postoj.sk | TASR

Parlament odvolal členov súdnej rady Jána Mazáka a Andreja Majerníka.Za ich odvolanie hlasovalo 78 poslancov zo 141 prítomných. Proti bolo 63 poslancov. 

Mazáka a Majerníka zvolil do funkcie predchádzajúci parlament. Majerníka navrhol vtedajší poslanec Za ľudí Juraj Šeliga. Mazáka navrhli poslanci SaS Alojz Baránik a Anna Zemanová.

Súdna rada nedávno odvolala Mazáka z funkcie predsedu.

Koalícia pri odvolaní členov súdnej rady uviedla ako dôvody to, že si neplnili svoje úlohy tak, ako predpokladá zákon. Poslanec Smeru Tibor Gašpar si myslí, že ich pôsobenie nie je zárukou svedomitého výkonu funkcie. „Stratili dôveru,“ podotkol.

„Zákonná úprava pri postupe, ako odvolávať člena súdnej rady, hovorí, že to môže byť v ktorejkoľvek časti funkčného obdobia a fakticky bez dôvodu,“ dodal Gašpar.

Mazák aj Majerník boli pred odvolaním vypočutí na ústavnoprávnom výbore. „Nečakal som, že nezaberú naše argumenty. Zdalo sa mi, že racionálny prístup našich zákonodarcov by mal vyústiť v to, že to aspoň minimálne dočasne stiahnu a zauvažujú nad tým, čo tam napísať,“ povedal minulý týždeň.

Pripomenul, že za člena rady bol zvolený v apríli 2020, teda pred novelizáciou, podľa ktorej ich teraz navrhujú odvolať. „Nazdávam sa, že Národná rada by v pléne mala zohľadniť tento ústavný stav a princípy,“ podotkol. Poznamenal tiež, že Ústavný súd už má na stole aj podanie členov súdnej rady nedávno odvolaných vládou. A keďže má Ústavný súd priestor to posúdiť, považuje za dobré počkať na jeho závery. „Ak súdna rada dostala od Národnej rady veľmi silné kompetencie, silnú výbavu, silnú legitimitu, bolo by dobré, aby sa s členmi súdnej rady nakladalo s náležitou úctou,“ dodal.

Majerník podotkol, že odvolanie člena súdnej rady nemôže byť založené na odôvodnení, ktoré nie je pravdivé. Odmieta, že by si svoje povinnosti neplnil svedomito. Pripomenul správy Európskej komisie o právnom štáte, pričom podľa neho nedošlo k pokroku v zabezpečení dostatočných záruk pri dôvodoch na odvolanie členov súdnej rady. 

Poukázal na skúsenosti z Maďarska či Poľska pri súdnych systémoch a podčiarkol potrebu posilniť nezávislosť súdnych rád.

Zhoda na Harabinovi zatiaľ nie je

Za nového člena súdnej rady navrhla koaličná SNS Štefana Harabina. Harabin už v minulosti bol predsedom súdnej rady, a to dvakrát – najskôr v rokoch 2001 až 2003, neskôr od roku 2009 do roku 2014. V prvej vláde Roberta Fica pôsobil aj ako minister spravodlivosti a predseda Najvyššieho súdu. Funkciu sudcu stratil svojou kandidatúrou do parlamentu v roku 2020 ako líder strany Vlasť.

Dohoda v koalícii na voľbe Harabina však zatiaľ nie je. Podľa Gašpara by bola zhoda na jeho mene problematická. Nemyslí si, že ho budú akceptovať všetky koaličné strany. 

Erik Tomáš z Hlasu v nedeľnej diskusii na TA3 povedal, že Hlas vie, čo má robiť v prípade návrhu SNS. „Vyjadríme sa k nominácii, keď príde na stôl,“ poznamenal minister práce. Podľa neho SNS tento návrh s ostatnými koaličnými partnermi nekonzultovala.

Premiér Robert Fico minulý týždeň v rozhovore pre Joj 24 zdôraznil, že koalícia sa nebude hádať v súvislosti s voľbou členov súdnej rady.

Povedal, že problémom Štefana Harabina nie je obsah, ale forma. „Tá jeho forma je neudržateľná,“ tvrdí Fico s tým, že ide o formálny extrém. 

Predseda vlády pripomenul, že Harabin ho v minulosti „posielal do basy“. Podľa premiéra tieto vyjadrenia zanechali stopy. „Chápem kolegov v Smere, ktorí sú nervózni z tejto nominácie. Chápem nervozitu v Hlase. Chápem aj taktické kroky predsedu SNS,“ uviedol.