pritakal mu minister spravodlivosti Boris Susko (úplne vľavo), ale aj poslanec Tibor Gašpar (úplne vpravo). Premiéra sprevádzali jeho poradcovia Marek Para a David Lindtner.

Na adresu Klimenta a Štifta premiér povedal, že sú to „dvaja politicky motivovaní sudcovia, ktorí robili špinavú robotu. To nehovorím ja, ale to hovorí Ústavný súd". Ústavný súd nič také nepovedal.

Na faktoch nie je založené ani Ficovo tvrdenie, že Kliment so Štiftom robili špinavú robotu. Vraj sa zamerali na vtedajšiu opozíciu. Ak by to tak bolo, tak by v máji 2021 neprepustil ich senát z väzby Roberta Kaliňáka.

Rovnako nevzal opätovne do väzby oligarchu blízkeho Smeru Norberta Bödöra.

U sudcu Štifta premiér spochybňuje jeho justičnú skúšku. Sudcovský talár vraj dostal za odmenu bez toho, aby vykonal akúkoľvek prax na súde. Z jeho životopisu vyplýva, že sudcom sa stal v roku 2004, a to na Okresnom súde Bratislava II.

Dovtedy pôsobil päť rokov na úrade vlády a ministerstve spravodlivosti. Ústavnoprávny výbor v roku 2002 prijal uznesenie, ktorým skritizoval, že Štift nebol justičným čakateľom, čo bolo predpokladom na to, aby sa stal sudcom.

V roku 2014 sudca Štift prešiel na základe výberového konania na Krajský súd v Bratislave, o čom rozhodovala súdna rada. Za jeho kariérny postup hlasovalo všetkých 12 vtedy prítomných členov rady. Keď o šesť rokov neskôr išiel na Najvyšší súd, súdna rada ho podporila 17 hlasmi, opäť za neho hlasovali všetci prítomní členovia.

Klimentovi pripisuje odsúdenie Kováčika

Pri útokoch na sudcu Klimenta a Štifta spomenul Fico aj prípad odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. „Sedí za to, že sa dostal na slobodu nejaký šéf organizovaného zločinu, ktorého pustil na kauciu tandem predsedu Špecializovaného trestného súdu Hrubalu a kto iný ako Kliment". 

Kováčika odsúdil Najvyšší súd v máji 2022. Zmiernil verdikt Špecializovaného trestného súdu zo 14 na osem rokov a zároveň mu zrušil trest prepadnutia majetku. Namiesto toho mu uložil peňažný trest 100-tisíc eur. Predsedom senátu bol sudca Štift.

Ten istý senát prepustil ešte predtým, v marci 2022, Kováčika po vyše roku z väzby na slobodu.

Bývalého špeciálneho prokurátora odsúdili za to, že zobral úplatok 50-tisíc eur za vybavenie prepustenia šéfa zločineckého gangu takáčovcov Ľubomíra Kudličku, ale aj za vynášanie informácií zo spisov. Je pravda, že o väzbe pre Kudličku rozhodoval v roku 2017 sudca Hrubala, ktorý ho najskôr prepustil na slobodu a prijal kauciu 50-tisíc eur.

Práve Klimentov senát toto rozhodnutie zrušil. Hrubala následne rozhodol rovnako, ale zvýšil kauciu na 100-tisíc eur. Dozorová prokurátorka vtedy voči tomu nepodala sťažnosť. Samotného Hrubalu to prekvapilo.

Pokyn nepodať sťažnosť voči prepusteniu Kudličku z väzby dal prokurátorke práve Kováčik.

Arbitrárne a svojvoľné rozhodnutia

„Najčastejšie porušujúcim súdnym orgánom, pokiaľ ide o ľudské práva, je senát 5T," konštatoval Fico. Žiadna štatistika neexistuje. Opiera sa o päť či šesť rozhodnutí Ústavného súdu.

Je skutočne pravdou, že ten skonštatoval pochybenia senátu pri rozhodovaní o väzbe bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií a nominanta Smeru Radka Kuruca. Rovnako ako u exsudcu Richarda Molnára či expolicajta Mariána Kučerku. Najnovšie aj u premiérovho poradcu, advokáta Mareka Paru.

„Napadnuté uznesenie je založené na abstraktných dohadoch a hypotetických úsudkoch...."; „Argumentácia Najvyššieho súdu sa Ústavnému súdu javí vo viacerých aspektoch ako nezrozumiteľná, vnútorne protirečivá a nekonzistentná"; „...ide o rozhodnutie arbitrárne, zasahujúce do sťažovateľovho práva na osobnú slobodu...", citoval Fico výroky ústavných sudcov.

Už nepovedal, že podobné rozhodnutia adresoval Ústavný súd aj iným súdom. Faktom je, že nie je isté, či sa vytýkaných pochybení opakovane dopúšťali tí istí sudcovia, čo vyčíta premiér sudcovi Klimentovi.

„Ak Ústavný súd raz povie, že sa senát pomýlil, ok. Aj kôň má štyri nohy a potkne sa. Ale ak to Ústavný súd povie päťkrát, tak to nie je náhoda," hovoril Fico.

Rýchla analýza rozhodnutí ústavných sudcov však naznačuje, že citácie sú súčasťou dvoch nálezov, pričom ten druhý sa netýkal senátu 5T.

Predseda vlády v pondelok spomenul ďalšie tri výroky Ústavného súdu, opäť išlo o citácie z dvoch nálezov – o exsudcovi Molnárovi a expolicajtovi Kučerkovi. Išlo o vážne výhrady voči sudcovi Klimentovi – k tomu, ako konal či nekonal o námietkach zaujatosti voči sebe.

Fico z nálezu Ústavného súdu citoval: „Úplné ignorovanie námietky zaujatosti nesie znaky svojvôle..."; „vyjadrenie Dr. Klimenta k ústavnej sťažnosti sa javí ako arbitrárne, keďže zvolený postup je v zrejmom rozpore s výslovnými ustanoveniami Trestného poriadku..."; „pri komplexnom zhodnotení vzťahu sudcu JUDr. Klimenta k prokurátorovi JUDr. Repovi tak Ústavný súd konštatuje, že tento je takej povahy a intenzity, že objektívne vyvoláva pochybnosti o jeho nestrannosti nielen u sťažovateľa, ale aj u akéhokoľvek nestranného pozorovateľa, čo môže viesť až k strate dôvery občanov v spravodlivosť..."

Potom konštatoval, že na rade je predseda súdnej rady Ján Mazák a predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta. „Jediné, čo môžu urobiť, je dať návrh na Najvyšší správny súd," povedal premiér s tým, že majú navrhnúť disciplinárnemu súdu, aby prijal rozhodnutie a „zbavil tento výkvet justície sudcovskej funkcie".

Otázne však je, prečo na konanie voči sudcom vyzýva Fico predsedu Najvyššieho súdu a súdnej rady. Z jeho vyjadrení sa zdalo, akoby ich úkoloval. Vedľa neho pritom na tlačovej besede stál minister spravodlivosti Boris Susko (Smer), ktorý môže disciplinárne konanie voči sudcom iniciovať tiež.

Susko povedal, že ak nebudú konať predsedovia Najvyššieho súdu a súdnej rady, tak „budú pokračovať ďalšie kroky".

Najvyšší správny súd už má skúsenosť s posudzovaním disciplinárneho návrhu, ktorý súvisel práve s vyvodzovaním zodpovednosti voči sudkyniam po rozhodnutí Ústavného súdu.

Ten v apríli 2020 posudzoval uznesenie Krajského súdu v Bratislave v kauze Kočnerových televíznych zmeniek. Podrobil ho veľkej kritike a konštatoval, že uznesením „ide o výklad práva natoľko svojvoľný, že v ňom možno badať prvky zneužitia moci".

Disciplinárny návrh podala v tejto súvislosti bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). Disciplinárny senát v novembri 2022 napriek mimoriadne kritickému nálezu Ústavného súdu členky senátu, bratislavské sudkyne Andreu Haitovú, Ivanu Hrčekovú (tretia členka Elena Ondrišová sa vzdala funkcie sudkyne), spod disciplinárneho návrhu oslobodil.

Predsedníčka disciplinárneho senátu Anita Filová vysvetlila, že nespochybňujú rozhodnutie ústavných sudcov, no tí neposudzujú konkrétne rozhodnutie sudcov z hľadiska ich disciplinárnej zodpovednosti. Ich argumentácia o svojvôli či arbitrárnosti je pre disciplinárny senát len vodidlom.

Štvrtá vláda Roberta Fica sa zaviazala vo svojom vládnom programe k tomu, že prijme opatrenia s cieľom zvýšiť dôveryhodnosť justície v očiach odbornej i laickej verejnosti.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) vysvetľuje, že bez vyvodenia zodpovednosti za pochybenia sudcov to nie je možné. A s tým súvisia aj výzvy predsedovi Najvyššieho súdu či súdnej rady, aby podali na sudcov Klimenta a Štifta disciplinárne návrhy. Susko aj premiér Fico argumentujú, že majú konať na základe rozhodnutí Ústavného súdu.

Obaja tvrdia, že tým, že útočia na konkrétnych sudcov a nie všeobecne, dôveryhodnosť justície posilňujú.

Minister spravodlivosti Boris Susko a premiér Robert Fico. Foto TASR

Na pondelkové slová vládnych predstaviteľov už reagovalo aj Združenie sudcov Slovenska, ktoré vyzvalo politikov, aby sa zdržali takých vyjadrení, ktoré prekračujú hranice prípustnej – odbornej a vecnej – kritiky rozhodnutí súdov," informoval TASR prezident združenia František Mozner, ktorý pôsobí na Najvyššom súde.

Združenie tvrdí, že dlhodobo upozorňuje na vyjadrenia vrcholných predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci, ktoré majú charakter osobných útokov voči konkrétnym sudkyniam a sudcom pre ich rozhodovaciu činnosť.

Kritizujú aj Ficove verejné výzvy na disciplinárny, respektíve trestný postih sudcov. „Obzvlášť v situácii, ak disponujú celou škálou (aj priamych) nástrojov spôsobilých iniciovať zákonom predpokladané konanie smerujúce k posúdeniu zodpovednosti sudkyne alebo sudcu za nimi tvrdené zlyhania," zdôrazňuje združenie s tým, že preskúmanie takýchto sťažností má zostať v počiatočnom štádiu dôverné.