dennikn.sk | Veronika Prušová, Miro Kern

Sudcovská časť súdnej rady by najradšej videla ako predsedníčku Marcelu Kosovú. Lenže na zvolenie potrebuje desať hlasov, a ak nezíska na svoju stranu nesudcovských nominantov, môže mať problém. Otvorila by sa tak možnosť Harabinovej kandidatúry. Toho však musia najskôr v parlamente podporiť v Hlase, aby sa vôbec do súdnej rady dostal.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Odvolaného predsedu súdnej rady Jána Mazáka by mala nahradiť bratislavská sudkyňa Marcela Kosová. Tak si to predstavuje časť členov rady. Kosovej kolega zo súdu Peter Šamko v rozhovore pre Denník N potvrdil, že sudkyňu navrhne za predsedníčku.

Kosová s kandidatúrou súhlasí a hovorí, že ju oslovili viacerí členovia súdnej rady. Voľba by mala prebehnúť na zasadnutí súdnej rady, ktorá sa začína 14. mája.

Plány sudcovskej časti súdnej rady môžu naraziť na zámery vládnej koalície. Slovenská národná strana v pondelok informovala, že navrhne za člena rady bývalého ministra spravodlivosti za HZDS a neúspešného prezidentského kandidáta Štefana Harabina. V súdnej rade majú svojich členov zástupcovia volení sudcami, ďalších vyberá Národná rada, prezident a vláda – jej zloženie je tak ovplyvňované aj politickým vývojom.

Harabin nie je len bývalý politik, je aj bývalý predseda súdnej rady. Zároveň je obžalovaný pre schvaľovanie trestného činu – statusom na Facebooku podporil ruskú agresiu na Ukrajine.

Ani nie mesiac po prezidentských voľbách teraz Harabin hovorí, že v justícii treba urobiť poriadok. „Rozklad justície je zrejmý, preto som súhlasil s kandidatúrou,“ povedal pre Denník N.

Uspokojí sa s tým, že by bol „len“ členom súdnej rady? Nemá ambíciu stať sa jej predsedom? Harabin na tieto otázky priamo neodpovedá. „Nikdy som sa nezaoberal tým, čo nasleduje. Ani sudca sa nemôže zaoberať tým, aký trest dáte obžalovanému, ak nemáte naštudovaný spis,“ povedal s tým, že predsedu si volí súdna rada a on ešte nie je ani jej členom. „Ako sa mám nad tým zamýšľať už teraz?“

Čas hrá proti Harabinovi

O nominácii Harabina sa začalo hovoriť skôr, ako sa vôbec v súdnej rade uvoľnilo miesto pre nominanta parlamentu. Najskôr totiž musia poslanci odvolať Jána Mazáka a Andreja Majerníka, čo sa pravdepodobne udeje vo veľmi krátkom čase. Už v stredu si oboch vypočuje ústavnoprávny výbor a následne môže o ich odvolaní rokovať aj plénum.

Ak dvoch nominantov predchádzajúcej vládnej koalície odvolajú, neznamená to, že hneď môžu v Národnej rade pristúpiť k voľbe nových členov. Zákon totiž hovorí, že voľbu člena súdnej rady vyhlási predseda parlamentu, ktorý určí termín, dokedy poslanci môžu navrhovať kandidátov. Následne si ich vypočuje ústavnoprávny výbor a potom môže nasledovať voľba.

Všetky materiály o voľbe musia byť zverejnené aspoň dvadsať dní pred schôdzou parlamentu, na ktorej budú poslanci člena súdnej rady voliť. To znamená, že na tejto schôdzi, ktorá sa končí podľa harmonogramu najneskôr 3. mája, to už poslanci nestihnú. Ďalšia schôdza po práve prebiehajúcej je naplánovaná od 11. júna.

Takže najskôr až v ten deň môže parlament zvoliť dvoch nových členov. Súdna rada si však chce voliť nového predsedu už na májovom zasadnutí, ktoré sa začína 14. mája. To znamená, že o zvolení Kosovej by sa v súdnej rade rozhodovalo skôr, ako sa do nej dostane Harabin.

Rozhodnú nominanti vlády

Koaličná väčšina má už teraz v súdnej rade troch svojich vládnych nominantov a jedného za parlament, toho poslanci zvolili minulý týždeň. Sú to štyri hlasy, ktoré teraz nabrali na dôležitosti. Vládni zástupcovia v súdnej rade sú Martin Bezák, Magdaléna Hromcová a Ľudmila Joanidisová. Rovnako bude dôležitý hlas nominanta parlamentu Jaroslava Klátika.

Denník N sa spojil s Hromcovou, ktorá chce podporiť Kosovú. „Za predsedu súdnej rady by mal byť zvolený člen, ktorý bol volený sudcami“, myslí si.

Kto je v súdnej rade

• súdna rada má celkovo 18 členov, keď parlament odvolá dvoch nominantov Národnej rady (Jána Mazáka, Andreja Majerníka), bude mať 16 členov, ale na rozhodnutie bude potrebovať nadpolovičnú väčšinu všetkých členov, teda desať hlasov;
• deviati členovia sú volení sudcami, tí sú v plnom počte (Peter Bebej, Dana Jelinková Dudzíková, Ayše Pružinec Eren, Peter Farkaš, Marián Fečík, Ján Gandžala, Marcela Kosová, Ľuboš Kunay, Peter Šamko);
• prezidentka nominuje troch členov, aj tí sú v plnom počte (Lucia Berdisová, Tomáš Gábriš, Lajos Mészáros), ktorých však môže po 15. júni vymeniť nový prezidentPeter Pellegrini (Hlas);
• vládapo voľbách už stihla vymeniť troch členov a aktuálne ju v súdnej rade zastupujú: Martin Bezák, Magdaléna Hromcová a Ľudmila Joanidisová;
• parlamentmá trojčlenné zastúpenie, hoci po odvolaní Mazáka a Majerníka, bude za Národnú radu v súdnej rade len jeden člen – Jaroslav Klátik.

Kosová pre Denník N napísala, že po odvolaní Mazáka jej písali sudcovia z celého Slovenska, že by mala kandidovať, keďže v sudcovských voľbách v roku 2022 získala najväčší počet hlasov a od roku 2020 ako prvá členka súdnej rady sudcov vždy v e-mailoch hromadne informovala o dianí v súdnej rade.

Vo voľbách pred dvomi rokmi získala Kosová 369 z 511 možných hlasov – volili ju sudcovia Bratislavského, Trnavského, Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja. „Oslovili ma viacerí členovia súdnej rady zvolení sudcami, aby som kandidovala na post predsedníčky súdnej rady. V pondelok som s kandidatúrou súhlasila,“ potvrdila pre Denník N.

Kto ju aktuálne podporuje, nie je úplne jasné. Člen súdnej rady Peter Bebej, ktorý napríklad nehlasoval za odvolanie Mazáka, sa nevyjadril, či dá Kosovej svoj hlas. „Môj postoj vyjadrím až na zasadnutí,“ dodal. Otázny je aj hlas od Jána Gandžalu. Ten zatiaľ na otázky neodpovedal.

Na zvolenie potrebuje Kosová získať desať hlasov, ona by hlasovať nemala. Pri šestnástich členoch to teda v tejto chvíli nie je jednoznačné. Najmä, ak ju nepodporia všetci sudcovskí nominanti a ani nesudcovia. Ak voľba dopadne neúspechom, získa možnosť kandidovať na predsedu Harabin – ak ho poslanci v hlasovaní predtým naozaj do súdnej rady vyberú.

Takáto príležitosť by sa mu naskytla až po 15. júni, keď do prezidentského úradu nastúpi Peter Pellegrini. Ten môže následne odvolať nominantov súčasnej prezidentky Zuzany Čaputovej. Traja noví členovia by tak opäť zmenili pomery pri hlasovaní o novom predsedovi súdnej rady.

Čí bol nápad nominovať Harabina? On hovorí o Gašparovi

Harabina chce nominovať SNS, no on hovorí, že za jeho kandidatúrou je poslanec Smeru Tibor Gašpar.

„V pondelok mi volal pán predseda SNS Danko s tým, že počúval v relácii rádia Frontinus rozhovor s Tiborom Gašparom a ten hovoril o mojej osobe v superlatívoch. Že spĺňam všetky atribúty na predsedu súdnej rady,“ opísal zrod svojej nominácie.

Poslanec Smeru skutočne vystúpil v nedeľu v relácii rádia Frontinus a dostal otázku od poslucháča, či by sa do čela súdnej rady nemal vrátiť Harabin, aby tam urobil poriadok. Gašpar neostal zaskočený, myšlienka sa mu pozdávala. „Poznám osobne pána Harabina, hlásim sa k nemu. Nie som ten typ, ktorý by obchádzal jeho osobu,“ dodal s tým, že hneď po relácii sa mu ozve, či by nomináciu prijal.

Lenže ako tvrdí Harabin, neozval sa mu Gašpar, ale Danko.

Nie je bez šance

V koalícii sa teraz o Harabinovi ešte len začína diskutovať, je však možné, že by mohol dostať dosť hlasov na to, aby ho parlament zvolil. Ale aj autor myšlienky Harabinovej kandidatúry – poslanec Gašpar pripúšťa, že zhoda v koalícii na tomto mene „bude asi veľmi problematická“.

„Za seba zdôrazňujem, že pre mňa by to bol kandidát, ktorý by bol akceptovateľný. Vo svojich niektorých názoroch je svojský, ale rozhodne si myslím, že je to odborník v oblasti justície,“ povedal. Bývalý policajný prezident nevylúčil, že si vládne strany rozdelili nominantov do súdnej rady.

Poslanec za Smer a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Myslím, že v rámci politických dohôd je tam nejaká dohoda.“ Predpokladá, že členovia súdnej rady za ministerstvo spravodlivosti, teda za vládu, budú braní ako nominanti Smeru a zostávajúce dve miesta za parlament si rozdelí SNS a Hlas.

Podpredseda poslaneckého klubu Smeru Dušan Jarjabek si nemyslí, že za nomináciou Harabina od SNS je koaličná dohoda o rozdelení postov v súdnej rade medzi koaličnými stranami. Na klube Smeru sa o nominácii Harabina ešte nerozprávali, za seba hovorí, že nemá problém hlasovať za neho.

„Môže byť niekomu sympatický a niekomu nesympatický, ale ja sa na neho pozerám ako na človeka, ktorý napríklad neprehral ani jeden zahraničný spor. A to sú pre mňa profesne veľmi vážne veci.“ Jarjabek vraví, že pred Harabinovou profesionalitou „klobúk dole, aj keď tá profesnoť je pre niekoho konfrontačná“. A dodáva, že „takáto šťuka v rybníku by vôbec nezaškodila“.

Na zvolenie v parlamente potrebuje Harabin nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov. To znamená, že podpora Smeru a SNS nemusí Harabinovi stačiť a potrebná bude aj podpora Hlasu.

„Táto voľba momentálne nie je aktuálna. Doteraz navyše neboli odvolaní terajší členovia rady. Voľby členov budú zrejme až na ďalšej schôdzi. Zvoláme si klub, sadneme si a dohodneme sa. Dovtedy by bolo čokoľvek iba špekuláciou,“ reagoval poslanec Hlasu Samuel Migaľ.

Práve Migaľ pred necelými dvoma týždňami nahneval Harabina. Poslanec Hlasu po spoločnom rokovaní slovenskej a ukrajinskej vlády v Michalovciach nahral video, v ktorom vystúpil v tričku s motívom podpory ukrajinskej armády a s pozdravom Sláva Ukrajine!

„Tu by okamžite mal začať konať generálny prokurátor pre propagáciu fašizmu. Ale môže stíhať kamaráta Pellegriniho, ktorý označil Rusko za agresora?“ kritizoval to vzápätí Harabin. Ten najprv v prvej fáze prezidentskej kampane Pellegriniho tvrdo kritizoval a hovoril, že jeho kandidatúra nie je legitímna, pred druhým kolom však už bol zdržanlivejší a hoci nikoho konkrétneho svojim voličom neodporučil, predsedu Hlasu už nekritizoval.

Výhrady k Harabinovi má viac poslancov Hlasu, no to nemusí znamenať, že ho tento 27-členný klub napokon nepodporí. Táto nominácia však v strane Petra Pellegriniho niektorých členov prekvapila.

Predseda ústavnoprávneho výboru z Hlasu Miroslav Čellár vraví, že ich poslanecký klub k Harabinovi zaujme jednotné stanovisko. Na otázku, čo si myslí o tomto kandidátovi, odvetil: „Ja nemám červené oči voči nikomu. Rozhodnem sa podľa vypočutia a toho, akí kandidáti budú navrhnutí alebo ako sa poradíme.“

„Ešte sme sa nedohodli na poslaneckom klube v takýchto veciach, nie je to na stole, neboli ešte ani odvolaní členovia súdnej rady,“ povedala poslankyňa Hlasu Paula Puškárová.

Justíciu treba zreformovať. Začal by rušením Ústavného súdu

Myšlienka, že by sa Harabin stal opäť predsedom súdnej rady, nezaznela prvýkrát v rádiu Frontinus. Otvoril ju minulý týždeň moderátor dezinformačného, prokremeľského rádia Infovojna, keď sa opakovane Harabina spýtal, či by sa vrátil na čelo súdnej rady.

Neúspešný prezidentský kandidát túto možnosť pripustil, „ak by mu to ponúkli“, no najskôr si chcel oddýchnuť.

Okrem toho však hovoril, v akom rozklade je justícia. Vytkol Ficovej tretej vláde, že na Ústavný súd navolila „samých slniečkárov“, čo sa im teraz vrátilo, keď pozastavili účinnosť novely Trestného zákona.

Kampaň strany Vlasť. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Veci treba riešiť systémovo. Treba zrušiť Ústavný súd, treba zrušiť Najvyšší správny súd a treba zásadným spôsobom reformovať justíciu,“ vyhlásil Harabin. Jeho predstava o zreformovanom súdnictve je taká, že najvyšším súdnym orgánom by bol Najvyšší súd, kde by bolo ústavnoprávne kolégium aj správne kolégium, aby sa jednotne rozhodovalo.

Okrem toho vyhlásil, že „treba zaviesť trestnosť propagácie menšinového hnutia LGBTI ako narušujúce morálku a politické základy štátu proti väčšine obyvateľov“.

Zo sudcu minister, z ministra predseda súdu

A hoci sa Harabin stal najsilnejším mužom v justícii počas prvej Ficovej vlády (2016 až 2010), bol to Smer, ktorý sa postaral o to, aby načas odišiel tento niekdajší sudca Najvyššieho súdu z verejného života.

Jeho éra sa skončila pred desiatimi rokmi, v máji 2014 v Sobranciach. Harabin vtedy po tretí raz kandidoval do čela súdnej rady a za predsedu Najvyššieho súdu, čo bola v tom čase spojená funkcia. Vo voľbe neuspel.

Harabin sa musel vrátiť k spisom a pojednávať ako sudca. No táto prehra zároveň znamenala aj nový začiatok. Po istej odmlke vo verejnom priestore sa presunul na internet, stal sa postupne hviezdou alternatívnych médií a jeho popularita ho priviedla k prezidentskej kandidatúre v roku 2019. Skončil v nich tretí so ziskom 14 percent a legendárny sa stal tým, že vyhlásil, že v skutočnosti tieto voľby vyhral.

Harabin viedol Najvyšší súd už v rokoch 1998 až 2003, no mnohí sudcovia majú v pamäti najmä jeho druhé funkčné obdobie. Ešte predtým sa však stal ministrom spravodlivosti. Do Ficovej vlády ho v roku 2006 navrhol Vladimír Mečiar (HZDS).

S jeho menom sa začali spájať škandály a papalášske maniere. Napríklad to, že jeho služobné auto využívala celá rodina. Pomáhalo pri domácich nákupoch a jeho syna, dnes sudcu, vozilo aj na vysokú školu. Branislav Harabin sa stal justičným čakateľom na bratislavskom súde ešte skôr, ako absolvoval promócie. Taká rýchlosť v kariérnom rozbehu nie je bežná.

V júli 2006 premiér Fico uviedol Harabina do funkcie a nový minister sa hneď vybral za rodinou dovolenkovať do Chorvátska. Foto – TASR

Robil mocenské rozhodnutia, často s „požehnaním“ súdnej rady. Jej predsedom sa stal po tom, čo do nej prešiel priamo z ministerského kresla. Prechod politika do vedenia súdnictva vtedajšiemu prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi neprekážal a v roku 2009 ho do funkcie vymenoval ani nie za 24 hodín.

Neprekážalo ani to, že rok predtým novinári informovali o kontaktoch Harabina s albánskym narkobarónom Bakim Sadikim, ktorý je odsúdený na 19 rokov.

Rodinkárstvo sa stalo významnou črtou Harabinovho pôsobenia v súdnictve. Výnimočne sa počas tohto obdobia darilo stať sudcami či justičnými čakateľmi mnohým príbuzným už aktívnych sudcov a sudkýň, no platilo to zväčša len pre tých, ktorí ministra a neskôr predsedu súdnej rady nekritizovali.

Tí, ktorí verejne vyslovili kritiku, sa dočkali disciplinárnych návrhov alebo iných priekov. Keď sa stal predsedom Najvyššieho súdu, najhlasnejších kritikov premiestnil do najmenších kancelárií. Mnohým zobral ich pôvodnú agendu, nepúšťal ich na zahraničné pracovné cesty.

Menil rozvrh práce na súde tak, aby kritikom pribúdali spisy, a to aj mimo ich špecializácie. Čakal na ich chyby, na to, že nebudú stíhať pojednávať. Nasledovali disciplinárne návrhy. Z justície takto „vytlačil“ aj sudcu Jozefa Kanderu, ktorý je dnes pravou rukou generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Niekdajší najväčší Harabinov kritik, bývalý predseda Združenia sudcov Slovenska, tento tlak nevydržal. Juraj Majchrák v roku 2011 spáchal samovraždu. Za spájanie jeho smrti so štýlom predsedovania sa Harabin bránil žalobami.

Taký je jeho štýl. Ako sám hovorieva: „Som tvrdohlavý a doťahujem kauzy do konca. Nenechám špinu na sebe.“ Často opakuje, že vždy koná len v súlade so „zá-ko-nom“. Nezabudne to zdôrazniť preňho typickou dikciou.

Sudcovia ho nechcú

Harabinova nominácia okamžite vyvolala kritické reakcie v opozícii. Bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas (KDH) to označil za zlý vtip. Úvahy o Harabinovej nominácii sú podľa Progresívneho Slovenska dôkazom, že vládna koalícia úplne stratila mieru.

„Harabinizácia justície je synonymom pre najtemnejšie obdobie, aké sme v moderných dejinách Slovenska zažili,“ povedala poslankyňa Zuzana Števulová (PS) s tým, že tieto časy sa nesmú vrátiť.

Proti jeho nominácii sú však aj členovia súdnej rady.

♥️ Nádej na lepšie Slovensko existuje. Bez nezávislých médií sa však rozplýva. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme

Kosová pripomenula, že potencionálni členovia súdnej rady by nemali byť aktívnymi politikmi alebo zapojení do politiky na primeranú dobu pred a po svojom mandáte člena súdnej rady. „Nemyslím si to len ja, ale aj Európska sieť súdnych rád či Poradná rada európskych sudcov už od roku 2007. Toto pán Harabin nespĺňa,“ dodala.

Podobne reagoval aj sudca Peter Šamko. „Zásada je, že tí, čo sú do súdnej rady volení parlamentom, prezidentom a vládou, by nemali byť politici. Myslím si, že pán Harabin sa stal politikom tým, že dvakrát kandidoval za prezidenta, a teda aktívne vstúpil do politickej súťaže.“

Nepovažuje za vhodné, aby boli politici v súdnej rade. „Z rovnakého dôvodu sa mi v minulosti nepáčilo ani to, keď sa špeciálnym prokurátorom stal politik,“ dodal.

Sudca Bebej, ktorý pôsobí na Okresnom súde Námestovo, nechcel priamo Harabina komentovať. V súvislosti s jeho nomináciou však dodal, že mu zostáva „len veriť, že parlament sa k takejto kandidatúre postaví zodpovedne“.