„Nikdy som nevybočila z pragmatizmu a sudcov som nikdy bezbreho neobraňovala. Ak som sa ich zastala, tak len pred útokmi, ktoré boli dehonestujúce,“ povedala po svojom zvolení. Dodala, že vždy sa snažila ochraňovať justíciu, ale len preto, „lebo my sudcovia sme tu pre občana“.

Vo funkcii predsedníčky bude do apríla 2027, vtedy jej zanikne členstvo v súdnej rade.

Argumentovali, že mala veľkú podporu radových sudcov

Po štyroch rokoch sa tak do čela súdnej rady opäť dostala nominantka sudcov.

Ján Mazák sa stal členom súdnej rady v roku 2020 ako nominant parlamentu. Následne si ho súdna rada zvolila za predsedu.

Kosová pred štyrmi rokmi pri tejto voľbe nebola, ale hovorila, že by mu hlas ani nedala aj preto, že Mazák nebol už vtedy aktívnym sudcom. Sama však vtedy kandidovať nechcela a hovorila, že z vyjadrení Mazáka mala pocit, že jeho voľba je vopred dohodnutá.

„Nevidela som dôvod ísť do toho súboja. Ján Mazák dostal šancu a ukázalo sa, že to nebola šťastná voľba,“ povedala na otázku, prečo nekandidovala už vtedy, keď je také dôležité, aby súdnu radu viedol nominant sudcov.

Súdna rada je samosprávny orgán sudcov s výraznými právomocami, odobruje budúcich sudcov, vyjadruje sa k prechodu sudcov na vyššie súdy a volí predsedov Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu. Tvoria ju nominanti prezidenta, parlamentu a vlády a najväčšiu skupinu si volia sami sudcovia.

Teraz bol tento argument jeden z kľúčových – že súdnu radu by mal viesť zástupca zvolený sudcami. Hovorili to aj členovia rady, ktorí neboli zvolení sudcami. Zdôraznila to aj nominantka vlády a advokátka Magdaléna Hromcová.

Dôraz na to, že súdnu radu povedie sudkyňa, kládli aj navrhovatelia. Pod Kosovej kandidatúru sa podpísali jej šiesti kolegovia a kolegyne, všetko len členovia zvolení sudcami a sudkyňami.

„Sudcovia ju chcú,“ povedala sudkyňa Ayše Pružinec Eren a pripomínala, že pri voľbe do súdnej rady mala výraznú podporu sudcov. Rovnako argumentoval aj Kosovej kolega zo senátu – sudca Peter Šamko.

Voľba tejto kandidátky je podľa nich vlastne výberom sudcov.

Nepočkali na Harabina a čo o ňom hovorila Kosová

Pred hlasovaním bolo zrejmé, že Kosová má istých šesť hlasov od navrhovateľov. Ešte pred hlasovaním jej kandidatúru podporila Magdaléna Hromcová, ktorú navrhla do súdnej rady vláda. Následne sa pridali aj ďalší nesudcovskí členovia a už pred voľbou bolo zrejmé, že kandidátka má viac ako desať hlasov istých.

Koaličná SNS si pritom na poste predsedu súdnej rady predstavovala niekoho iného. Predseda SNS Andrej Danko ani nie pred dvomi týždňami zopakoval, že jeho strana bude trvať na nominácii Štefana Harabina za predsedu súdnej rady.

Parlament pritom rozhoduje len o členoch. Predsedu si volí samotná súdna rada.

Harabin, ktorý je bývalým sudcom, v minulosti viedol súdnu radu dvakrát. Okrem toho bol aj ministrom spravodlivosti v prvej vláde Roberta Fica, a to v rokoch 2006 až 2009. Z toho postu potom plynulo prešiel do čela Najvyššieho súdu.

Smer a Hlas naznačujú, že s kandidatúrou Harabina majú problém, a z vyjadrení členov súdnej rady bolo zrejmé, že na predsedu by potrebných desať hlasov nezískal. Dôkazom je aj jednoznačné víťazstvo Kosovej.

Tá nepovažuje Harabinovu možnú kandidatúru za vhodnú. Aj v utorok pripomenula, že členmi súdnej rady by nemali byť aktívni politici ani ľudia zapojení do politiky. Harabin túto podmienku podľa nej nespĺňa.

Zabíjačka s Kočnerom a kritika Jána Mazáka

Výber Kosovej za predsedníčku súdnej rady nie je veľmi prekvapujúci. V súdnej rade je najdlhšie spomedzi členov volených sudcami. Po prvý raz ju sudcovia zvolili už v roku 2017.

O dva roky sa začala viesť diskusia, či by nemala zo súdnej rady odísť. Na jeseň 2019 unikli správy z Kočnerovej Threemy, z ktorej vyplynulo, že Kosová bola jednou z viacerých sudkýň, ktoré sa v minulosti zúčastnili na akcii organizovanej advokátskou kanceláriou. Išlo o „zabíjačku“, na ktorej bol aj Marian Kočner.

Kosová tvrdila, že z akcie odišla, len čo zistila, že je tam aj Kočner. Rovnako sa bránila aj vtedajšia predsedníčka súdnej rady Lenka Praženková či bývalý predseda Krajského súdu v Bratislave Ľuboš Sádovský.

Kosová v súdnej rade ostala, no v roku 2022 sa funkcie vzdala. Bolo to prekvapujúce, pretože v apríli čakali sudcov voľby. V tých už Kosová opätovne kandidovala a po sudcovských voľbách sa do súdnej rady vrátila.

Svoj odchod v roku 2022 vysvetľovala aj ako akýsi protest, poukázanie na to, aké pomery v súdnej rade boli. „Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, podstatný vplyv na moje rozhodnutie má aj to, kto je predsedom a kto podpredsedom súdnej rady a ako a čo v týchto pozíciách robia,“ napísala Kosová vo februári 2022 na rozlúčku sudcom a sudkyniam, ktorí ju do súdnej rady v roku 2017 zvolili.

Ministerkou spravodlivosti bola vtedy Mária Kolíková (SaS). Bolo to ani nie dva roky po tom, ako sa predsedom súdnej rady stal Ján Mazák, ktorého rozhodnutia nie raz kritizovala. Bola jeho najhlasnejšou oponentkou, no v tom čase v súdnej rade pomerne osamotenou. Sudcovia ju vraj oslovili, aby opätovne kandidovala, a preto súhlasila.

Po pár mesiacoch sa do súdnej rady vrátila s najsilnejším mandátom od sudcov. Získala vtedy 369 z 511 hlasov. Ako jedinej sa jej podarilo presvedčiť viac ako polovicu sudcov a sudkýň Bratislavského, Trnavského, Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja. V tomto volebnom obvode volili aj sudcovia Špecializovaného trestného súdu.

V kritike Mazáka však už nebola osamotená. Vo voľbách v roku 2022 uspeli aj jej kolegyne Ayše Pružinec Eren a Dana Jelinková Dudzíková. Vlani sa do súdnej rady dostal aj ďalší Mazákov oponent Peter Šamko.

Po jeho príchode začal, naopak, Mazák strácať väčšinu. Ešte v decembri minulého roka síce Mazákovi kritici 10 hlasov na jeho odvolanie nemali, no v apríli sa to otočilo. Stačili obmeny vládnych nominantov a zvolenie Mariána Fečíka spomedzi sudcov Najvyššieho a Najvyššieho správneho súdu za člena.

Mazák sa voči odvolaniu bránil aj ústavnou sťažnosťou. Práve teraz v utorok dostali do Kancelárie súdnej rady rozhodnutie z Košíc: senát predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského jeho sťažnosť odmietol.

Navrhovatelia jeho voľby to považovali za potvrdenie dôvodov, pre ktoré skončil – a medzi nimi aj podozrenie z prekročenia právomocí.

Prestrelky o tom, kde má mantinely

A preto aj po zvolení Marcely Kosovej hovoril jej kolega Šamko o tom, že súdna rada sa teraz vráti do normálu. „Bude tu predsedníčka, ktorá bude rešpektovať zákon a bude vedieť, kde má mantinely,“ hovoril.

Keď sa na tie mantinely chcela opýtať členka súdnej rady Lucia Berdisová, Kosová jej neodpovedala. Argumentovala, že právomoci predsedu súdnej rady sú jasné zo zákona a nie je o čom diskutovať.

Práve Mazákov prípad podľa Berdisovej ukázal, že v súdnej rade nemajú kompetencie úplne vydiskutované.

Jej otázky označila Kosová za pokus o jej dehonestáciu. „Nie sme na skúške,“ reagovala.

Odmietla kritiku, že pri odvolávaní Mazáka tvrdili navrhovatelia, že podklady sú kompletné, hoci Berdisová pri kontrole spisov zistila opak. „Riešite tu niečo, čo ste mali riešiť pred mesiacom,“ povedala Kosová s tým, že Berdisovej otázky sa vlastne týkajú odvolávania Mazáka, na čo nemieni odpovedať. „Je to nemiestne, keď sa volí nový predseda. O to viac, keď Ústavný súd odmietol jeho sťažnosť,“ dodala.

Berdisová preto zmenila tému a opýtala sa Kosovej, ktorá vystupovala vždy na obranu sudcov, prečo sa nezastala sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta, keď bol označený vládnymi predstaviteľmi za člena zločineckej skupiny. Odpovede sa nedočkala.

Namiesto toho prišla protiotázka, prečo Berdisová nepodpísala návrh uznesenia na podporu sudkyne, ktorú fyzicky napadli pri výkone funkcie v teréne. 

Berdisová napokon ako jediná hlasovala proti zvoleniu Kosovej do čela súdnej rady. Vysvetlila to aj tým, ako nekonštruktívne pristúpila kandidátka k diskusii o právomociach predsedu súdnej rady.