Ak by išlo všetko podľa plánu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) a policajného prezidenta Ľubomíra Soláka, časť policajtov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) by už mala pobalené a presunuté veci zo svojich pôvodných kancelárií do nových.

Od 1. júna totiž vedenie polície aj minister vnútra avizovali reorganizáciu NAKA, čo mal byť ďalší z bodov plánovanej reformy Policajného zboru.

Cez týždeň však začali minister a policajný prezident pomaly komunikovať ústup. Jasne to doteraz nepovedali, z ich slov je však jasné, že plány sa zasekli.

Generálna prokuratúra následne v stanovisku naznačila, že u nich výhrady nemali a že organizácia Policajného zboru je plne v kompetencii ministerstva.

Až v piatok po tom policajný prezident Solák po otázkach Denníka N potvrdil, že dôvodom zdržania sú výhrady Bruselu. „Sú tam niektoré veci naviazané na financovanie z plánu obnovy, takže vyžadujú niektoré veci vysvetľovať,“ povedal Solák. Odpovedal krátko po brífingu, ktorý zvolal aj s ministrom vnútra o tom, že na dom Petra Pellegriniho mieril hračkárskou zbraňou 6-ročných chlapec v kukle.

Európska komisia od stredy na otázky Denníka N neodpovedala.

Vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry vyšetrovali aj mnohé politicky citlivé prípady, napríklad aj predsedu Smeru a premiéra Roberta Fica, ale aj prípad únosu vietnamského občana a aj viacerých ľudí označovaných za oligarchov Smeru či SNS.

NAKA už nemá primárne vyšetrovať korupciu a organizovaný zločin

Z vyjadrení policajného prezidenta nie je zrejmé, čo všetko Európskej komisii prekáža. Isté však je, že so zástupcami Európskej komisie bude slovenská strana ešte rokovať. Malo by sa tak stať už budúci týždeň.

„Tie procesy bežali a ešte bežia,“ povedal Solák.

Reorganizácia mala NAKA výrazne oklieštiť, a to nielen personálne, ale aj právomocami. Časť policajtov, ktorí sú súčasťou NAKA, mali prejsť na okresné a krajské riaditeľstvá.

To isté malo zasiahnuť aj Národnú centrálu osobitných druhov kriminality (NCODK), ktorá sa zase zameriava na envirokriminalitu či počítačovú kriminalitu.

Na týchto policajných útvaroch je zhruba 1200 policajtov. Predstava vedenia polície bola, že ich na špecializovaných pracoviskách ostane polovica.

S presunom policajtov z NAKA na krajské či okresné úrovne súvisí aj snaha okresať jej pôsobnosť. Po novom by sa už totiž nemala primárne zameriavať na korupciu či organizovaný zločin. Vyplýva to z interného dokumentu, ktorý zverejnila Nadácia Zastavme korupciu pred vyše dvomi týždňami.

NAKA by mala po novom vyšetrovať korupčné prípady či organizovaný zločin len v prípade, ak by jej to na výnimku umožnil policajný prezident. Podľa nadácie by sa tak otvoril priestor na zametanie citlivých prípadov.

Pre kontext týchto zmien treba vysvetliť, že Európska komisia zdĺhavo rokuje so slovenskou vládou o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a poslala jej množstvo otázok, ako Slovensko zabráni rozkrádaniu peňazí z plánu obnovy, keď prokurátorov presunuli. Keď ešte vlani neboli jasné vládne plány v justícii, Komisia slovenskej vláde vytkla aj snahu o zrušenie Špecializovaného trestného súdu – k čomu napokon neprišlo.

Zrušenie špeciálnej prokuratúry bolo súčasťou rozsiahlej novely trestných kódexov, voči ktorým sa tiež eurokomisia ozvala. Zmeny v Trestnom zákone, ktoré pozastavil Ústavný súd, totiž výrazne znižujú sadzby, a to najmä za ekonomickú trestnú činnosť.

Ak by do toho prešla aj reorganizácia NAKA, môžu vzniknúť v Bruseli obavy z narúšania fungovania právneho štátu.

Minister vnútra zmeny v NAKA vysvetľuje aj tým, že na Slovensku je málo policajtov. Pri zmienkach o podstave v Policajnom zbore hovorí Šutaj Eštok o počtoch od 2-tisíc až po 4500 policajtov. Koľko presne ich teda chýba, nie je zrejmé.

Šutaj Eštok hovoril o molochu a zakročil voči čurillovcom

Minister Matúš Šutaj Eštok od nástupu do funkcie kritizoval Národnú kriminálnu agentúru.

„Je to moloch, ktorý má zbytočne veľa špecializovaných útvarov a riadiacich pracovníkov a reálnu prácu nemá kto vykonávať,“ povedal napríklad v januári.

Krátko po svojom nástupe do funkcie ministra postavil mimo služby vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu, ktorí vyšetrovali aj viaceré politicky citlivé kauzy. Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby tento týždeň ukončil prípad čurillovcov návrhom na podanie obžaloby na siedmich policajtov.

NAKA vznikla 1. decembra 2012, keď vládol Smer sám – spojili vtedy Úrad boja proti korupcii s Úradom boja proti organizovanej kriminalite. Ministrom vnútra bol vtedy Robert Kaliňák, policajným prezidentom Tibor Gašpar.

Gašpar v roku 2012 hovoril, že vznik NAKA má zabezpečiť väčšiu efektívnosť práce polície, jasnejšie vymedzenie kompetencií, prísnejšiu špecializáciu kriminalistov a lepšiu trestnoprávnu ochranu štátneho rozpočtu.

Tento špecializovaný útvar sa zaoberá najzávažnejšou organizovanou trestnou činnosťou, vyšetruje mafiu, korupciu aj politicky exponované prípady.

Solák vysvetľuje, že vyšetrovateľom nezostanú všetky spisy. Neostali ani prokurátorom ÚŠP

Na otázku, kedy sa podarí dosiahnuť s Európskou komisiou zhodu, nemá policajný prezident priamu odpoveď. „Najradšej by som chcel, aby to bolo už dnešným dňom,“ povedal v piatok.

Spustenie takýchto zmien je pritom technicky aj organizačne náročné. Zhruba šesť stoviek policajtov sa totiž má presúvať v rámci celej krajiny. Policajné prezídium im prisľúbilo, že nové pôsobisko by malo byť v okolí ich miesta bydliska. Je to preto, aby policajtom nevznikali extra náklady na dopravu či ubytovanie.

Uniknutý dokument, ktorý citovala Nadácia Zastavme korupciu, ale aj vyjadrenia mnohých policajtov svedčia o tom, že reorganizácia už bola pripravená. Personálne rozkazy o preradení na iné oddelenia a útvary už boli zrejme napísané, hoci dotknutí policajti ich ešte nevideli.

Mnohým týmto policajtom sa už ozývali z oddelení, kam mali od 1. júna prejsť. Na ich nových pôsobiskách totiž už potrebovali naplánovať služby, aby bolo jasné, kto má v ktorý deň pracovať.

Solák priznáva, že odďaľovanie reorganizácie teraz môže spôsobiť problémy. „Je to technicky náročné,“ hovorí o novom zaradení policajtov. Ďalšou komplikáciou je, že sa blížia letné prázdniny s letnými dovolenkami.

Zo slov policajného prezidenta vyplýva, že zmeny môžu napokon prísť aj uprostred leta a nie až na konci augusta. „Najradšej by som bol, keby to rozhodnutie padlo v priebehu najbližších dní,“ hovorí Solák.

Solák sľubuje, že zmeny pred ich spustením vysvetlí verejnosti.

V predchádzajúcich odpovediach policajné prezídium tvrdilo, že aj napriek presunom policajtov z NAKA a NCODK sa závažnou trestnou činnosťou nebude zaoberať menej policajtov. Reorganizácia vraj bude znamenať, že špecialisti posilnia základné útvary, kde odovzdajú svoje know-how ďalším kolegom.

Vedenie polície tiež prisľúbilo, že na rozbehnutých prípadoch ostanú pracovať tí istí policajti, a to aj po preradení.

Keď sa však pred plánovaným spustením zmien na tento prísľub pýtali dotknutí vyšetrovatelia, odpoveď od nadriadených už nebola taká jednoznačná ako pred časom prísľub policajného prezídia.

Solák následne vysvetlil, že všeobecnou filozofiou je, aby prípady ostali pôvodným vyšetrovateľom. Ak však konkrétny policajt pôjde na okresné oddelenie polície a jeho doterajší prípad je závažný a mal by podľa pôsobnosti ostať na NAKA, vyšetrovateľ oň príde.

To, v ktorých prípadoch ostane vecná príslušnosť na NAKA a v ktorých nie, bude polícia konzultovať so zástupcami generálnej prokuratúry. „Nastavili sme veci tak, aby sa nedalo polemizovať o tom, že policajný prezident alebo riaditeľ NAKA rozhodnú, čo áno a čo nie,“ tvrdí Solák.

Pritom na generálnej prokuratúre majú skúsenosť s rýchlym prerozdeľovaním spisov – aj tam sa totiž po zániku Úradu špeciálnej prokuratúry riešilo, ktoré prípady zostanú jej bývalým pracovníkom, ktorí prešli pod generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Po rozhodnutiach Maroša Žilinku a jeho námestníka Jozefa Kanderu prokurátori zaniknutej špeciálnej prokuratúry prišli o veľkú väčšinu svojich prípadov. A celkom neplatí ani Žilinkov prísľub, že im ostanú spisy, pri ktorých už bola podaná obžaloba a ktoré riešia súdy. Do veľkej miery totiž dozorujú už len spisy, ktoré sú na Špecializovanom trestnom súde, prípadne na odvolaní na Najvyššom súde.

Reformu chceli spustiť už v máji

Policajný prezident a minister vnútra pôvodne avizovali reformu Policajného zboru už od mája. Vtedy nakoniec došlo len k jednej zmene – obnoveniu pozície druhého policajného viceprezidenta.

Od 1. mája sa novým viceprezidentom stal Rastislav Polakovič, ktorý vlani na jeseň dočasne viedol políciu, a to až do vymenovania Ľubomíra Soláka v decembri. Následne sa z Polakoviča stal riaditeľ dopravnej polície.

Miesto druhého viceprezidenta zrušil vlani koncom októbra minister Šutaj Eštok. Urobil tak dva dni po nástupe do úradu. Po odvolaní policajného prezidenta Štefana Hamrana siahol na jeho najbližších – viceprezidentov Branka Kišša a Damiána Imreho.

Namiesto odvolania im zrušil funkcie. Formálne vytvoril miesto jedného viceprezidenta, ktoré zastával Ivan Hapšták. Ten ostáva vo vedení zboru i naďalej, zodpovedá za kriminálnu políciu a migráciu.

Polakovič je viceprezidentom pre vnútorný poriadok a bezpečnosť. Vytvorenie jeho pozície vysvetlili z policajného prezídia potrebou „kvalifikovaného riadenia prípravy reorganizácie“.

Nový viceprezident pre vnútorný poriadok a bezpečnosť bude garantom toho, aby na krajských a okresných riaditeľstvách zboru boli dobre nastavené počty policajtov.